Šťastie. Slovo, ktoré používame tak často, a predsa jeho presný význam zostáva pre každého z nás trochu iný. Niekto ho vníma ako dosiahnutie vytúženého cieľa, iný ako vnútorný stav spokojnosti. Hovorí sa, že šťastie si každý ková sám, ale čo ak sa niekto narodí s hendikepom? Čo ak sa niekomu „lepí smola na päty“? Je šťastie len o náhode, alebo ho môžeme vedome ovplyvniť? Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty šťastia, od stravy a životného štýlu až po psychologické a filozofické úvahy, s cieľom preskúmať, ako môžeme aktívne prispieť k svojmu vlastnému šťastiu a spokojnosti.
Čo je to vlastne šťastie?
Šťastie je čarovné. Dokáže nám na tvári vyvolať úsmev, potešiť nás a zlepšiť náladu. Napríklad aj keď na poslednú chvíľu stihneme autobus… aj to je šťastie. To slovo používame tak často a predsa nevieme jeho presný význam. Ale poznáme jeho zázračné účinky. Čo sa ho len človek nahľadá na svojej ceste životom! Tí šťastnejší ho nájdu… a znova sme pri šťastí. Ak nájdeme šťastie, tak máme šťastie, že sme ho našli.
Šťastie je teoreticky to najdôležitejšie v živote. Lebo ak máme šťastie, tak máme lásku aj zdravie. Byť šťastný a iných urobiť šťastnými - to je úloha človeka. Ale ako túto úlohu zvládnuť, to sa nevie. Proste sa to niektorým podarí a iným nie. Podarí sa to tým, čo majú šťastie! A zas a znova sme sa dostali k tomu slovu, ktoré ani nevieme presne definovať… šťastie. Malé a veľké šťastie. Zaslúžené šťastie a šťastie dosiahnuté príliš ľahko. Šťastena. Ale ja osobne si myslím, že by sme sa mali tešiť aj z maličkostí. To je recept na šťastie. Potešiť sa, keď v škole zvládnem test na jednotku… Poviem si: "Zvládol som to!" A hneď mi je lepšie, som šťastnejší. Tak sa privoláva šťastie. Ale nie každý to dokáže… a takýmto ľuďom treba pomôcť. Tak sa zase privoláva šťastie iným.
Psychologický pohľad na šťastie a jeho vplyv na duševné zdravie
Vedci šťastie definujú ako stav psychického uspokojenia a radosti z dosiahnutého cieľa. Dôležitú úlohu v našom pocite šťastia zohrávajú aj dotyky. Jemný dotyk, pohladenie a maznanie spôsobujú vylučovanie hormónov, ktoré navodzujú pozitívne pocity. Vyjadrujeme nimi náš emocionálny postoj voči druhým. Časť neverbálnej komunikácie sa odohráva vo fyzickej intimite a skúma ju haptika, ktorá popisuje, ako sa dorozumievame prostredníctvom dotykov. Naša koža je veľmi citlivá aj na jemný impulz, ktorý mozog okamžite registruje a posiela nám výsledok v podobe určitého pocitu. Vďaka dotykom zisťujeme, aký postoj k nám druhí majú a ako sa vzťahujeme my k nim. Práve tieto neverbálne signály fungujú často omnoho spoľahlivejšie než samotné slová. Prezradí nás práve telo, keď niečo iné hovoríme a niečo iné cítime. Ľudský dotyk má teda ďalekosiahly fyzický a emocionálny prínos. Je dôležitý pre všetky vekové kategórie od detí až po starých ľudí. Ak má dieťa od malička dostatok dotykov a maznania, je jeho mentálny a motorický vývoj podľa prieskumov neporovnateľne rýchlejší ako u detí, ktorým sa dotyku toľko nedostáva. Ako dospievame a starneme, dotýkame sa čím ďalej menej. Ženy sa všeobecne radi dotýkajú a vedia o tejto svojej potrebe hovoriť a aktívnejšie hľadajú spôsob, ako si ju naplniť. Zvyčajne povedia, že im chýba neha, blízkosť, pritúlenie. U mužov to funguje trochu inak. Skôr než objatím poctia priateľa buchnátom do chrbta alebo potľapkaním po pleci.
Podľa odhadu WHO deprese trápí přibližně 280 miliónů lidí na celém světě. Nejde „jen“ o permanentně špatnou náladu, a už vůbec ne o lenost. Medzi najčastejšie spôsoby liečby patria antidepresíva a psychoterapia, úspešnosť ale kolíše. Mohla by ku zmierneniu príznakov, alebo dokonca k úplnému uzdraveniu pomôcť špeciálna dieta? Hneď niekoľko štúdií v posledných rokoch naznačilo, že zdravšia strava, bohatá na zeleninu, ovocie a celozrnné výrobky, môže pomôcť ľuďom od príznakov depresie uľaviť.
V prosinci 2022 potom byly v magazínu Nature Communications publikovány dvě studie, které se zabývaly souvislostí mezi střevním mikrobiomem a duševním zdravím. Práve títo pouhým okom neviditeľní záškodníci aktivujú signály v našom mozku vedúce k depresii. Naše jedinečné bakteriálne zloženie čriev tak nesúvisí len s našimi tráviacimi procesmi a imunitou. Ovplyvňuje tiež našu náladu i to, čomu hovoríme osobnosť. Dobrá správa? „Väčšina črevných baktérií má na naše telá pozitívne účinky. Vedci vo svojej štúdii vysvetľujú, že tieto baktérie sa podieľajú na tvorbe určitých neurotransmiterov neboli prenášačov vzruchov, ktorých aktivita môže súvisieť s príznakmi depresie. Predchádzajúce výskumy pritom napovedeli, že ľudia s diagnózou depresie majú v tele vyššiu hladinu glutamátu a nižšiu hladinu GABA než ich zdraví rovesníci. „Depresívne“ baktérie skrátka samy o sebe nespôsobujú chorobu. Podľa doktorky Aminovej je teda kľúčové podporovať v strave vývoj užitočných baktérií a potláčať premnoženie tých problémových. „Ak nekonzumujete dostatok ovocia a zeleniny, klesá počet priaznivých baktérií, produkujúcich mastné kyseliny s krátkym reťazcom, čo postupne narúša črevnú výstelku. A čo teda prospešným baktériám chutná najviac? Všetci vieme o pravidlách zdravej stravy, obsahujúcej veľa vlákniny, vitamínov a minerálov. Nájdeme ju typicky napríklad v stredomorskej diéte, postavenej na množstve ovocia, zeleniny a zdravých tukov, ako sú orechy a olivový olej. „Robte malé kroky. Netlačte sa do radikálnych zmien, z ktorých budete len v strese, a skôr či neskôr s diétou seknete,“ radí Kellyová. „Depresívne“ baktérie skrátka samy o sebe nespôsobujú chorobu. Zpestrite jedálniček. Kupujete jeden druh obľúbených fazúľ? „Na náš mikrobióm a trávenie má všeobecne veľký vplyv aj stres. Zaraďte teda do svojho života jednoduché metódy na jeho zníženie.
Astrologický pohľad na šťastie
Deň, kedy sme sa narodili, dokáže vraj veľa vypovedať o našej budúcnosti. Na našu osobnosť má vplyv množstvo vecí - od dátumu narodenia, znamenia, až po deň, kedy sme prišli na svet. Samozrejme svoju úlohu zohrá aj mentálna dedičná výbava a veľa iných faktorov.
- Pondelok: Pondelku vládne Mesiac, ktorý je spájaný s oddanosťou, súcitom, láskou, rodinou a zmyslom pre spravodlivosť. Títo ľudia sú mimoriadne láskaví, empatickí, citliví a maximálne prispôsobiví. Celý život sa snažia o vytvorenie dokonalého domova, kde budú všetci členovia spokojní a šťastní.
- Utorok: Vládnucou planétou utorka je Mars a azda aj preto majú títo ľudia v sebe ohnivého, odhodlaného a bojovného ducha. Sú odvážni, priebojní, veľmi energickí a aktívni. Avšak definuje ich aj netrpezlivosť a vlastná potreba dosiahnuť vždy úspech.
- Streda: Stredy vládne Merkúr, ktorý predurčuje túžbu po poznaní a nasávaní všetkého nového. Títo ľudia milujú cestovanie, spoznávanie iných kultúr a sú radi súčasťou spoločenských akcií.
- Štvrtok: Štvrtok zase charakterizuje planéta Jupiter. O nej sa hovorí ako o najprajnejšej v astrológii. Nesie totiž so sebou pozitivitu a maximálnu dávku optimizmu aj v náročných situáciách. Vášeň pre spravodlivosť a odhodlanie robiť iných šťastnými je niečo, čo týmto ľuďom dáva silu napredovať.
- Piatok: Planéta lásky, teda Venuša sa prejavuje v piatok. Je pre ňu typická rovnováha, romantika, krása, elegancia. Aj keď majú sklony k materializmu a lenivosti, vždy priťahujú okolie práve kvôli svojmu vyžarovaniu.
- Sobota: Sobote vládne Saturn. Planéta bohatstva a slobody. Keď ste sa narodili v tento deň, iní vás vnímajú ako láskavých, učenlivých, múdrych a naozaj šikovných. Uprednostňujete samotu, kedy nechávate priestor prejaviť sa vlastným myšlienkam.
- Nedeľa: Pokiaľ ste sa narodili posledný deň v týždni, radíte sa do kategórie šťastlivcov. Ste vodcom, nechýba vám dávka slobodomyseľnosti a tiež bezprostrednosť.
Iveta Malachovská a jej recept na šťastie a zdravie
Iveta Malachovská je známa slovenská moderátorka, ktorá srší energiou a optimizmom. Aj keď už má po šesťdesiatke, dokazuje, že vek je len číslo. Jej príbeh je inšpiráciou pre mnohých, ktorí hľadajú cestu k zdravému a šťastnému životnému štýlu.
Zmena životného štýluIveta Malachovská prešla počas uplynulého roka výraznou premenou. Schudla a získala novú energiu a sebavedomie. Ako sama priznala, kľúčom k úspechu bola zmena stravovacích návykov a pravidelný pohyb.
