Adopcia detí homosexuálnymi pármi je komplexná a citlivá téma, ktorá vyvoláva rozsiahle diskusie v spoločnosti. V rôznych krajinách sveta sa k tejto otázke pristupuje odlišne, pričom niektoré umožňujú plnohodnotné adopcie, iné len individuálne adopcie alebo adopcie dieťaťa partnera, a ďalšie adopcie homosexuálnymi pármi úplne zakazujú. Tento článok sa zameriava na aktuálnu situáciu v Európe a vo svete, pričom zohľadňuje právne aspekty, názory odborníkov a spoločenskú diskusiu. Zaujímavú diskusiu nastoľuje otázka skupín osvojiteľov všeobecne a v konkrétnosti najmä osvojiteľov rovnakého pohlavia. Na prvý pohľad by sme mohli usúdiť, že zákon je jasný a jednoznačný, nie je to však pravda. Práve naopak - téma osobného stavu a pohlavia osvojiteľa/osvojiteľov je veľmi aktuálna a rezonuje nielen na Slovensku, ale prakticky v celej Európe.
Právny Rámec Adopcií Homosexuálnymi Pármi vo Svete a v Európe
Právne predpisy týkajúce sa adopcií homosexuálnymi pármi sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Niektoré krajiny umožňujú homosexuálnym párom plnohodnotné adopcie, teda spoločné osvojenie si dieťaťa, ktoré nie je biologicky spojené ani s jedným z partnerov. Medzi tieto krajiny patria napríklad Veľká Británia, Írsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko, Fínsko, Holandsko, Belgicko, Španielsko, Dánsko, Luxembursko, Lichtenštajnsko, Portugalsko, Nórsko, Francúzsko, Island, Grónsko, Slovinsko. Okrem Európy sú plnohodnotné adopcie povolené aj v Kanade a Južnej Afrike, Argentíne a v celom Mexiku, vrátane mexických štátov Mexico City a Coahuila. V týchto krajinách sa homosexuálne páry posudzujú rovnako ako heterosexuálne páry a pri rozhodovaní o adopcii sa berie do úvahy predovšetkým záujem dieťaťa.
Iné krajiny umožňujú len adopciu dieťaťa partnera, teda situáciu, keď si jeden z partnerov osvojí biologické dieťa druhého partnera. Táto možnosť je povolená napríklad v Estónsku. V Rakúsku bolo homosexuálom umožnené adoptovať si biologické dieťa jedného z partnerov v roku 2013 po tom, čo Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) dospel k záveru, že absencia takýchto práv je diskriminačná. Rakúsky Ústavný súd následne v januári 2015 zrušil zákaz adopcie detí homosexuálnymi pármi, pričom zdôvodnil, že nariadenie založené výhradne na sexuálnej orientácii nemá nijaké vecné opodstatnenie.
Niektoré krajiny, napríklad Česká republika, umožňujú homosexuálnym párom len individuálne adopcie, čo znamená, že dieťa si môže osvojiť len jeden z partnerov, nie obaja spoločne. Na Slovensku platí, že aj gejovia a lesby si smú adoptovať dieťa, ale len ako jednotlivci. Ak sa o dieťa starajú ako pár, rodičom dieťaťa nemôžu byť obaja. Zákon o rodine hovorí, že „ako spoločné dieťa si môžu maloletého osvojiť len manželia“. Keďže manželstvo je na Slovensku pre homosexuálov zatiaľ stále veľmi vzdialenou inštitúciou, spoločné osvojenie dieťaťa nie je možné. V niektorých krajinách je adopcia homosexuálnymi pármi úplne zakázaná. Dôvody pre tento zákaz sú rôzne, často sa opierajú o tradičné chápanie rodiny a obavy o vývoj dieťaťa.
Historický a Súčasný Vývoj v Českej Republike
Český Ústavný súd rozhodol, že homosexuáli žijúci v registrovaných partnerstvách si môžu osvojiť dieťa. Stále to však budú môcť urobiť len jednotlivci a nie partneri, ktorí žijú v spoločnej domácnosti. V Česku je v súčasnosti 1800 registrovaných homosexuálnych párov. Podľa pléna pätnástich sudcov bol zákon o registrovanom partnerstve, ktorý homosexuálnym párom odopieral možnosť adopcie, diskriminačný. Odteraz si tak môžu registrované páry v Česku osvojiť dieťa. Pravidlá osvojenia však stále nie sú také slobodné ako v prípade heterosexuálnych párov. Registrovaní homosexuálni partneri si môžu dieťa osvojiť individuálne. Najzávažnejšie komplikácie môžu vzniknúť v prípade, keď má jeden z partnerov biologické dieťa z predošlého vzťahu. Z českých zákonov vyplýva, že nebiologický rodič si zatiaľ nebude môcť osvojiť dieťa svojho partnera.
Nález ústavného súdu sa priamo nevzťahuje k spoločnému osvojeniu, ktoré občiansky zákonník vzťahuje iba na manželské, teda heterosexuálne páry. Ide len o individuálnu adopciu jedným osvojiteľom. Nález teda priamo nedopadá ani na situácie, keď registrovaný partner chce osvojiť partnerovo dieťa. Nález je kľúčový nielen pre registrovaných homosexuálov, ktorých je v Česku celkovo vyše 1 800, ale aj pre dvojice, ktoré s registráciou kvôli nemožnosti adopcie otáľali. Doteraz totiž mali možnosť o ňu požiadať iba manželia, partneri a jednotlivci. Podľa ústavného súdu odporoval zákaz adopcií registrovanými partnermi právu na ľudskú dôstojnosť. Sudca spravodajca Vojtěch Šimíček vysvetlil: "V situácii, keď podľa Občianskeho zákonníka platí, že sa manželia, alebo jeden z manželov, môžu stať osvojiteľom, a vo výnimočnom prípade sa ním môže stať aj jedinec, nezistili sme jediný rozumný dôvod, prečo by týmto jedincom nemohol byť niekto, kto žije v registrovanom partnerstve."
Petr Laně žije v Prahe a v minulosti požiadal o zaradenie do evidencie žiadateľov, ktorých štát považuje za vhodných na osvojenie dieťaťa. Napriek tomu, že za iných okolností by mohol kritériám pre žiadateľov vyhovieť, odbor sociálnej starostlivosti v Prahe ho odmietol ešte pred preskúmaním jeho kvalifikácie. Toto rozhodnutie tak môže byť povzbudením pre tisíce ďalších homosexuálnych párov v Česku, ktoré sa doteraz registrovaného partnerstva obávali práve preto, že im znemožňovalo osvojiť si dieťa. Páry často zostávali spolu bez registrácie a dieťa si osvojil jeden z nich.
Podľa nálezu pléna český ústavný súd nemôže prehliadať, že sa mení spolužitie ľudí, že stále viac osôb žije ako singles, nezosobášených párov je skoro rovnako ako zosobášených a rozvod manželstva je vnímaný ako niečo takmer prirodzené. Na druhej strane však zdôrazňuje, že nevidí najmenší dôvod, pre ktorý by mal aj on sám k erózii tradičného poňatia rodiny a jej funkcie aktívne prispievať. "Z dnešného nálezu nevyplýva právo na spoločné osvojenie dieťaťa, to podľa občianskeho zákonníka naďalej zostáva len manželom."
Právna Úprava Adopcií na Slovensku a Súvisiace Výzvy
Slovenskí gejovia a lesby majú dnes zhruba rovnaké práva ako českí homosexuáli, ktorí nežijú v registrovanom partnerstve. „Na Slovensku si aj gejovia a lesby smú adoptovať dieťa, ale len ako jednotlivci. Ak sa o takéto dieťa starajú ako pár, rodičom dieťaťa nemôžu byť obaja - druhému partnerovi osvojenie dieťaťa nepovolia." Zákon o rodine hovorí, že „ako spoločné dieťa si môžu maloletého osvojiť len manželia“. Manželstvo je však na Slovensku pre homosexuálov zatiaľ stále veľmi vzdialenou inštitúciou.
V našej krajine adopciu definuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý hovorí o rovnakom vzťahu medzi osvojiteľom a osvojencom ako medzi biologickými rodičmi a takisto o zodpovednosti, právach a povinnostiach ako rodičia. „Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah.“ Adopcia je všeobecne vnímaná ako vytvorenie rodinného zázemia pre dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva či nebude vykonávať rodičovské práva a povinnosti. Dieťa si môže adoptovať osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady (najmä zdravotné, osobnostné a morálne) a je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie.
Pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia (krátkodobého, strednodobého alebo dlhodobého) pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi. Na svete je čoraz viac párov, ktoré nemôžu mať deti, a to z rôznych dôvodov. „V praxi sa s osvojením dieťaťa osamelou osobou stretávame, spravidla ide o osamelé ženy. Z hľadiska zákona má samozrejme rovnaké podmienky pre prijatie dieťaťa aj muž."
