Právne a sociálne aspekty reprodukcie obsahu vo verejnom priestore: Od architektúry po televízne vysielanie

Verejný priestor nie je len miestom stretávania sa, ale aj komplikovaným právnym teritóriom, kde sa stretávajú práva vlastníkov, autorov, prevádzkovateľov technológií a koncových používateľov. Problematika slobody panorámy, regulácie hluku v mestách či obmedzovanie funkcionality televízneho vysielania predstavujú rôzne roviny tohto komplexného vzťahu, ktorý definuje hranice toho, čo môžeme vo verejnom alebo zdieľanom prostredí vidieť, počuť a ako môžeme s týmto obsahom narábať.

Sloboda panorámy ako pilier vizuálnej kultúry

Sloboda panorámy je koncept, ktorý umožňuje ľuďom zhotovovať fotografie, videá, maľby a ďalšie reprodukcie objektov vo verejných priestranstvách bez špeciálnych povolení. Predstavte si, že za odfotenie známej verejnej stavby, pamiatky či sochy a jej následné zverejnenie na internete by ste museli zaplatiť poplatok. Problematika takzvanej „Slobody panorámy“ obletela svetové médiá, no na Slovensku jej nebola venovaná veľká pozornosť.

Právo fotografovať budovy, sochy a iné architektonické diela ale môže byť v rôznych európskych štátoch interpretované odlišne. Ako v samostatnom článku uvádza Wikipédia, medzi krajiny EÚ, kde sloboda panorámy neexistuje, patrí Francúzsko, Belgicko alebo Taliansko. „Budovy a ďalšie umelecké diela umiestnené na verejnom priestranstve sú tu ako bežné autorské diela chránené do uplynutia 70 rokov od smrti autora.“

Známe architektonické diela a ich právna ochrana v Európe

Typickým príkladom slávnej stavby, ktorej fotografie by ľudia nemali zverejňovať či inak šíriť, je Atómium v Bruseli. Fotografiu Atómia môžu umiestniť len na osobných webových stránkach a v nízkej kvalite. Ďalším paradoxom je Eiffelova veža v Paríži. Fotografovať ju je možné bez problémov cez deň, nie však v noci.

Proti reforme, ktorá by slobodu panorámy posunula do úzadia, vznikla aj online petícia, ktorú podpísalo viac ako 480-tisíc občanov Európskej únie. Navrhovaná legislatívna úprava sa nepáči ani zakladateľovi Wikipédie, Jimmymu Walesovi. „Reforma by so sebou priniesla hrozné dôsledky, ktoré by obmedzili spôsoby, akým zdieľame a vytvárame kultúru a všeobecné poznanie. Fotožurnalista by musel žiadať povolenie za povolením namiesto toho, aby robil to, čo vie najlepšie: zhotovoval kvalitné fotografie,“ uviedol začiatkom júla Wales pre denník The Guardian. Ako ďalej doplnil, sloboda panorámy dáva ľuďom neobmedzené právo používať fotografie verejných priestorov bez porušenia práv architekta alebo umelca.

Fragmentácia autorského práva v Európskej únii

Ochrana autorských diel rozdeľuje Európu a bude ju rozdeľovať aj naďalej. Európsky parlament, ktorý sa problematikou v týchto dňoch zaoberal, napokon s riešením neprišiel. Zmena legislatívy na európskej úrovni, ktorá by autorské právo v Európskej únii zjednotila, je zrejme v nedohľadne. Pre bežných ľudí, ale aj prevádzkovateľov nekomerčných stránok, je táto správa ale pozitívna. Možnosť publikovať fotografie a videá pre nekomerčné účely by mala zostať vo väčšine krajín EÚ zachovaná. O slobode panorámy budú naďalej rozhodovať jednotlivé krajiny, tak ako tomu bolo aj doteraz.

