Základné charakteristiky a význam chôdze
Základnou pohybovou charakteristikou dospelého človeka je vzpriamená pružná chôdza. Pri správnej rezkej chôdzi v prírode sa harmonicky zapájajú do pohybu všetky svalové skupiny. Posilňuje sa srdcovocievny systém a pľúca, zlepšuje sa nálada. Pre dieťa je zvládnutie chôdze dôležitým medzníkom. Je to významný míľnik, ktorý symbolizuje rastúcu samostatnosť a objavovanie sveta. Každý rodič netrpezlivo očakáva prvé kroky svojho dieťaťa. Avšak, kedy presne by malo dieťa začať chodiť a čo robiť, ak sa tento očakávaný moment oneskoruje? Je dôležité pochopiť, že vývoj každého dieťaťa je jedinečný a proces učenia sa chôdze je individuálny.
Individuálny vývoj a dozrievanie nervovej sústavy
Vývoj chôdze súvisí s celkovým dozrievaním centrálnej nervovej sústavy, so vzpriamovaním a vývojom koordinácie pohybov a rovnováhy. Dieťatko, ktoré sa učí vzpriamovať, začína chodiť samostatne približne po dosiahnutí jedného roku. Spočiatku si pomáha tým, že sa uchopuje okolitých predmetov. Charakter detskej chôdze sa postupne mení v súlade s vyzrievaním nervosvalového ústrojenstva.
U ročného dieťaťa je chôdza skackavá s vyšším počtom kratších krokov za minútu. Pre udržanie lepšej rovnováhy dieťa stojí a chodí na širokej báze, niekedy prechodne špičkami od seba alebo špičkami dovnútra. Udržaniu rovnováhy napomáha malá postava dieťatka s nízko uloženým ťažiskom a rozpaženie horných končatín zohnutých v lakťoch. Spočiatku má dieťa veľa starostí s koordináciou pohybov, ale neskôr sa stanú automatizované. Rodičia s potešením sledujú ako sa chôdza stáva čoraz istejšou a tešia sa z každého samostatného krôčika. V tomto veku treba intenzitu zaťaženia chôdzou ponechať na dieťa.
Fyziologické aspekty detskej nôžky
V tomto veku je vhodné ponechať detskej nôžke voľnosť. Mäkká podrážka, resp. chôdza v ponožkách má veľký význam pre zachytávanie dotykových podnetov ploskou nohy z podložky. Ich spracovanie v centrálnej nervovej sústave (mozgu) napomáha správnej koordinácii a činnosti drobných svalov nohy. V prípade, že chodidlá sú správne tvarované, je to len prechodné štádium. Ortopedička upozorňuje, že pevnejšia obuv obmedzuje pohyb prstov a neprospieva rozvoju nôžky, stláča ju a bráni prietoku krvi. V prvých mesiacoch stačia ozdobné ponožky alebo capačky s mäkkou podrážkou.
Keď dieťa začína stavať na nôžky a robiť prvé kroky okolo nábytku, postačia protišmykové ponožky alebo mäkké capačky. Pevné topánky by mali prísť na rad až vtedy, keď dieťa zvládne pár krokov samostatne. Prvé topánky by mali mať mäkkú a ohybnú podrážku a spevnenú pätu, ktorá dobre fixuje topánočku na nohe. Aj keď dieťa začne chodiť, je dobré striedať chôdzu v obuvi aj naboso. Chodením bez topánok sa dieťa učí udržiavať rovnováhu a rozvíja koordinačné a pohybové schopnosti. U novorodencov až približne do 2 rokov majú kolená a predkolenie postavenie do tvaru „O“. Akékoľvek chyby detských nôh je vhodné riešiť až po 3. roku života dieťaťa a neskôr, pretože dovtedy sa nohy i chôdza ešte vyvíjajú.
Cesta k zrelej chôdzi
Detská chôdza sa chôdzi dospelého začína podobať približne po treťom roku života. Koordinácii napomáha pohyb ramien, chôdza má užšiu bázu a stáva sa pomalšou. Zrelý, pre človeka typický spôsob chôdze sa vyvinie približne v šiestom roku života. Z toho dôvodu nie je vhodné nútiť škôlkárov na dlhé vychádzky či túry, pretože stereotypnou chôdzou sa unavujú stále rovnaké, ešte nie plne vyzreté svalové skupiny. To vedie k únave a oprávneným sťažnostiam dieťaťa.