Podľa účinného zákona o rodine sa môže stať osvojiteľom manžel rodiča dieťaťa, manželia spoločne, pozostalý manžel po rodičovi dieťaťa, pozostalý manžel po osvojiteľovi a osamelá osoba. Pre osvojenie osamelou osobou platia osobitné podmienky, podľa ktorých musí ísť o výnimočný prípad a musia byť splnené predpoklady, že aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa. Je teda zrejmé a jednoznačné, že zákonodarca preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi. Na základe článku 41 ods. 1 Ústavy SR je manželstvo zväzok muža a ženy. Za cieľ právnej úpravy môžeme teda považovať, aby sa osvojením vytvoril klasický model - otec, matka, dieťa (viac detí) a len v nevyhnutnom prípade môže vzniknúť menej klasický (ale v praxi existujúci) model osamelého rodiča a dieťaťa. To platí pre prípady osvojenia pozostalým manželom po rodičovi dieťaťa, pozostalým manželom po osvojiteľovi dieťaťa a osamelou osobou. Ešte aj pri porovnaní týchto troch rozdielnych situácií možno postrehnúť odlišnosť v postavení pozostalého manžela po rodičovi/osvojiteľovi a osamelej osoby. V žiadnom z uvedených prípadov nemusí pozostalý manžel preukazovať výnimočnosť prípadu a ani sa osobitne (rozumej navyše) neskúma, či aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa.
Existujú fakticky dve možnosti vzniku takejto rodiny. Prvá možnosť je, že rodič dieťaťa (ktoré má zverené alebo o ktoré sa prakticky stará bez rozhodnutia súdu) začne žiť so svojim lesbickým/gay partnerom. O zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zmene rozhodnutia rozhoduje vždy súd. Podobný prípad už riešil ESĽP v roku 1999 (Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku), keď rozhodoval o sťažnosti muža, ktorému portugalský súd odmietol zveriť dcéru do starostlivosti z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Sťažovateľ namietal porušenie článku 8 v spojení s článkom 14 Európskeho dohovoru a namietal aj skutočnosť, že v rozpore s čl. 8 ho portugalský súd nútil k skrývaniu jeho sexuálnej orientácie pred dcérou. Rozhodnutie konštatovalo, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život. Argumentácia portugalských súdov, že „dieťa má vyrastať v portugalskej tradičnej rodine“ sa súdu nejavila ako dostatočne odôvodňujúca odlišné zaobchádzanie.
Druhá možnosť vzniku takejto rodiny je, že si jeden z partnerov osvojí dieťa ako osamelá osoba, pričom sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky. Judikatúra k otázke, aké podmienky má spĺňať osamelá osoba uviedla, že za osamelú osobu v zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 ZR (v znení zákona č. 132/1982 Zb.) nemožno považovať osobu, ktorá žije v manželstve v čase, keď súd rozhoduje o osvojení. Za osamelú osobu teda nemožno považovať toho, kto je v manželskom zväzku, hoci nefunkčnom (manželia spolu nežijú). Vzniká teda problém, či za osamelú osobu možno považovať len osobu, ktorá žije sama v domácnosti, alebo to môže byť aj niekto, kto žije s partnerom/partnerkou, ktorí nebudú osvojiteľmi. K tejto otázke zatiaľ súdy stanovisko nezaujali. Pokiaľ by ale vyšlo najavo, že budúci osvojiteľ zdieľa domácnosť s inou osobou (bez ohľadu na pohlavie, resp. príbuzenský či iný pomer), posudzuje sa táto osoba a jej správanie podľa § 98 ZR pri rozhodovaní o tom, či sú hmotnoprávne predpoklady osvojenia splnené alebo nie. Opäť treba zdôrazniť, že skutočnosť, ak by budúci osvojiteľ žiadajúci o osvojenie ako osamelá osoba aj priznal v konaní o osvojenie svoju sexuálnu orientáciu a svoj vzťah s osobou rovnakého pohlavia, tento argument nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd návrh na osvojenie zamietol. Skúma sa najlepší záujem dieťaťa, ktorý je bližšie vysvetlený jednak v článku 5 Základných zásad ZR, ale aj veľmi podrobne v General comment No. základné procesné pravidlo, podľa ktorého ak sa prijíma nejaké rozhodnutie, ktoré by mohlo ovplyvniť dieťa, je potrebné posudzovať, aké pozitívne a negatívne dopady na dieťa toto rozhodnutie môže mať.
Slovenské rodinné právo nepozná inštitút registrovaného partnerstva ani iného podobného zväzku, ktorý by svojim obsahom pripomínal manželstvo. Tým nemáme na mysli len inštitút pre osoby rovnakého pohlavia. Nemá ani podobnú právnu úpravu pre osoby rozdielneho pohlavia. Manželstvo sa stále považuje za jedinečný zväzok muža a ženy a od 1.9.2014 je toto ustanovenie aj súčasťou Ústavy SR v článku 41. Napriek tomu zákon o rodine vo svojich základných zásadách vyslovuje, že chráni všetky formy rodiny, bez ohľadu na ich konkrétny model. Za základnú bunku spoločnosti ale jednoznačne považuje rodinu založenú manželstvom, ktorú preferuje nielen v obsahu súkromnoprávnych predpisov, ale aj vo verejnom práve. Napriek tomu zo žiadneho zákona nemožno vyvodiť, že by bolo nedovolené, resp. zakázané založiť rodinu, v ktorej by spoločne žili dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa. Takáto rodina by nemohla byť teda štátom nijako postihovaná ani diskriminovaná. Antidiskriminačný zákon vo svojom § 2 uvádza zákaz diskriminácie na základe pohlavia hneď na prvom mieste. Fakticky teda takáto rodina existovať môže avšak nebude mať reálne možnosť získať od štátu výhody, ktoré sú poskytované manželom.
Za takýto postoj bola SR kritizovaná aj v poslednej správe (z roku 2016) Výboru OSN pre práva dieťaťa, kde pod bodom 32 Výbor uviedol, že je znepokojený, že definícia v rámci zmeny a doplnenia z júna 2015 článku 3 zákona o rodine z roku 2005, týkajúca sa stabilnej rodiny, ktorá sa skladá z otca dieťaťa a matky dieťaťa ako najvhodnejšieho prostredia pre komplexný a harmonický rozvoj dieťaťa, neberie do úvahy rôzne typy rodín, ktoré reálne existujú a nie je v súlade s definíciou rodinného prostredia v Dohovore. Na základe toho SR odporúča, aby zmluvný štát zmenil článok 3 zákona o rodine tak, aby zabezpečil úplný súlad s Dohovorom, so zameraním sa na blaho dieťaťa viac ako na zloženie rodiny. Napriek týmto odporúčaniam sa však doposiaľ žiadne legislatívne zmeny neudiali ani tri roky po zverejnení správy. Komentáre Výboru OSN pre práva dieťaťa nie sú právne záväzné, ale napĺňanie ich obsahu Výbor sleduje prostredníctvom periodických správ každého štátu. SR bola naposledy monitorovaná správou z roku 2016 a nasledujúci termín odovzdania je stanovený na 30. júna 2020.
Historický Pohľad na Slovenskú Rodinnoprávnu Úpravu Adopcií
Zaujímavý je historický vývoj právnej úpravy adopcií na Slovensku, najmä po prijatí prvých rodinnoprávnych kódexov. Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve v znení účinnom od 1.1.1950 do 28.5.1958 k tejto otázke v § 65 uvádzal v zásade podobne súčasnej právnej úprave, že ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len manželia a ak je osvojiteľ manželom, môže osvojiť len so súhlasom druhého manžela; tento súhlas netreba, ak je druhý manžel celkom pozbavený svojprávnosti alebo ak je opatrenie jeho súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Na základe vtedajšej právnej úpravy teda neexistovala možnosť, aby osvojiteľ nebol v manželskom zväzku. Súdy v období účinnosti „prvého“ rodinného zákona jednoznačne preferovali osvojovanie detí do úplnej rodiny, keď bolo napríklad judikované, že prvoradým spoločenským účelom osvojenia je zabezpečiť osvojencovi riadnu výchovu v rodine. Preto v prípade, ak jeden z manželov, ktorí hodlali dieťa osvojiť, počas konania zomrel, súd sa musí zaoberať tým, do akej miery môže byť tento účel splnený po smrti tohto manžela.
K zmene tohto ustanovenia došlo na základe zákona č. 15/1958 Zb., kedy bol do § 68 doplnený odsek 4 v tomto znení: Ak je osvojiteľom manžel (druh) jedného z rodičov osvojencových, nedotýka sa osvojenie vzťahov medzi osvojencom a týmto rodičom i jeho príbuznými. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa vlastne nestala žiadna legislatívna zmena, pretože tento text sa týka právnych následkov osvojenia manželom rodiča dieťaťa. Ale v zátvorke je okrem manžela uvedený aj druh. Zákon teda jednoznačne počítal s tým, že dieťa môže byť osvojené aj len mužom, ktorý nie je manželom matky, ale žije s ňou v druhovskom pomere. Toto však bolo možné vysloviť len v prípade zrušiteľného osvojenia, čiže takého, pri ktorom sa osvojiteľ nezapisoval do matriky na miesto rodiča dieťaťa a rozsudkom vznikali práva a povinnosti z osvojenia len medzi ním a dieťaťom. Nie medzi príbuznými osvojiteľa a dieťaťom. Tento druh osvojenia bol na Slovensku zrušený prijatím zákona č. 36/2005 Z. z. Konkrétne tento zámer zákonodarcu potvrdil aj NS v rozhodnutí, publikovanom pod R 23/1962: Osvojenie dieťaťa mužom, ktorý nie je manželom matky podľa § 63 ods. 2 o práve rodinnom nemožno vysloviť.