Tento stav vytvára prostredie, kde sa právna istota tvorcov a konzumentov obsahu líši podľa hraníc štátu, čo je v digitálnej dobe, kedy internet nepozná hranice, značne anachronické. Zatiaľ čo v niektorých krajinách sa na budovy v exteriéri hľadí ako na súčasť krajiny, ktorú možno slobodne zaznamenať, v iných je každé takéto zobrazenie vnímané ako potenciálne porušenie autorských práv.

Internetový autorský zákon

Regulácia verejného hluku a lokálne vyhlášky

V inom kontexte, týkajúcom sa verejných priestranstiev, sa mesto rozhodlo zmeniť VZN 511. Po viacerých sťažnostiach obyvateľov mesta na rušenie nočného kľudu sa toto VZN mení. Tam, kde bolo doteraz zakázané robiť hluk reprodukovanou hudbou, chce mesto tento hluk povoliť. Reprodukovanou hudbou na exteriérových sedeniach aj v nočných hodinách po 22:00 tak mesto chce navýšiť celkovú úroveň hluku pre obyvateľov.

Môj odkaz pre starostu (primátora) je teda taký, že žiadam zverejniť motiváciu, prečo k takejto úprave VZN prichádza. Na základe akého podnetu od obyvateľov mesta sa niekto rozhodol rušiť nočný pokoj ešte viac, ako doteraz? Žiadam o zverejnenie žiadosti obyvateľa centra, ktorý si žiadal o zvýšenie úrovne hluku. Táto požiadavka na transparentnosť je kľúčová, keďže zásahy do verejného priestoru majú priamy vplyv na kvalitu života obyvateľov.

Dominantné postavenie televízií a obmedzovanie užívateľskej skúsenosti

Problematika reprodukcie obsahu sa netýka len vizuálnych diel, ale aj šírenia televízneho signálu. Koncom júla 2025 PMÚ (Protimonopolný úrad) rozšíril už prebiehajúce správne konanie voči TV Markíza o ďalší skutok (možné protisúťažné správanie), ktorý sa týka obmedzovania možnosti pretáčania reklám pri sledovaní programu z archívu. Pokiaľ ide o TV JOJ, za obdobný skutok (obmedzovanie možnosti pretáčania reklám) začal PMÚ v auguste 2025 správne konanie aj voči tejto televízii.

Obe správne konania PMÚ vedie na základe prešetrovaní, ktoré naznačujú, že TV Markíza aj TV JOJ môžu voči prevádzkovateľom retransmisie (operátorom) uplatňovať neprimerané obchodné podmienky. Televízie totiž od určitého dátumu začali od operátorov vyžadovať implementáciu obmedzení pretáčania reklám, a tí k tomu postupne pristúpili. Toto správanie malo následne vplyv na divákov, ktorým sa znížila flexibilita pri sledovaní televízie v dôsledku obmedzenia možnosti pretáčať reklamy na najsledovanejších TV staniciach na trhu.

Podľa zákona môže PMÚ za porušenie zákazu zneužitia dominantného postavenia uložiť podnikateľovi pokutu do 10 % z celosvetového obratu za predchádzajúce účtovné obdobie. Tento stret medzi komerčnými záujmami vysielateľov a očakávaniami divákov pri využívaní moderných technológií (archív, timeshift) ukazuje, ako sa mení definícia „práva na sledovanie“.

Schéma vzťahov medzi vysielateľom, operátorom a koncovým divákom

Ak sa vrátime k prvej téme článku, môžeme pozorovať, že sloboda v digitálnom priestore a verejnom priestranstve je neustále pod tlakom. Či už ide o právo zachytiť sochu na námestí, alebo o právo ovládať prehrávanie televízneho obsahu, vždy stojíme na križovatke medzi ochranou duševného vlastníctva a právom na verejný prístup k informáciám a kultúre. Zatiaľ čo legislatíva sa vyvíja pomaly, trhové prostredie a požiadavky občanov sa menia dynamicky, čo vytvára napätie, ktoré bude musieť byť v blízkej budúcnosti systémovo vyriešené.

tags: #reprodukcia #televizie #na #verejnom #priestranstve

Populárne príspevky: