Bývalá česká tenisová hviezda, Lucie Šafářová, známa svojou nekompromisnou hrou na kurtoch a pokojným vystupovaním, prešla v posledných rokoch radikálnou zmenou vo svojom živote. Po ukončení úspešnej profesionálnej kariéry v roku 2019 sa „rovnýma nohama“ vrhla do úplne nového „vrcholového športu“ - materstva. Spolu so svojím partnerom, slávnym hokejistom Tomášom Plekancom, si buduje rodinu, ktorá je dnes plná radosti, smiechu, ale prináša aj nemalé výzvy. Tento článok sa ponorí do jej skúseností s tehotenstvami a materskými radosťami i starosťami, ukazujúc, ako sa šampiónka mení na oddanú a milujúcu matku, ktorá objavila celkom nové životné priority a hĺbku emócií. Jej cesta od individuálneho úspechu na kurtoch k plnohodnotnému rodinnému životu je inšpiratívnym príbehom o zmene, prispôsobení a objavovaní nových foriem šťastia.
Novinka plná lásky: Prvé tehotenstvo a očakávanie dievčatka
V čase, keď mala Lucie Šafářová 32 rokov, svet obletela radostná správa, ktorá potvrdila už niekoľko týždňov trvajúce špekulácie. Bývalá česká tenistka Lucie Šafářová (32) prezradila prostredníctvom sociálnej siete pohlavie svojho očakávaného bábätka. Už aj fanúšikovia tak vedeli, že sa jej narodí dievčatko, ako priniesol blesk. Otcom dieťaťa bol hokejista Tomáš Plekanec, ktorý bol v tom čase tiež vo veku 32 rokov. Táto správa vyvolala značnú pozornosť médií aj verejnosti, nielen kvôli spojeniu dvoch významných športových osobností, ale aj pre kontext osobného života Tomáša Plekanca.
O Tomášovi Plekancovi bolo poslednou dobou hodně slyšet, a to predovšetkým kvôli rozvodovému konaniu, ktoré sa v tom čase ťahalo s matkou jeho dvoch synov a speváčkou Luciou Vondráčkovou (39). Napriek tejto citlivej a medializovanej situácii si hokejista nenechal narušiť osobný život a keď sa mu jedno manželstvo rozpadlo, začal budovať druhú rodinu. So svojou priateľkou Luciou Šafářovou, ktorá sa dokonca ešte počas aprílového tenisového turnaja v Stuttgarte dostala až do finále, oznámili cez Magazín DNES, že spolu čakajú miminko. Potvrdili tak správu, ktorú médiá priniesli už niekoľko týždňov predtým, napríklad na webe eXtra.cz. Ich rozhodnutie založiť si rodinu aj napriek tomu, že Tomáš stále nebol rozvedený s Vondráčkovou, bolo premyslené a pragmatické. Bolo to jasné vyjadrenie ich vzájomnej lásky a túžby po spoločnej budúcnosti.
Lucie Šafářová sa k tejto veci vyjadrila s otvorenosťou, ktorá je pre ňu typická. „V určitú chvíli jsme si řekli, že dítě chceme, a dál jsme tomu nechali volný průběh,“ uviedla. Zároveň však priznala, že situácia nebola ideálna: „Samozřejmě by bylo snazší, kdyby byl Tomáš rozvedený. Takhle si to asi žádná holka nevysní.“ Jej úprimnosť odhalila, že aj napriek silnému citu sú v živote okolnosti, ktoré nie sú podľa predstáv, no s ktorými sa treba vyrovnať. Poukázala na zložitosť rozvodových konaní a ich často zdĺhavý priebeh: „Ale i já znám lidi, kteří se rozváděli tři roky. Nebo pět.“ Kľúčovým faktorom v ich rozhodovaní bol aj vek. „Kdybychom byli mladší, možná bychom počkali. Ale je mi dvaatřicet a spoléhat se na to, že se to pak hned podaří…,“ vysvetlila Lucie, čím poukázala na biologické hodiny a realitu, že pre vrcholovú športovkyňu po tridsiatke môže byť načasovanie rodiny obzvlášť dôležité. Nechceli riskovať a odkladať svoje sny o rodičovstve na neurčito.
Počas očakávania prvého bábätka prejavili Lucie aj Tomáš veľký zmysel pre humor a nadhľad, čím ukázali, že si život dokážu užívať aj napriek vonkajším tlakom. Vyzerá to tak, že Lucku neopúšťa humor a vie využiť aj svoje tehotenstvo. S kamarátkou Ivetou Vacenovskou, stolnou tenistkou, vyrazila na tehotenský kurz a zistili, že svoje tehotenstvo môže patrične aj využiť. Jej gestá, ako napríklad pridanie fotky, kde si na pupok položila tortu, s komentárom „Bruško ako stolček“, okamžite pobavili jej fanúšikov na sociálnych sieťach a dodali celej situácii odľahčený tón. Bol to znak jej prirodzenosti a schopnosti nájsť radosť v každej životnej fáze.
Plekanec k celej situácii dodal svoje vyjadrenie, ktoré malo rozptýliť akékoľvek pochybnosti o jeho úmysloch a poukázať na jeho zodpovedný prístup k deťom. „V žádném případě to není tak, že si s Luckou zakládám novou rodinu a starou opouštím,“ objasnil hokejista. „Manželství nevyšlo, to se stává. A než mít jednu rodinu, kde to neklape, je přece lepší vytvořit novou, funkční. A do ní budou kluci samozřejmě patřit taky,“ dodal, čím zdôraznil, že jeho synovia Matyáš a Adam zostávajú neoddeliteľnou súčasťou jeho života a novej rodiny. Okrem toho vyjadril aj svoju túžbu po dievčatku, keďže už mal dvoch chlapcov. Spoločne dokonca už aj vyberali mená, pre dievčatko mali vybraných troch favoritov a pre chlapčeka dvoch, čo svedčilo o ich starostlivom a radostnom prístupe k príchodu nového člena rodiny, ktorý mal priniesť do ich domova novú, ženskú energiu. Ich nadšenie a príprava na rodičovstvo boli citeľné a očakávanie dievčatka bolo pre oboch veľkou radosťou.
Ako vychovávať deti v dnešnej dobe - 5 tipov na výchovu - radí psychiater Max Kašparů
Leontýnka: Prvé kroky do materstva
Príchod dcéry Leontýnky priniesol Lucie Šafářovej úplne novú rolu, rolu matky, ktorá sa líši od všetkého, čo dovtedy poznala a prekonávala. Hoci bola zvyknutá na vysokú záťaž a neustály tlak v prostredí vrcholového športu, rodičovstvo je predsa len iná disciplína. Spočiatku, ako u väčšiny žien, to pre ňu nebolo vôbec jednoduché. „Byla jsem taková vyplašená ze všeho, protože první dítě,“ priznala v programe Mámy sobě Lucie, s odstupom času, keď už bola skúsenou matkou. Toto úprimné priznanie ukazuje, že aj sebavedomá športovkyňa s dlhoročnými skúsenosťami v tlaku súťaže môže byť pri prvom dieťati plná obáv a neistoty. Obavy z neznámeho, zodpovednosť za malý život a nepretržitá starostlivosť predstavovali obrovskú výzvu.
Avšak, v partnerovi Tomášovi Plekancovi našla obrovskú oporu, ktorá sa ukázala ako kľúčová v prvých mesiacoch a rokoch materstva. Tomáš mal totiž z predchádzajúceho vzťahu so speváčkou Luciou Vondráčkovou synov Matyáša a Adama, a tak bol v páre on tým skúsenejším. Jeho praktické skúsenosti s výchovou detí boli pre Luciu neoceniteľné. „On už to měl s klukama za sebou, takže byl takový jako víc v klidu,“ pochvaľovala si Šafářová svojho partnera, pričom ocenila jeho pokoj a skúsený prístup. „Musím říct, že na chlapa neměl problém přebalit i třeba uspat někdy,“ dodala, zdôrazňujúc jeho zapojenie do každodenných rodičovských povinností, čo je pre mnohé matky neoceniteľná pomoc. S úsmevom si však spomenula aj na vtipné situácie, kedy jeho rodičovské zručnosti občas trochu „kulhaly“. „I když třeba plavky Leontýnce oblékl naopak,“ spomenula si tenistka so smiechom, čo len potvrdzuje, že aj ten najskúsenejší rodič sa občas dopustí milých omylov. „Takže občas tam nějaké věci jsou, ale musím ho jako pochválit, že jako táta dobrý!“ Tieto drobné, úsmevné nedostatky však nič nezmenili na fakte, že Tomáš bol a je pre Luciu skvelou a spoľahlivou oporou v náročnej, no krásnej rodičovskej ceste.
Mateřstvo ju naplno pohltilo a preverilo jej fyzickú aj psychickú odolnosť spôsobmi, ktoré nezažila ani na vrchole svojej športovej kariéry. „Kolikrát jsem večer tak zmordovaná… To jsem asi v kariéře v životě nebyla takhle zmordovaná,“ smiala sa blondínka, čím naznačila, že aj vrcholová športovkyňa môže byť prekvapená mierou vyčerpania, ktoré prichádza s neustálou a nepretržitou starostlivosťou o bábätko. Únavu po tréningu či zápase mohla vystriedať regenerácia, masáže a dostatočný spánok, ale starostlivosť o dieťa je nonstop, bez prestávok, nepredvídateľná a vyžaduje neustálu bdelosť. Táto nová forma únavy je hlboká a komplexná, kombinuje fyzickú vyčerpanosť s mentálnou námahou a emocionálnym preťažením.
Leontýnka, ako sa ukázalo, bola dieťatkom, ktoré potrebovalo veľa pozornosti a starostlivosti už od útleho veku. „Leontýnka hodně trpěla na prdíky, byla pořád uplakaná a do teď je hodně emoční,“ opísala Lucie povahu svojej prvej dcéry, keď Leontýnke už boli tri roky a Oliverkovi pol roka. Takéto informácie sú cenné, lebo ukazujú reálnu stránku materstva, kde sa rodičia často stretávajú s výzvami, ako sú bolesti bruška, nespavosť a nepretržitý plač bábätka. V tom čase, keď človek kvôli Oliverkovi nespí, do toho akčná Leontýnka, ako neskôr potvrdila sama Šafářová, bolo jasné, že príchod dievčatka znamenal aj zásadnú zmenu v ich spánkovom režime a celkovom dennom rytme.
Zaujímavosťou, ktorá potvrdzuje jej výnimočnú fyzickú kondíciu a disciplínu získanú počas tenisovej kariéry, je aj jej rýchla regenerácia po pôrode. „Musím říct, že po obou porodech jsem do tří měsíců shodila,“ uviedla Lucie, čo je pre mnohé ženy obdivuhodné a svedčí o jej atletickej kondícii a pevnej vôli, ktorú si priniesla z tenisových kurtov. Jej telo, zvyknuté na extrémne zaťaženie a rýchlu regeneráciu, si dokázalo poradiť aj s nárokmi spojenými s pôrodom a následným návratom k pôvodnej hmotnosti, hoci to znamenalo sústavné úsilie a dôraz na zdravý životný štýl.
Ako vychovávať deti v dnešnej dobe - 5 tipov na výchovu - radí psychiater Max Kašparů
Druhé tehotenstvo: Cesta s Oliverom a nové výzvy
Po príchode Leontýnky si rodina Lucie Šafářovej a Tomáša Plekanca zažila ďalšie radostné očakávanie - tentoraz syna Olivera. Toto druhé tehotenstvo sa však od toho prvého značne líšilo, a to nielen pohlavím dieťaťa, ale aj priebehom a výzvami, ktoré prinieslo. Lucie Šafářová, vo veku 35 rokov, keď Leontýnke boli skoro tri roky a Oliverkovi pol roka, sa podelila o svoje skúsenosti, ktoré ukázali, že každé tehotenstvo je jedinečné a nepredvídateľné.
„Druhé těhotenství jsem měla docela těžké,“ priznala Lucie. Zatiaľ čo s Leontýnkou nezvracala ani raz, s Oliverom to bolo iné. „S Oliverkem do třetího měsíce nonstop. Říkají, že když je to změna pohlaví, tak to tak bývá,“ vysvetlila. Tieto pretrvávajúce nevoľnosti a zvracanie, známe ako hyperemesis gravidarum, ju potrápili tak intenzívne, že musela vyhľadať lekársku pomoc. „S Olíkem jsem první tři měsíce těhotenství strašně prozvracela a byla jsem dvakrát na kapačkách. Zhubla jsem sedm kilo,“ vyrozprávala maminka, čím zdôraznila, aké vyčerpávajúce a nebezpečné môžu byť tieto stavy pre zdravie matky aj vývoj dieťaťa. Strata siedmich kilogramov bola alarmujúca a vyžadovala si hospitalizáciu a infúzie na doplnenie tekutín a živín, čo ukazuje na vážnosť situácie.
Napriek náročnému začiatku tehotenstva bol príchod Olivera do rodiny obrovskou radosťou a úľavou. Oliver sa ukázal ako dieťa s úplne inou povahou než jeho staršia sestra Leontýnka. „Oliverek je strašný pohodář. Takže já mám najednou to miminko, které se na mě pořád usmívá. On si zabrečí, když má hlad, ale to je tak celé. Užívám si to s ním,“ opísala Lucie s očividným šťastím. Tento pokojný temperament bábätka bol pre rodičov vítanou zmenou a priniesol do ich domova novú, pokojnejšiu dynamiku. Umožnilo to Lucii prežívať materstvo s menším stresom a väčšou radosťou, užívať si každý úsmev a bezstarostné okamihy s najmladším členom rodiny.
S druhým dieťaťom prišla aj nová úroveň rodičovskej istoty. „A člověk také už nemá ten strach, co měl s prvním dítětem. Už má všechno osahané, ví co a jak,“ vysvetlila Lucie, poukazujúc na to, že skúsenosti s Leontýnkou ju naučili mnoho a dodali jej dôveru v jej materské inštinkty. Pôvodné obavy a neistota, ktoré sprevádzali prvé materstvo, ustúpili a nahradil ich pokoj a prehľad v každodenných situáciách. S druhou ratolesťou sa už necítila „vyplašená zo všetkého“, ale naopak, omnoho viac pripravená a uvoľnená.
Samozrejme, s dvoma deťmi pribudli aj nové výzvy, ktoré neboli prítomné pri starostlivosti o jedno bábätko. „Samozřejmě, má to jiná úskalí, protože je tam to druhé dítě. S Tomášem jste dva vrcholoví sportovci,“ poznamenala Lucie. Delenie pozornosti medzi dve rôzne vekové skupiny, s ich odlišnými potrebami a temperamentmi, bolo náročné. Leontýnka, ako „akčná“ a „emočná“ staršia sestra, vyžadovala značnú pozornosť a niekedy sa jej nepáčilo, keď sa musela deliť o mamičku s Oliverkom. Lucie sa musela naučiť žonglovať s rôznymi požiadavkami a zabezpečiť, aby sa obe deti cítili milované a v bezpečí. Fyzická námaha sa tiež stupňovala. „Musím říct, že po obou porodech jsem do tří měsíců shodila, ale po Oliverkovi to bylo horší. Nevím, jestli proto, že už jsem zase o dva roky starší, ale bylo to těžší,“ priznala Lucie, čím opäť poukázala na vplyv veku a kumulovaného vyčerpania na regeneráciu tela po pôrode. Návrat do formy po druhom dieťati si vyžadoval ešte viac úsilia a trpezlivosti.
Ako vychovávať deti v dnešnej dobe - 5 tipov na výchovu - radí psychiater Max Kašparů
Život s veľkou rodinou: Súčasnosť a rodičovská filozofia
Rodina Lucie Šafářovej a Tomáša Plekanca nie je len o ich spoločných deťoch, Leontýnke a Oliverovi. Ich domácnosť sa stáva centrom pre štyroch potomkov, keď sa k nim pripoja Tomášovi synovia Matyáš a Adam z predchádzajúceho manželstva. „Občas máš doma čtyři děti, to už je velká smečka,“ s úsmevom priznala Lucie, keď mala 35 rokov. Táto skúsenosť s veľkou rodinou, aj keď pre ňu bola nová, jej priniesla cenné poznatky. „Měla jsem z toho trošku respekt, ale je to zase nová zkušenost a teď už chápu rodiny, které mají hodně dětí. Vždycky jsem si říkala, jak to zvládají, to není možné,“ vysvetlila, pričom reflektovala svoje predošlé predstavy. Zistila, že dynamika sa mení: „Ale oni, protože jsou věkově od sebe, si jedou tu svoji skupinu, hrají si spolu a já najednou zjišťuji, že mám jen toho Oliverka.“ Starší chlapci si často vystačia sami, čo odbremeňuje rodičov od neustáleho dohľadu, avšak to neznamená, že starosti úplne pominú. „Ale samozřejmě, mají hlad, takže člověk ty děti musí zabezpečit po všech stránkách,“ dodala s pragmatickým nadhľadom.
Keď sú chlapci preč, pozornosť Leontýnky sa opäť sústredí na mamu. „Ale když tam s námi potom kluci nejsou, tak Leontýnka vyžaduje moji pozornost, kterou ovšem musím dělit mezi Oliverka a ji. A to se jí nelíbí,“ opísala Lucie. Toto je klasická výzva pre rodičov s viacerými malými deťmi - ako spravodlivo rozdeliť svoj čas a lásku tak, aby sa nikto necítil odstrčený.
Ako bývalí vrcholoví športovci, Lucie a Tomáš majú veľmi jasnú predstavu o tom, aký prístup chcú uplatňovať vo výchove svojich detí k športu a ambíciám. „Chtěla bych hlavně, aby děti dělaly, co je baví,“ vyjadrila Lucie svoju rodičovskú filozofiu. Jej vlastná skúsenosť s profesionálnym tenisom ju naučila cennú lekciu o tlaku, obetovaní a neistote. „Je to krásné, být vrcholový sportovec - když se to povede. Ale z těch sto dětí tohle dokáže kolik? Odpad je tam obrovský a člověk tomu musí všechno obětovat, přitom nemá žádnou jistotu, že se mu to vrátí,“ otvorene prehovorila o krutej realite profesionálneho športu, kde len zlomok talentovaných detí dosiahne skutočný vrchol. Preto nechce na svoje deti vyvíjať nátlak.
U svojej dcéry Leontýnky už pozoruje isté sklony. „Když vidím Leontýnku, jak je strašně akční, je mi jasné, že potřebuje vybít tu šílenou energii, kterou v sobě má. Baví ji gymnastika i tenis. Proto ji v nějakém sportu, je mi jedno v jakém, budu podporovat,“ uviedla Lucie. Dôležité je pre ňu podporovať ich v tom, čo ich napĺňa, a nie v tom, čo by si rodičia želali. „Zakazovat ne a zároveň nebudu na nic tlačit,“ zdôraznila. Verí, že deti si svoju cestu nájdu sami. „Ony si děti tu cestu stejně najdou. Když na ně budeme tlačit, budou mít ve čtrnácti svůj rozum, a pokud je to nebude bavit, tak to přestanou dělat.“ Táto múdrosť odzrkadľuje hlboké pochopenie detskej psychiky a dôležitosť vlastnej motivácie.
S narastajúcou rodinou a starostlivosťou o malé deti sa prirodzene mení aj sociálny život rodičov. „S Leontýnkou už jsme potom byli, ale teď s Oliverkem jsme byli na večeři snad jen jednou,“ priznala Lucie, poukazujúc na obmedzenia, ktoré so sebou prináša starostlivosť o najmenších. S úsmevom dodáva: „Já čekám, až přestanu kojit, bude to potom jednodušší.“ Tieto slová odrážajú realitu mnohých rodičov, ktorí dočasne obetujú svoje spoločenské aktivity v prospech rodiny. Spomenula dokonca situáciu, keď mali výročie a on vedľa nich v kočiariku spal. Tieto chvíle sú dôkazom toho, že aj tie najvýznamnejšie životné udalosti sa podriaďujú rytmu detí, a rodičia sa tomu prispôsobujú s láskou a pochopením.