Takáto právna úprava platila až do 31.3.1964, teda do nadobudnutia účinnosti druhého rodinnoprávneho kódexu - zákona č. 94/1963 Zb. o rodine. K podobnému výsledku dospel NS tiež v otázke nevhodnosti osvojenia pre dieťa ak nebol splnený základný účel osvojenia, ktorým je nahradiť maloletému dieťaťu chýbajúce rodinné prostredie… Tak je to najmä v prípade, keď osvojiteľ, ktorý je druhým manželom matky dieťaťa, nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti a dieťa je vychovávané v rodinnom prostredí svojej matky, resp. jej rodičov. Zo citovaných rozhodnutí je zrejmé, že osvojením sa mala v prvom rade zabezpečiť dieťaťu úplná rodina. Rodina v najtradičnejšom zmysle, keď je tvorená jedným otcom, jednou matkou a dieťaťom, resp. deťmi. Existencia viacerých detí v rodine sa v judikatúre skôr nepredpokladala, resp. sa považovala až za akúsi možnú prekážku osvojenia: V konaní o osvojenie dieťaťa druhým manželom matky musí byť predmetom šetrenia súdu aj to, či má manžel matky, ktorý zamýšľa osvojiť jej dieťa, zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojim vlastným deťom. Súd v tomto prípade prihliadne tiež na to, aký vplyv by malo osvojenie na vyživovaciu povinnosť osvojiteľa k jeho vlastným deťom.
Aj na túto judikatúru nadviazal svojim textom „nový“ zákon o rodine, ktorý bol prijatý pod číslom 94/1963 Zb. V prijatom znení § 74 ods. 2 potvrdil, že nezrušiteľne môžu naďalej dieťa osvojiť buď len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve. Znova sa teda predpokladalo len osvojovanie detí do úplnej rodiny. Okrem tohto bolo v § 66 ešte zdôraznené, že ako spoločné dieťa môžu osvojiť len manželia. Pri zrušiteľnom osvojení zostala možnosť, že bude osvojiteľom len jeden z manželov, ale osvojiť mohol len, ak dal druhý manžel súhlas. Súhlas sa nevyžadoval, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak zadováženie jeho súhlasu bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Aj v tomto prípade však bolo dieťa (hoci len reálne, nie právne) začlenené do úplnej rodiny. V období od 1. 4. 1964 (nadobudnutie účinnosti nového zákona o rodine) do 1. 4. 1983 (nadobudnutie účinnosti novely č. 132/1982 Zb.) bolo teda možné jedine také osvojenie, kde sa dieťa stalo súčasťou tradičnej úplnej rodiny. Či už boli osvojiteľmi obidvaja manželia spoločne alebo len jeden z manželov, ktorý buď osvojoval samostatne alebo bol manželom rodiča dieťaťa.
Uvedený právny stav sa zmenil až prijatím už spomínanej novely. Zákonodarca dospel k záveru, že výnimočne môže takto osvojiť aj osamelá osoba, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. V takom prípade súd tiež rozhodne, aby sa z matriky vypustil zápis o druhom rodičovi dieťaťa. Po prvýkrát od prijatia rodinnoprávnych kódexov sa zaviedla možnosť, že dieťa bude osvojené len jednou osobou a zápis o druhom rodičovi v matrike nebude. V zmysle dôvodovej správy novela zákona o rodine vychádzala z toho, že aj keď nezrušiteľné osvojenie bolo podľa pôvodného právneho stavu umožnené len manželom alebo jednému z manželov, ktorý žil s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, je dosť osôb, najmä žien, ktoré síce nežijú v manželstve, ale sú schopné vytvoriť deťom vhodné prostredie pre ich úspešný citový, rozumový a mravný vývoj; preto nová úprava umožňuje (a to ako výnimočné) nezrušiteľné osvojenie aj osamelými osobami, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. Vychádza sa pritom z prednosti, ktorú má výchova dieťaťa v čo aj v neúplnej rodine pred niektorými inými druhmi náhradnej výchovy, najmä však ústavnej, z ktorej sa deti spravidla berú do osvojenia. Podmienkou na takéto osvojenie je, aby spĺňalo všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy osvojenca. V tomto znení platil zákon o rodine č. 93/1964 Zb. do jeho zrušenia nadobudnutím účinnosti zákona č. 36/2005 Z. z.., ktorý zhodou okolností tiež nadobudol účinnosť 1. Tento zákon o rodine je účinný aj dnes a jeho úpravy osvojenia sa (pomerne početné) zmeny a doplnenia zákona viac - menej nedotkli. Súčasná situácia je teda taká, že zákon stále preferuje osvojovanie detí do úplnej tradičnej rodiny.
Praktický Proces Adopcie na Slovensku pre Osamelé Osoby
Prvým a zároveň najťažším krokom v procese adopcie je samotné rozhodnutie. Pár musí dôkladne zvážiť svoju situáciu. Je veľa ľudí, ktorí rozmýšľajú o adopcii, no váhajú a nevedia sa rozhodnúť. Preto existuje základné poradenstvo, ktoré takýmto ľuďom pomáha. Na Slovensku to je napríklad o. z. Adopcia (osvojenie) - pojmom adopcia alebo aj osvojenie (dve slová rovnakého významu) označujeme vytvorenie rodinného zázemia pre dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva, resp. nebude vykonávať rodičovské práva a povinnosti.