Keď však dieťa necháte oddychovať, namiesto sedenia začne šantiť, hrať sa, vyliezať na preliezky, alebo vykonávať pre neho zábavnejšie pohybové aktivity. Začne namáhať iné svalové skupiny a svaly podieľajúce sa na chôdzi môžu oddychovať. Vo veku okolo šiestich rokov je dieťa schopné aj dlhších vychádzok, či výletov pokiaľ ho vie rodič vhodne motivovať. Samozrejme v kvalitnej a priestrannej obuvi z prírodných materiálov. Netreba podceňovať ani chôdzu v interiéri. Hlavne v škole, kde deti strávia počas školského roku väčšiu časť dňa.
Ako správne podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa | Fyzioterapeut radí
Podpora motorického vývoja
Samostatnej chôdzi predchádza niekoľko úkonov, ktoré dieťa musí zvládnuť, ktoré sa musí naučiť. Lozenie je jedným z najzdravších pohybov vo vývoji. Nielen, že prepojuje obe hemisféry, a tým zlepšuje koordináciu a sústredenie, ale hlavne posilňuje chrbtové a sedacie svaly, ktoré deti potrebujú na sedenie. Lozenie zaberá vo vývoji dosť dlhé obdobie, približne 4 až 5 mesiacov, než deti začnú chodiť.
Odborníci na pohybový vývin detí odporúčajú nechať dieťa liezť a chodiť popri nábytku a nijako nezasahovať do chôdze a jej vývinu. Chodítka (pavúky) ortopedička neodporúča, pretože neprimerane zaťažujú kĺby, môžu spôsobiť problémy s chrbticou a učia nesprávnemu spôsobu chôdze. Dieťa sa spolieha na stabilitu chodítka a pri jeho odstránení sa musí učiť rovnováhu znovu. Chôdza za ruky učí dieťa nesprávnej chôdzi, pretože robí niečo, na čo ešte nie je pripravené. Zároveň trpí chrbát rodičov. Počas prvého roka dieťa rozvíja koordináciu svalov a ich silu v každej časti svojho tela. Potom ešte musí získať istotu, trénovať rovnováhu.
Vývinové míľniky a individuálne tempo
Vývin chôdze sa u každého dieťaťa vyvíja veľmi individuálne. Širšia norma udáva, že zdravé dieťa sa naučí samostatne chodiť najneskôr do 17. - 18. mesiaca. Avšak, to, že samostatne chodí ešte neznamená, že sa vývin jeho chôdze ukončil. Naopak, chôdza sa zdokonaľuje - dieťa chodí po rovnej dlážke, po tráve, v snehu, z kopca, učí sa chodiť dopredu, dozadu, prekračovať prekážky ap.
Niektoré deti začínajú chodiť okolo prvého roka, iné si dajú načas až do 14-15 mesiacov. Do 18 mesiacov by už mali chodiť aj tie "lenivejšie" deti. Ak dieťa ešte v tomto veku nechodí, je vhodné poradiť sa s pediatrom. Možné príčiny oneskorenia sú:
- Pohodlnosť: Dieťa si s pokrokmi dáva načas. Dlhšie štvornožkovanie môže znamenať spevnenie svalov pre neskoršiu chôdzu.
- Váha: Deti s vyššou hmotnosťou sa môžu pohybovať ťažšie.
- Negatívna skúsenosť: Pád pri pokuse o prvé kroky môže dieťa vystrašiť.
- Hypotónia: Znížený svalový tonus môže spôsobiť, že dieťa nechce chodiť samo.
Pokiaľ máte pochybnosti o vývoji dieťaťa, neváhajte požiadať o ortopedické vyšetrenie alebo sa poradiť s pediatrom. U malých detí je najdôležitejšie aktívne zapájanie a postupné posilňovanie svalov celého tela. V prípade potreby môže lekár odporučiť špecializované cvičenia, ako je Vojtova metóda, ale iba po dôkladnom vyšetrení a pod dohľadom odborníka.
Špecifiká chôdze po špičkách
Chôdza po špičkách (špičkovanie) je typ chôdze, kedy nedochádza ku kontaktu päty s podložkou. Prirodzene sa môže vyskytovať u detí do dvoch rokov, počas toho ako sa učia chodiť. Chôdza po špičkách im pomáha udržať rovnováhu. Všímajte si, či dieťa špičkuje, keď je bosé alebo iba ak je obuté? Špičkuje viac pri chôdzi vnútri či vonku? Alebo iba pri chôdzi po určitom povrchu? Je špičkovanie spojené s výskytom emócie? Špičkovanie nemusí vždy znamenať problém. Príčiny pretrvávajúcej chôdze po špičkách môžu byť rôzne, medzi známe príčiny zaraďujeme skrátenie achillovej šľachy, oneskorený psychomotorický vývoj alebo zranenia na nohe.