Prechod od športu k rodinnému životu: Premena Lucie Šafářovej
Lucie Šafářová (38) vstupovala do vzťahu s hokejistom Tomášom Plekancom (42) ako bezdetná, zatiaľ čo on už bol tatínkem dvoch synov. Jej prechod od tenisovej profesionálky k matke štyroch detí je transformácia, ktorá by mohla byť námetom na inšpiratívny príbeh. Ukončenie kariéry v roku 2019 a rovnýma nohama skočila do zcela nového vrcholového sportu, kterým je mateřství, bolo pre ňu prirodzeným krokom, ktorý však priniesol nečakané výzvy. Dnes, keď Leontýnke bude päť rokov a Oliverkovi sú asi dva roky, bilancuje svoje skúsenosti.
Lucie Šafářová toho počas svojej tenisovej kariéry mnoho videla a zažila. Na kurtoch bola známa svojou stoickou povahou a schopnosťou udržať si chladnú hlavu aj v najvypätejších momentoch. „I v tenise jsem zažila strašně moc emočních výkyvů, a když jsem z něj vypadla, měla jsem pocit, že mě v životě vlastně nic nevykolejí,“ zaspomínala si na svoju kariérnu mentalitu. Avšak materstvo odhalilo v nej nepoznané hĺbky emócií. „Ale ona (Leontýnka) mě dokáže vytočit do takových rozměrů, že ani nevím, že to ve mně je! Dokážu se hrozně rozčílit,“ úprimne priznala. Je to prekvapivé od ženy, ktorá je známa tým, že sa nerozčuľovala a za celú kariéru rozbila snáď len tri rakety. Tento kontrast dokonale ilustruje rozdiel medzi kontrolovanou agresivitou na kurte a živelnou, nefiltrovanou láskou a frustráciou, ktorú prináša výchova detí. „To víš, někdy to přijít muselo. A ještě, když je do toho člověk nevyspalý, má druhé dítě… No, občas je to zajímavé,“ dodala s úsmevom, čím potvrdila, že aj najpokojnejší ľudia majú svoje hranice, najmä v situáciách spojených s nespavosťou a neustálymi nárokmi malých detí.
Napriek všetkým výzvam a momentom vyčerpania je jasné, že tieto časy sú už našťastie dávno minulosťou a teraz Lucie aj Tomáš září štěstím. Ich rodinný život, hoci náročný, ich oboch napĺňa a obohacuje. Šafářová sa po pôrode Olivera venovala intenzívnej starostlivosti o deti, ale zároveň stíhala aj krátke návraty na kurty pri príležitosti špeciálnych udalostí, čo svedčí o jej stálej láske k tenisu a schopnosti udržať si kontakt so svojou minulosťou, hoci jej hlavné poslanie je dnes inde. Tieto sporadické návraty sú skôr pripomienkou jej športovej minulosti než snahou o plnohodnotný comeback, potvrdzujúc, že jej životné priority sa nenávratne premenili.
Lucie s Tomášom tvoria silný pár, ktorý spája láska k rodine, športu a vzájomná podpora. V ich dome panuje atmosféra plná života, smiechu a občas aj chaosu, ktorý je prirodzenou súčasťou každej veľkej a milujúcej rodiny. Ich príbeh je dôkazom, že po skončení jednej životnej etapy, akokoľvek úspešnej, sa môže otvoriť nová kapitola, ktorá prinesie ešte hlbšie šťastie a zmysel. Lucie Šafářová, z grandslamových kurtov do role oddanej matky, našla svoje skutočné víťazstvá v objatí svojich detí a v budovaní funkčnej a šťastnej rodiny.