Ak sa pár napokon rozhodne pre osvojenie, musí navštíviť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálny pracovník spresní podmienky týkajúce sa adopcie a zapíše pár do zoznamu žiadateľov. Úrad vytvorí zložku, v ktorej si uloží základné údaje žiadateľov. Nie je toho teda málo. Po uzatvorení dokumentácie bude žiadosť postúpená na odbor sociálnoprávnej ochrany detí a na Úrad práce. Nasleduje príprava, každý žiadateľ ňou musí prejsť. Tie realizujú poradensko-psychologické služby, napríklad už spomínané občianske združenie Úsmev ako dar alebo Návrat.
Problémom pri adopcii je podľa všetkého aj farba pleti dieťaťa. V detských domovoch končí veľa rómskych detí, no u adoptívnych rodičov o ne klesá záujem. Občianske združenie Návrat porovnalo prieskumy verejnej mienky z rokov 2006 a 2018 a zistilo, že stúpol počet tých, ktorí adopciu rómskeho dieťaťa odmietajú. Denník N kontaktoval hudobníčku Luciu Piussi, ktorá si rómske dieťa adoptovala. Proces adopcie malého Lukáša trval približne rok odkedy sa rozhodli vziať si ho k sebe. Priemerná doba v jednotlivých regiónoch je však rôzna.
Spoločenská Diskusia a Názory na Adopcie Homosexuálnymi Pármi
Diskusia o adopciách homosexuálnymi pármi je plná argumentov z oboch strán.
Argumenty pre adopcie homosexuálnymi pármi: Hlavným argumentom je, že pre dieťa je najdôležitejšie vyrastať v milujúcom a stabilnom prostredí, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu rodičov. Štúdie ukazujú, že deti vychovávané homosexuálnymi pármi sa vyvíjajú rovnako dobre ako deti vychovávané heterosexuálnymi pármi. Odopieranie práva na adopciu homosexuálnym párom je diskriminačné a porušuje ich právo na rodinný život. V mnohých krajinách existuje nedostatok rodín, ktoré by boli ochotné adoptovať deti z detských domovov. Adopcia homosexuálnymi pármi by mohla pomôcť vyriešiť tento problém. Na Slovensku už beztak nie je výnimkou, ak sa o dieťa starajú partneri rovnakého pohlavia. Legalizácia adopcií by len uznala túto existujúcu realitu a zabezpečila by právnu ochranu pre tieto rodiny. Mnoho ľudí sa pýta, čo je zlé na tom, ak by sa povolia registrované partnerstvá a adopcia detí pre homosexuálne páry. Možné to bude zo začiatku trochu náročnejšie, kým si aj okolie zvykne na niečo takéto, ale nemyslí si, že homosexuáli by mali svoje deti milovať menej, alebo že ich deti budú mať nejaké homo sklony. "Vy by ste snáď boli na ženy, len preto že to vidíte doma? Nemyslím si, že niečo také sa dá doma "naučiť"." Dôležitým argumentom je aj počet detí v detských domovoch, o ktoré sa nemá kto postarať a nevedia, čo so sebou po osemnástke, navyše to aj štát stojí kopu peňazí. Psychologička Katarína Kubašovská sa pýta: „Cieľom rodinnej výchovy je dať dieťaťu lásku, pocit bezpečia a ďalšie kvality nevyhnutné pre jeho zdravý vývoj. Kde je napísané, že v harmonickej homosexuálnej rodine ich dostať nemôže?“ Pripúšťa, že ideálne pre dieťa je mať v rodine tak ženský, ako aj mužský vzor.
Argumenty proti adopciám homosexuálnymi pármi: Niektorí ľudia sú presvedčení, že rodina by mala pozostávať z muža a ženy, a že dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj mužský aj ženský vzor. Existujú obavy, že deti vychovávané homosexuálnymi pármi môžu byť vystavené šikanovaniu, diskriminácii alebo môžu mať problémy so sexuálnou identitou. Niektorí ľudia tvrdia, že dieťa má právo na otca aj matku, a že adopcia homosexuálnymi pármi toto právo porušuje. Zástupcovia občianskej iniciatívy Hrdí za rodinu hovoria, že rodina je základná bunka spoločnosti, pričom rodina je len matka, otec a dieťa či deti. Niektorí to považujú za "hraničnú hlúposť". Obávajú sa posmeškov a šikany pre deti adoptované homosexuálnymi pármi. Otázka „aké pozitívum majú z toho adoptované deti?“ je častá v diskusii. Zdôrazňuje sa, že rodičia majú vzdelávať a vychovávať deti k rešpektu, pričom zlyhávanie tejto výchovy v spoločnosti vedie k netolerancii. Názor, že "človek, ktorý nepripustí homosexualitu, sa pozerá na to z nesprávneho konca" je spochybňovaný otázkou "to sa odkedy pozerá na normalitu ako nenormalnost?".