- Strava: Úplne vylúčila alkohol a kontroluje si, koľko zje. Dopraje si naozaj čokoľvek, ale v malom. Hlavne je dvakrát denne.
- Pohyb: Minimálne trikrát do týždňa pláva minimálne 45 minút v kuse - znak a v rovnakom tempe. V týždni, keď nevysiela, a teda sa neponáhľa do televízie, pláva hodinu. Vtedy zapláva približne 44 dĺžok bazéna, 2200 metrov.
Predtým jedla veľa a málo sa hýbala. Nikdy si nepočítala kalórie, jedla všetko, len sa prestala hýbať. Po menopauze sa mi veľmi nechcelo a hlavne som sa trošku viac venovala manželovi, než sebe. Naše večery vyzerali tak, že sme si otvorili dobré víno, dali k tomu chutné olivy, prosciutto…. Je to fajn raz za čas, len my sme to robili častejšie.
Gurmánstvo a zdravieS manželom sú veľkí gurmáni, ale už sa miernia obaja. Chudnúť začali spolu, hlavne kvôli nemu. Manžel sa snažil, aj kvôli svojmu ochoreniu obmedzil mnohé jedlá. Jeho strava je vyvážená. Na raňajky má napríklad strúhané jablko, ovsené vločky alebo chlebík s lososom a avokádom, veľa zeleniny, menej hovädzieho mäsa. Jeho chybou však je, že jedáva väčšie množstvá.
Zdravotné problémy a riešeniaV roku 2021 si po vyše 40 rokoch odkladania, dala vymeniť bedrový kĺb. Celý život som mala o 3 cm kratšiu pravú nohu - po úraze, ktorý som mala ako dvanásťročná. Neviete si predstaviť, ako mi rozdiely v dĺžke nôh zaťažovali chrbticu. Posledné roky som už fungovala iba s liekmi. A teraz? Nastala veľká úžasná zmena. Nielenže mám nový kĺb, ale hlavne mi natiahli nohy do rovnakých dĺžok. Všetko sedí ako má, 4 roky ma nebolí chrbát, nohy, hlava… Som nezmar, čo vám poviem.
Ako sa rozhodovať pre šťastnejší život?
Rozhodovanie je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Každý deň sa stretávame s množstvom rozhodnutí, od tých najjednoduchších až po tie, ktoré môžu zásadne ovplyvniť našu budúcnosť. Ako sa teda rozhodovať tak, aby sme boli šťastnejší a spokojnejší?
Emócie nám pomáhajú rozhodovať sa v neprehľadných situáciách a v momentoch, keď musíme vyberať z množstva informácií a na dôkladnú analýzu skrátka nie je čas. Rácio nám zase poslúži pri jednoduchších rýchlych rozhodnutiach. Spoľahlivá metóda pri zložitých dilemách je získať všetky informácie, zveriť ich podvedomiu a nechať ho istý čas nezávisle pracovať. Na niektoré rozhodnutia sa potom stačí vyspať. Správne sú tie rozhodnutia, pri ktorých zachováme chladnú hlavu. Keď je človek v moci pokušenia, pod vplyvom silných emócií alebo nátlaku, ktorý hlavu rozžeraví, idú všetky jeho najlepšie zámery bokom. Pozor na unavený mozog, lebo má sklon robiť veci, ktoré vyžadujú menší výber a nesú so sebou menšie riziko. To znamená, že prepracovaný, vyčerpaný mozog nedokáže zvoliť správne.
Dôvodom, prečo sa niektorí ľudia nedokážu rozhodnúť, môže byť nedostatok sebadôvery. Človek sa bojí zlyhania a neúspechu a to mu bráni trúfnuť si a odvážiť sa. Veľkú rolu zohráva aj strach zo zmeny. Sme tvorovia zvyku a akákoľvek zmena, hoci pozitívna a očakávaná, je pre nás záťažou. Radšej teda zostávame v známom trápení, než by sme sa odhodlali k skoku do neznámych vôd, tobôž keď sme konzervatívne typy a nemáme radi vybočovanie zo zabehnutých koľají.
Zneistenie spôsobujú aj pochybnosti o správnosti vnútorného hlasu. Nie sme naučení pripísať význam vlastným pocitom a tušeniam. Evolučne to však máme zakotvené, čo v nás často vyvoláva zmätok. Pri sprevádzaní klientov zažívam „vnútorného záškodníka“. Tak zjednodušene volám obavy, ktoré bojkotujú rozhodovanie. Úzko spolupracujú s vnútorným kritickým hlasom a udržiavajú status quo. Tam sa naša predstavivosť rozbehne a vyrobí zo päť katastrofických scenárov.
Efektívne rozhodovanie treba začať presným určením podstaty problému, ktorý sa usilujete vyriešiť. Dilemu, krízu alebo problém sformulujte do podoby otázky. Mám odísť z práce? Mám sa presťahovať? Mám zotrvať v momentálnom vzťahu alebo ho ukončiť? Vytvorenie správnej otázky pomáha, pretože veľa zložitých problémov je popretkávaných vedľajšími a vnútornými rozptýleniami a odbočkami.
Potom je to proces postupného skúmania, ktorý sa začína zabezpečením všetkých informácií, ktoré sa problému týkajú. Netreba to však prehnať, stačí dostatočné množstvo, aby ste mali celkový obraz. Keď máte pocit, že už máte aký-taký obraz, ale stále vás to vháňa do ďalšieho zisťovania, bude to pravdepodobne iba tendencia odložiť rozhodnutie. Do hry vstupuje správny úsudok, zdravý rozum a kritické myslenie vedúce k analýze.
Nejde o presný čas, počet dní či mesiacov. Prvá desiatka označuje „práve teraz“, teda o minútu, hodinu alebo o týždeň. Druhá desiatka predstavuje čas v blízkej budúcnosti, keď sa začne prejavovať počiatočná reakcia na vaše rozhodnutie a dôsledky možno reálne predpokladať. Tretia desiatka reprezentuje vzdialenú budúcnosť, ktorú si možno predstavujete len hmlisto, ale má význam skúmať ju bližšie. Potom nasleduje zváženie a prehodnotenie svojich možností. Pre získanie odstupu a nadhľadu je dobré spísať si jednotlivé položky.
To, za kým si chodíme po radu, nám môže našepkať, že sme sa už rozhodli bez toho, aby sme si to uvedomili. Inklinujeme totiž k tomu, že si pýtame radu vždy od človeka, ktorého poznáme, a môžeme predpokladať, ako nám odpovie. Vnútorne očakávame, čo nám povie. Neprichádzame sa teda poradiť, ale potvrdiť si svoje rozhodnutie. Blízki nami môžu manipulovať najľahšie, lebo s nimi máme citové puto. Keď sa nám to neosvedčilo, treba zvážiť, či sa chceme riadiť ich videním nášho života a smerovania.
Intuícia je okamžitý, nevedomý, asociatívny proces, čosi ako mentálne puzzle. Mozog pozoruje určitý jav, zbiera o ňom informácie, potom ich porovná s už existujúcimi spomienkami, znalosťami a skúsenosťami. Keď nové informácie priradí k tomu, čo už vieme, inštinktívne si uvedomíme, čo sme spozorovali.
Rozdiel medzi bežnými myšlienkami a intuíciou je v kvalite získanej informácie. Myšlienky sú nepretržite v pohybe a menia sa, ale intuícia je trvalý pocit, je to akési vnútorné poznanie. Intuíciu sprevádza spontánnosť a prirodzenosť aj telesné vnemy a „nevysvetliteľné“ veci. Neraz vysiela iný signál, než by sme očakávali. Mali by sme byť opatrní, lebo predpoklady, dohady a domnienky sa môžu ukázať ako pasca. Keď človek prichádza do kontaktu s neúplnými informáciami, má tendenciu vysvetľovať si ich, ako chce alebo predpokladá. Takáto potvrdzujúca zaujatosť robí ľudí príliš sebaistými bez toho, aby sa ich rozhodovanie zakladalo na reálnych faktoch.
V takých prípadoch si ľudia často pomyslia - keď to neurobím, sklamem ľudí. Boja sa, že sa budú cítiť vinní, pretože sklamali očakávania druhých. Existuje rozdiel medzi tým, keď pre druhých niečo robíme, aby sme sa vyhli vine, a tým, keď to robíme s jasným vedomím vlastnej hodnoty.
Najlepšou ochranou pred zneužívaním a využívaním inými je zdravá sebaúcta, ktorá je v strehu a nedá sa zmanipulovať myšlienkou, že musí dávať, stále dávať, aby získala lásku. Sebaúcta nestojí na tom, aby získavala hodnotu neustálym odovzdávaním niečoho. Sebaúcta pracuje s vedomím vlastnej hodnoty aj tým, že sa riadi týmto princípom: Tvoje potreby a pocity sú dôležité. Moje potreby a pocity sú dôležité. Obaja si zaslúžime, aby sa s nami zaobchádzalo dôstojne a s úctou. Sebaúcta sa vzťahuje na naše vnútorné nastavenie. Vypovedá o tom, akí sme.
Často sa stane, že sa nevieme rozhodnúť, čo skutočne chceme. Vtedy pomáha identifikácia toho, čo nechceme. Odstraňovaním nevhodných možností sa postupne dopracujeme k výsledku. Zmyslom je zbaviť sa tých možností, ktoré nie sú v súlade s tým, kto ste alebo kým chcete byť.
Porovnajte výsledky a zamyslite sa nad tým, aké sú vaše priority, čo potrebujete a čo chcete. Pomáhajú aj techniky na stíšenie a meditáciu, vďaka ktorým sa väčšmi „napojíte“ na seba a uvedomíte si, čo pre seba potrebujete. Nasledovať naplnenie potrieb je zmysel rozhodovania.
Tipy na zmiernenie stresu - 7 spôsobov, ako znížiť stres | Anthem
Umenie komunikácie pre šťastnejšie vzťahy
Dokonalo zvládnuť každú debatu je možné iba v romantickom filme. V skutočnosti sú niektoré témy ťažké, zraňujúce a nátlakové. Závisí od nás, či do napätej situácie prilejeme olej hnevu, alebo ju upokojíme; či hádku naštartujeme alebo ju odvrátime.
Najuniverzálnejšia odpoveď, ktorá dokáže situáciu zachrániť je, keď sa opriete o láskavosť. Potrebujete ju aj voči sebe, aby ste si nevyčítali, keď toho bude na vás priveľa a stiahnete sa z debaty. Univerzálne dobré odpovede na otázky, ktoré by odvrátili nerešpektujúce „vypočúvanie“ a citové vydieranie, neexistujú. Každého zasiahnu na jeho slabom mieste a podľa povahy, osobnosti a skúseností si každý potrebuje pripraviť odpoveď, s ktorou bude stotožnený. Tá príprava je kľúčová. Chce to skúšať rôzne prístupy a nájsť si taký, ktorý človeku „sadne“. Dá sa byť empatickí, asertívni, diplomatickí, vyjednávajúci, aj humorní glosátori, ktorí majú na každú výčitku ráznu odpoveď. Alebo z každého niečo. Podstatné je postaviť sa za seba a nedať sa tlačiť do kúta výčitkami a obviňovaním. Je namieste povedať dôrazné „nie“, keď človek necíti rešpekt a úctu voči tomu, ako to chce mať on sám.
- Využívajte empatiu: „Chápem, že je to pre vás dôležité.“
- Oprite sa o asertivitu: „Je pre mňa ťažké povedať to, pretože sa vás v žiadnom prípade nechcem dotknúť.“
- Použite úprimnosť a diplomaciu. Jednoducho začnite hovoriť bez toho, že by ste chceli ublížiť. „Chcela by som vám to teraz povedať bez okolkov. Prosím vás, proste ma počúvajte.“ Tým signalizujete, že chcete otvorenú komunikáciu.
Šťastné deti a ako ich vychovať
Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo šťastné. Sú však skutočne šťastné? Ak sa chcete o tom presvedčiť a podporiť ich šťastie, sledujte ich správanie, dá vám jednoznačnú odpoveď. Z každej strany vnímame informácie o rastúcom počte úzkostí, depresií, rôznych ochorení a negatívnych situácií. Samozrejme, naša výchova má veľký vplyv na šťastie dieťaťa. Čo prežíva vaše dieťa vo vnútri? Je naozaj šťastné?
Toto sú osobnostné črty a modely správania šťastných detí a my by sme ich v nich mali aj čo najviac podporiť:
- Sebavyjadrenie: Šťastné a spokojné deti nemajú problém s akceptáciou a prezentáciou vlastného ja. Cítia slobodu a bezpečnosť vlastného vyjadrovania sa. Ak má vaše dieťa problém alebo strach, cíti neistotu samo voči sebe, podporujte ho v tom, aby to dokázalo. Schopnosť sebavyjadrenia je veľmi dôležitá pre životný úspech.
- Cieľavedomosť: Šťastné deti sú asertívne, uvedomujú si, že dokážu samostatne myslieť a samy vyriešiť mnohé problémy. Svojim riešením neraz prekvapia aj rodičov, najmä preto, že sú omnoho kreatívnejšie a nezaťažené rôznymi dogmami.
- Zvedavosť: Aj keď nám rodičom lezie veľmi často na nervy, zvedavé deti sú šikovnejšie a inteligentnejšie. Podporujme ich vo zvedavosti, učme ich nachádzať odpovede na svoje zvedavé otázky v knihách, na internete, čo môžeme im vysvetlime. Vďaka zvedavosti sa naučia nielen množstvo nových poznatkov, ale taktiež používať svoju intuíciu a hľadať pravdu.
- Strach: Myslíte si, že strach nejde so šťastím dokopy? Podľa toho, aký. Strach nie je len negatívny, ale má dôležitú pozitívnu úlohu. Ochraňuje deti pred nebezpečenstvom. Samozrejme prehnaný strach je zlý, ale zdravá miera detí učí poznávať hranice medzi bezpečným a nebezpečným, čo je veľmi dôležité pre celý ďalší život.
- Nevzdávajú sa: Veľmi dôležité je podporovať deti v tom, aby sa nevzdávali, keď im niečo nevyjde na prvýkrát. Musia sa naučiť trpezlivo skúšať ďalej a ďalej, poučiť sa na vlastných chybách. Chyby a neúspechy by mali byť štartovacou čiarou budúceho úspechu. Šťastné deti vedia, že prekážky sú na to, aby sa prekonávali a nie na to, aby im zrušili cestu za vlastným cieľom.
- Kreativita: Deti sa rodia tvorivé, ale mnohé o svoju hravosť a tvorivosť prichádzajú vekom, skúsenosťami, výchovou a ďalšími okolnosťami. Neberme im ju, ale naopak, rozvíjajme. Učme sa od nich byť tvorivými a aj nám sa bude lepšie žiť.
- Schopnosť rušiť pravidlá: Samozrejme, nie je pozitívne, keď vy dieťaťu niečo prikážete a on nedodržiava vaše pravidlá. Myslíme čosi iné: šťastné deti nenávidia škatuľkovanie, používanie skostnatených spôsobov, dodržiavanie pravidiel bez efektu. Naopak, potrebujú vždy nájsť niečo nové, vniesť do každodenných maličkostí nový pohľad, nájsť nový spôsob riešenia situácie, ktorý by bol pre ne efektívnejšie a príjemnejší. Podporme ich vlastnú myseľ a nechajme ich vytvoriť si vlastné pravidlá. Samozrejme, ak sú v rozpore s našimi, treba vytvoriť kompromis.