Špičkovanie však môže byť spojené aj s vážnejšími poruchami ako je detská mozgová obrna, muskulárna dystrofia, poruchy miechy. V prípade, že príčina špičkovania nie je známa, nazýva sa ako idiopatická chôdza po špičkách. Neriešená chôdza po špičkách má negatívny dopad na pohybový aparát. Môže spôsobiť skrátenie achillovej šľachy, môže mať za následok obmedzený rozsah pohybu v členku, môžu sa vyskytnúť problémy s rovnováhou a časté pády. Fyzioterapia u detí s týmto problémom obsahuje hravé cviky na podporu správneho došľapu a chôdze, aktívny a pasívny strečing, jemné masáže, balančné cvičenia, posilňovacie cvičenia a proprioceptívny tréning.
Podpora samostatnosti a psychomotoriky
Za prvý rok života sa dieťatko rozvíjalo v mnohých smeroch, po stránke fyzickej i psychickej. Obrovský pokrok nastal v motorike - jemnej (drobné pohyby rúk, úchopy…), hrubej (sedenie, lozenie, chodenie), v sociálnej oblasti i v rozvoii reči, mimiky, fantázie, myslenia. Pokrok, ktorý dieťa urobilo za prvý rok svojho života, už nikdy nebude taký enormne rýchly.
Ako sa dieťa stáva silnejším a zvedavejším, začína sa vyťahovať do stoja popri nábytku alebo popri nohách dospelého. Dieťa, ktoré sa dostane do stoja, je potrebné naučiť - ukázať mu, ako sa dostať späť dolu. Ukážte mu, že musí povoliť kolienka a tak sa dostane späť na štyri. Ak dieťatko nereaguje, treba ho chytiť v oblasti kolienok a pokrčiť mu ich - teda názorne ukázať, že ich musí povoliť a tak sa dostane do kľaku. Z kľaku sa už samé dostane bez problémov na zem. Pre dieťa je táto samostatnosť dôležitá. Vytvorte bezpečné prostredie: dieťa by malo mať priestor bez rizika zranenia. Podpora, nie nútenie: nikdy dieťa do chôdze nenúťte. Podporujte ho, keď vidíte jeho snahu. Chváľte a povzbudzujte: chváľte každý úspech a buďte trpezliví.
Prepojenie motoriky a vývinových míľnikov
Staršie výskumy naznačujú možnú súvislosť medzi rýchlosťou dosahovania niektorých vývinových míľnikov v ranom veku a neskoršou inteligenciou. Štúdia z roku 2007, ktorá trvala 53 rokov a sledovala viac ako 5000 detí do dvoch rokov, zistila, že deti, ktoré sa naučili skôr samostatne stáť, mali v ôsmich rokoch mierne vyššie IQ. Podobná súvislosť bola pozorovaná aj s prvými krôčikmi. Naopak, prerezávanie prvých zúbkov sa s inteligenciou v tomto veku nespojilo. Hoci tento vzťah existoval aj v dospelosti, jeho význam bol menší. Akceptujte individuálne tempo vývoja vášho dieťaťa. Deti sa nesprávajú podľa kalendára, takže sa neriaďte susedovým synom alebo dcérou, ale akceptujte individualitu svojho dieťaťa. Jedine tak budete mať radosť z toho, ako rastie a čo všetko sa postupne naučí.
Medzi 19. a 21. mesiacom života sa dieťa postupne učí zdvíhať hračky zo zeme bez straty rovnováhy. Zvláda chôdzu vzad a s prísunom jednej nohy dokáže chodiť po schodoch bez pridržiavania zábradlia. Pri chôdzi sa vie rýchlo zastaviť, otočiť a zvládne aj ľahké kopnutie do lopty, pričom krátkodobo udrží rovnováhu na jednej nohe. Vo veku dvoch rokov dieťa začína chápať rytmus. Jeho tanečné pohyby a vydávané melódie získavajú rytmus. Tancu, ktorý väčšina detí miluje, prispieva k rozvoju pohybových schopností. Rodičia by mali dieťa v tanci podporovať a pohybovať sa s ním v rytme hudby, čím sa dieťa učí kopírovaním pohybov a zároveň spoločne trávia príjemné chvíle. Dvojročné dieťa vie behať, hoci ešte nevie spomaliť ani zatočiť v behu. Ľahko dokáže urobiť drep a znovu sa postaviť. Alternatívne aktivity na podporu motoriky zahŕňajú plávanie, kde pohyb vo vode je prirodzený a trénuje svalstvo a prácu mozgu, alebo hojdanie, ktoré je prirodzený pohyb prepájajúci hemisféry mozgu a trénujúci balans.
tags: #rocne #dieta #a #chodza