Na Slovensku nedávno ožila Bratislava farbami a tisícky ľudí „pochodovali“ za toleranciu a podporu menšín počas Dúhového pochodu. Organizátori odhadujú, že sa pochodu zúčastnilo až 10-tisíc ľudí, čo je doposiaľ najviac v histórii slovenských PRIDE. Neďaleko PRIDE v ten istý deň pochodovali aj Hrdí za rodinu. Tí hovorili, že rodina je základná bunka spoločnosti, pričom rodina je len matka, otec a dieťa či deti. Dva pochody v jeden deň, dve protichodné myšlienky. Jeden tábor hovorí o utláčaní práv, no a ten druhý tábor, paradoxne, hovorí to isté. Jedna skupina bojuje za zrovnoprávnenie sexuálnych menšín, druhá zas za ochranu práv skutočnej rodiny. Desaťtisíc ľudí na PRIDE nie je málo. Nastal posun v myslení Slovákov? „Určite. Spôsobilo to viacero faktorov. Mladí ľudia sú otvorenejší voči LGBTI komunite. Je to spôsobené tiež tým, že aj samotní ľudia z komunity sú otvorenejší, menia sa teda postoje v rodine, škole, spoločnosti,“ povedal pre Refresher výkonný riaditeľ Inakosti a organizátor PRIDE Martin Macko. Dúhového pochodu sa zúčastnili politici zo strany SaS a Progresívne Slovensko. Progresívci chcú dokonca zákon, ktorý by definoval registrované partnerstvá.
Pohľad na Tradície, Morálku a Prírodu
V rámci diskusie o homosexualite a adopciách často zaznievajú argumenty týkajúce sa tradícií, morálky a prirodzenosti. Niektorí ľudia ctia a vážia si tradície, morálku a zdravý rozum. Iní namietajú, že homosexualita je dokázaná u väčšiny cicavcov, a dokonca nie len cicavcov, ale aj vtákov, čo svedčí o jej prirodzenosti. Teória dominancie je pekná, ale niektorí sa prikláňajú k populačnej teórii, že homosexualita je jeden zo spôsobov, akým príroda reguluje počet jedincov v druhu. Ak počet jedincov v druhu prekročí istú hranicu, tak príroda prepne u týchto jedincov vypínač a proste ich vyradí z rozmnožovacieho procesu. Štúdie, napríklad od Cary C. MacInnisovej a Gordona Hodsona, či Benjamina Edelmana z Harvard Business School, sa zaoberajú týmito otázkami. Iná štúdia zase na základe výskumu a pokusov dokazuje, že heterosexualita neexistuje a každý jedinec má viac či menej homosexuálne sklony.
Z hľadiska histórie sa spomína, že až do 4. storočia n.l. bola homosexualita bežná v každej kultúre na Zemi a nebola braná ako nič neprirodzené. Až katolíci ju označili za tabu a hriech a od nich to prebrali moslimovia. Čo sa týka etiky a morálky, väčšina homosexuálov je vychovávaná práve v kresťanských, katolíckych a moslimských rodinách. Nedávne štúdie dokázali, že čím je spoločnosť konzervatívnejšia a viac nábožensky založená, tým je tam výskyt homosexuality vyšší, čo naznačuje, že zakázané ovocie chutí najlepšie. Nie nadarmo sa medzi katolíckymi predstaviteľmi a vo Vatikáne ukrýva najviac pedofilov a homosexuálov, o čom jasne hovoria kauzy, ktoré sa v posledných rokoch dostali von. Naopak, iné zdroje tvrdia, že pedofília je u Protestantov ešte viac rozšírená než u Katolíkov a v Protestantských 'cirkvách' si okolo pedofílie tak nemučia svedomie ako to robí Katolícka cirkev, pričom tam je okolo toho ticho. Niektorí dokonca citujú štúdiu vydanú univerzitou v Oxforde - Philip Jenkins: "Pedophiles and Priests, Anatomy of a Crisis", kde sa uvádza 228 presvedčivých skutkov pedofílie Katolíckych klerikov za 65 rokov, zatiaľ čo za jeden rok je typicky 260 obvinení sexuálneho zneužívania maloletých v Protestantských cirkvách. Tieto argumenty sa používajú na spochybnenie argumentov o prirodzenosti a morálke.