Pre šťastnú matku a spokojnú rodinu:
Byť matkou je nádherný dar, no je to aj náročné celoživotné poslanie. Každá žena vie, že na jednej strane, materstvo so sebou prináša radosť a šťastie, ale na druhej strane, denne prináša aj výzvy, únavu, neistotu, pochybnosti. Je to celoživotná cesta. Potrebujeme pre to aj niečo urobiť. Začínaš sebe samej viac rozumieť. A toto potom z teba vyžaruje aj navonok. Starostlivosť o seba môže mať rôzne podoby.
- Požiadaj o pomoc: Nauč sa delegovať úlohy na svojho partnera či iných členov domácnosti.
- Vnímaj svoje pocity: Venuj pozornosť svojim emočným potrebám. Ak ťa niečo trápi, priznaj si to a neváhaj sa porozprávať s niekým, kto ti rozumie.
- Prestaň byť príliš kritická: Často si my ženy vytvárame nereálne očakávania, aké by sme mali byť - perfektné matky, manželky, pracovníčky. Keď tieto očakávania nesplníme, začíname sa kritizovať, odmietať a vytvárame si o sebe negatívny obraz. Ženy často podceňujú vlastné pocity a prehliadajú signály, ktoré im telo i myseľ vysielajú. Tých pár minút, keď sa zastavíš, priznáš si svoju únavu alebo potrebu oddychu, môže zmierniť stres a priniesť nový pohľad na situáciu. Uvedomenie si vlastných potrieb a ich napĺňanie - to sú základné kroky k dlhodobému naplneniu. Každá matka potrebuje čerpať energiu, objavovať, čo ju vyživuje a dáva jej silu. Tieto otázky môžu byť začiatkom tvojho osobného rastu. Ak tvoje telo a duša prahne po odpočinku, dopraj si ho. Ak túžiš po čase osamote, prečo si ho nedopriať? Ak cítiš, že potrebuješ pomoc, neváhaj ju využiť. Byť matkou znamená prijať fakt, že sme určitým zdrojom energie pre našu rodinu.
Na záver tu mám pre teba malý návrh - výzvu: Vyskúšaj sa venovať aspoň 10 minút denne iba sama sebe. Je to len krátky okamih, ale niekde potrebuješ začať. Drahá žena, materstvo je nádherná, ale náročná cesta. Aby si na nej dokázala spokojne kráčať a dávať svojim deťom lásku, začni najprv u seba. Tvor si krásny a harmonický život tým, že budeš počúvať svoje potreby, budeš k sebe láskavá a dovolíš si byť “nedokonalá”. Jednoduchý princíp šťastnej matky platí stále - keď si spokojná ty, spokojné je aj tvoje dieťa a celá rodina.
Desať tipov, ako vychovať zo svojich detí šťastnejších či aspoň spokojnejších ľudí:
Vo výchove sa dnes pozornosť upriamuje hlavne na to, aby sa dieťa vedelo dobre správať a presadilo sa v tvrdej konkurencii. Ako rodičia riešime rešpektovanie hraníc, slušnosť, morálku, vytrvalosť, samostatnosť, zodpovednosť či pracovitosť, ale čo výchova ku šťastiu? Na to sa príliš nemyslí. Pocit šťastia pritom vôbec nezávisí od dosiahnutého vzdelania alebo rastúcej kariéry, ale od toho, aby malo dieťa dobrý vzťah samo k sebe a k ostatným, hlavne tým najbližším ľuďom.
- Základom je dobrý vzťah rodičov: Ak sa rodičia majú radi a vytvorili si spolu pekný vzťah, má dieťa spolovice vyhraté. Dobrý vzťah medzi mamou a otcom je pre malého človeka zdrojom istoty a dôvery v celý svet. Z neho bude čerpať po celý život. Prvou povinnosťou rodičov vo výchove potomka je preto milovať sa a dávať si to aj vzájomne najavo. Samozrejme, je veľa párov, ktoré sa rozišli, v tom prípade sa aspoň snažte udržiavať korektné vzťahy a nezaťahovať do sporov deti.
- Buďte spokojný človek: Okrem toho, aby rodičia spolu dobre vychádzali, je pre dieťa extrémne dôležité, aby sa na svete dobre cítil aj každý rodič zvlášť. Aby bol spokojný a vyrovnaný. Starajte sa preto o svoju dušu, doprajte si dostatok oddychu a robte veci, ktoré vás tešia. Deti sa učia napodobou a čo pre ne môže byť väčším vzorom ako šťastná mama a šťastný otec. Šťastie od vás jednoducho odpozerajú!
- Každý potrebuje obdiv a uznanie: „Potrebujeme, aby nás ľudia uznávali, všímali si nás a - čo by bolo najlepšie - úprimne nás chválili. Chceme, aby ľudia počúvali naše myšlienky a dokonca ich obdivovali,“ odhaľuje prirodzenú ľudskú potrebu austrálsky klinický psychológ Steve Biddulph, autor kníh Prečo sú šťastné deti šťastné a Tajomstvo výchovy šťastných detí. Platí to nielen o dospelých, ale aj o deťoch. Tie rovnako prahnú po pochvale. Samozrejme, neznamená to s chválením preháňať a vyjadrovať obdiv nad každou „hlúposťou“, pretože potom ocenenie stráca na svojej sile a význame. Nezabudnite však pravidelne vyzdvihovať, v čom môže byť dieťa na seba pyšné. Ak ho hodnotíte kladne, pozitívny obraz o sebe si ponesie do ďalšieho života.
- Rozprávajte sa s nimi o tom, čo prežívajú: Rodičia riešia s deťmi často len „prevádzkové“ záležitosti. Čo bolo v škôlke či škole, domáce úlohy, poriadok v detskej izbe, večerné čistenie zubov a podobne. Menej sa už zameriavajú na vnútorný svet dieťaťa. Nad čím premýšľa, čoho sa bojí, čo ho trápi? Zaujímajte sa o to. Neobmedzujte sa len na obligátne otázky: Čo bolo v škôlke, čo bolo v škole? Rozprávajte sa o zážitkoch z celého dňa. Ale nielen o tom, čo sa stalo. Aj o tom, ako sa dieťa pri tom cítilo a čo si o situácii myslelo. Ak dieťaťu umožníte, aby vyjadrilo, čo cíti, môžete mu pomôcť pochopiť svet, spoluformovať jeho kladné psychické nastavenie a nasmerovať ho k tomu, ako riešiť rôzne životné problémy a výzvy. Ideálny čas na rozhovor je večer pred spaním alebo cez víkend, keď sa spolu vyberiete na výlet.
- Naučte ich, že svet je dobré miesto na život: Šťastný je v živote ten, kto má pozitívne psychické naladenie a dôveruje iným ľuďom. Očakáva vždy to lepšie a s tým horším si dokáže poradiť. Pozitívnemu prístupu k životu sa dá veľmi dobre naučiť. Neznamená to, že dieťa má ignorovať negatívne veci a tváriť sa vždy šťastne. Ide o nastavenie základnej dôvery, že aj ťažké životné skúšky možno s optimistickým videním sveta zvládnuť ľahšie.
- Dovoľte im vyjadriť sa a prejaviť: Rodičia často bránia deťom slobodne sa vyjadriť. Nebehaj, neskáč, upokoj sa, nehovor tak nahlas, nerev, neplač a podobne. Ako často tieto vety počas dňa vyjadríte? Nerobíte to v zlom úmysle, len chcete, aby sa dieťa správalo „dobre“. Lenže to, čo je podľa vás dobré, si potomok môže preložiť takto: Keď robím veci, ktoré ma bavia a keď vyjadrujem, čo cítim, je to zle. Nie som teda v poriadku. S takým vnútorným presvedčením človek ťažko môže v živote uspieť. Buď zo strachu, že nemôže, neuskutoční svoje sny a neprejaví naplno svoj potenciál, alebo sa môže stať až prehnane vzdorovitým, k vlastnej škode.
- Zabávajte sa spolu: Výchova je drina, na tom sa asi zhodnú všetci rodičia. A tak pod ťažobou všemožných povinností zabúdame na veľmi dôležitú zložku života s dieťaťom. Na spoločnú zábavu, bláznenie sa, radosť a uvoľnenosť. Deti milujú, keď je doma smiech. Na čo chcete, aby dieťa raz spomínalo? Na unavenú a vystresovanú mamu, alebo na veselého a radostného najbližšieho človeka? Snažte sa preto zo všetkých síl, aby bolo doma dobre. Aj za cenu toho, že niečo nestihnete alebo to neurobíte dokonale. Deti skrátka musia vidieť, že život nie sú len povinnosti, ale aj zábava.
- Splňte im potreby: Každé dieťa bez výnimky potrebuje, aby mu rodičia bezodkladne plnili jeho potreby. K prvoradým patrí potreba fyzického kontaktu. Malé dieťa sa potrebuje čo najviac nosiť. Keď plače, nechce zostať osamotené v postieľke, ale upokojiť sa v rodičovskej náruči. Nebojte sa ani spoločného spania v posteli. Rodičia aj dnes majú obavy, že ak dieťaťu poskytnú neobmedzený fyzický kontakt, môžu ho rozmaznať, ale to sa nedá. Láskou rozmaznať nemožno. Veď ani vy od seba neodháňate svojho partnera, ktorý vás chce objať a pobozkať a nehovoríte mu, že inak bude rozmaznaný. Ktovie, kde sa vzalo to nezmyselné tvrdenie, že keď dieťaťu vyhoviete a splníte mu jeho potreby, vyrastie z neho rozmaznaný a neschopný človek? Celé generácie týmto pomýleným presvedčením trpia dodnes. Dôsledkom sú depresie, znížená schopnosť nadväzovať kvalitné vzťahy a pocit trvalej nedostatočnosti a neprijatia.