Diskutujúci sa tiež zamýšľajú nad tým, že "ľudia si zvyknú". Decká hovoria v škole len to, čo vidia doma od rodičov. Keď je u nás tolerované, aby decko vyrastalo v rodine, kde je rodič alkoholik, v rodine kde je rodič náboženský fanatik, tak prečo by nemalo byť tolerované, keď vyrastá v rodine s homosexuálnymi rodičmi? Kedysi sa decká posmievali v škole deťom z rozpadnutých manželstiev, dnes sa to už nerobí. Kedysi sa decká posmievali deťom, ktoré vychovávala slobodná matka. Dnes sa to už nerobí. Väčšina toho, čo kedysi bývalo spoločenské tabu, tak sa dnes berie ako normálne. Tiež sa argumentuje, že väčšina homosexuálov bola vychovaná heterogénnymi pármi, takže argument o "nemali by svoje deti milovať menej, alebo že ich deti budú mať nejaké homo sklony" je nepodložený. Pokiaľ budú mať takých spolužiakov, ktorí šikanujú, tak rozhodne nebudú mať pokoj, lebo ľudia, ktorí sú strojcami šikany, namiesto tolerancie a akceptovania, resp. samotnej výchovy vlastných detí, by snáď svoje alebo deti alebo z rodiny nabádali na to, aby nejako útočili voči iným deťom. Argumentuje sa, že je úplne jedno, či nejaká krajina schváli alebo neschváli adopciu detí homosexuálmi. Lebo homosexuálne páry si môžu zaobstarať deti aj normálnou a úplne legálnou cestou. Lesbické páry môžu podstúpiť umelé oplodnenie. Homosexuálne páry si môžu prenajať ženu na vynosenie dieťaťa, ktoré otcom bude jeden z nich. Tá sa ho potom vzdá a dieťa ostane otcovi. Takže to, čo niektorým tak strašne vadí, je vlastne v našej spoločnosti bežné.
Skúsenosti z Iných Krajín a Rozhodnutia Európskeho Súdu pre Ľudské Práva (ESĽP)
Skúsenosti z krajín, kde sú adopcie homosexuálnymi pármi povolené, sú vo všeobecnosti pozitívne. Štúdie nepotvrdili žiadne negatívne dopady na vývoj detí vychovávaných homosexuálnymi pármi. Tieto krajiny tiež nezaznamenali žiadne negatívne dopady na spoločnosť ako celok. Legalizácia adopcií homosexuálnymi pármi neviedla k žiadnemu poklesu počtu detí adoptovaných heterosexuálnymi pármi ani k žiadnemu nárastu problémov v spoločnosti. Rakúsky ústavný súd zrušil zákaz adopcie detí homosexuálnymi pármi. Dnes oznámenú zmenu zdôvodnil Holzinger tým, že nariadenie založené výhradne na sexuálnej orientácii nemá nijaké vecné opodstatnenie. Europoslankyňa Anna Záborská (KDH) reagovala: "Dôležité je aj to, že v tejto veci rozhodol rakúsky Ústavný súd sám, lebo etické otázky majú ostať v pôsobnosti národných štátov." Záborská rozhodnutie rakúskeho Ústavného súdu rešpektuje, ale druhá otázka podľa nej je, čo si o tejto veci myslia samotní Rakúšania. V tejto súvislosti sa vyjadrila aj k referendu, ktoré slovenský prezident Andrej Kiska vypísal na 7. februára: "To, že slovenský ústavný súd pripustil otázku, ktorá sa týka adopcií detí pármi rovnakého pohlavia, znamená, že naša ústava je iná ako rakúska a otázka nie je protiústavná." Rakúsky Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní z 8. článku Európskeho dohovoru o ľudských právach, v ktorom je zakotvené právo na súkromný a rodinný život.
Je úplne nemožné v rozsahu jedného článku opísať celý kontext európskych právnych úprav, súvisiacich so skupinami osvojiteľov. EU má v súčasnosti 28 členov. Manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia umožňuje uzavrieť dvanásť z nich. Päť krajín pozná pre tieto zväzky pojem registrované partnerstvo. Ostatných 11 krajín (medzi nimi aj Slovensko) žiadny takýto zväzok nelegitimizovalo. Treba uviesť, že na Slovensku už boli dva pokusy inštitucionalizovať registrované partnerstvo v rokoch 2000 a 2012, najmä druhý pokus mal pomerne vysoké šance na úspech. Avšak práce na začlenení registrovaného partnerstva do textu vtedy pripravovaného Občianskeho zákonníka zastavilo prijatie rozhodnutia ESĽP X. a ostatní proti Rakúsku, súvisiace s touto problematikou a následná zmena Ústavy SR v článku 41 v prospech manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. V súčasnosti je judikatúra ESĽP v otázke, či má štát povinnosť umožniť legalizáciu takýchto zväzkov alebo nie, naklonená skôr v prospech práv osôb rovnakého pohlavia. Pôvodne ESĽP rozhodol v prípade Rees. c. Spojené Kráľovstvo, že článok 12 Európskeho dohovoru hovorí, že „muži a ženy, spôsobilí vekom k uzatvoreniu manželstva, majú právo uzatvoriť manželstvo a založiť rodinu..“ Toto ustanovenie obsahuje dve vzájomne súvisiace práva.
tags: #staty #v #ktorych #si #homosexuli #mozu