- Výkon nedávajte na prvé miesto: Dnešná doba dáva na prvé miesto úspech a výkon. A začína to už od útleho veku. Už dvojročné deti môžete zapísať na krúžok, ktorý bude rozvíjať jeho všemožné schopnosti a zručnosti. Rodičia veľmi zvažujú aj výber škôlky i školy. Ak nemá potomok aspoň tri krúžky, rodičia sa obviňujú, že nedostatočne dbajú na jeho rozvoj. Lenže, na čo to všetko? Sú ľudia, ktorí majú dobré spoločenské a sociálne postavenie šťastnejší? Ani náhodou. Dieťa nemusí navštevovať prestížne školy, hlavné je, aby malo dobrú učiteľku a kamarátov v triede. Nemusí ani navštevovať päť krúžkov týždenne, dôležitejšie je, aby bola doma s najbližšími, rozprávalo sa s nimi a podieľalo sa na chode domácnosti. Obyčajný, spokojný a radostný život. Práve to dnešné deti potrebujú ako soľ.
- Pozor na to, ako dieťa hodnotíte: Slová majú veľkú moc. Opatrne preto s negatívnym hodnotením dieťaťa. To, čo vyslovíte, síce nemusíte myslieť úplne vážne, ale buďte si istí, že dieťa vaše slová pochopí presne tak. „Dieťa, ktorému hovoríme Ty si ale hlupák! snáď navonok búrlivo nesúhlasí, ale vo svojom vnútri môže iba smutne súhlasiť. Vy ste dospelí, vy musíte mať pravdu,“ uvádza Steve Biddulph. Spomeňte si na svoje vlastné detstvo, často ste sa cítili nepochopení a neprijímaní. Nepredávajte túto záťaž ďalej.
Špeciálne diéty a ich vplyv na psychiku
Názov SCD (The Special Carbohydrate Diet) zaviedla Elaine Gottschall - bunková biologička, nutričná biochemíčka. Elaine sa začala výskumu venovať ako 40 ročná po tom, ako jej 8 ročná dcérka ochorela na Ulceróznu kolitídu. Táto diéta jej údajne pomohla k uzdraveniu. Nevieme však, či natrvalo alebo dočasne. SCD objavila pre svoje účely lekárka Natasha Campbell-McBride MD, MMedSci (neurológia), MMedSci (výživa) a začala ju používať pre pacientov s GAPS (Gut and Psychology Syndrom. Preklad: Syndróm trávenia a psychiky). Tiež ju doviedla k skúmaniu vplyvu stravy na zdravie choroba syna - autizmus. Do SJ je preložená jej kniha Syndróm trávenia a psychológie. Dr. Natasha je stále aktívna, intenzívne pomáha ľuďom so zdravotnými problémami, je regeneratívnou farmárkou, vystupuje na rôznych konferenciách o zdraví a je veľmi často pozývaná na rozhovory na YouTube. PS: Niektorí (aj vyškolení GAPS terapeuti) môžu byť vážne prekvapení jej najnovšími revolučnými poznatkami. Natasha je jedna z mála lekárov, ktorí dokázali priznať, že niečo nefunguje, tak ako si to v minulosti predstavovali (mali pripravené). Je evidentné, že Elaine bola so svojím výskumom veľmi blízko. Protagonisti SCD a aj GAPS sú presvedčení, že oprava črevnej mikroflóry spôsobí "nápravu" črevnej integrity. Žiaľ, neexistuje dôkaz, ktorý by túto teóriu podporoval. Najprv musí dôjsť k "oprave" celistvosti a to cieleným zostavením stravovania, ktoré podporuje regeneračné procesy (výmenu poškodených buniek črevnej steny) organizmu. Netreba zabúdať, že mikróby sú všade okolo nás. A napríklad aj koža a sliznice sú vybavené imunologickými bariérami. Vďaka nim sme dokonale ochránení pred vonkajšími patogénmi. Problém nastáva, ak sa bariéry poškodia aj na tejto úrovni. Tu môžme pozorovať rôzne dermatologické ochorenia. Od detského ekzému, akné až po psoriázu. Porucha imunitných bariér je pravou príčinou chronických zápalov, autoimunitných a neurodegeneratívnych ochorení. Dr. Natasha Campbell vo svojich knihách apeluje na "opravu" čreva, no žiaľ jediný, kto urobil v tejto oblasti výskum, vrátane meraní priepustnosti testom PNG400, bol tím Palomedicíny. PKD a ani GAPS nezatracujem, môžu poslúžiť ako prechod z konvenčnej stravy. Pokiaľ ale človek má reálny záujem o uzdravenie, potrebuje vedomostne siahnuť hlbšie. Ak ste v štádiu zisťovania, či Vám SCD alebo GAPS pomôže, tu je moja skúsenosť. Mne ani jedna na autoimunitné ochorenie nepomohla, musela som hľadať ďalej, vzdelávať sa, pozrieť množstvo videí s lekármi aj s obyčajnými ľuďmi. Bola to dlhá cesta a trvala 3 roky. Dodnes považujem toto rozhodnutie za najlepšie v mojom živote.
Každá fyzická osoba, ktorá navštívi túto internetovú stránku je oprávnená ju prezerať len za informatívnym účelom a účelom nákupu produktov.