Byť mamou po štyridsiatke už nie je také raritné ako voľakedy. Čoraz viac aj známych mám volí túto možnosť, pretože má svoje výhody aj nevýhody. Priemerný vek ženy, kedy sa stanú prvýkrát matkami, sa posunul v roku 2022 v EÚ na 29,7 rokov. Slovenky pritom patria k tým najmladším, no priemerný vek sa stále zvyšuje. Rozhodnutie rodiť neskôr je ovplyvnené mnohými faktormi, napríklad túžbou po profesionálnom rozvoji, kvôli zložitej ekonomickej či bytovej situácii. V súčasnosti sa priemerný vek, kedy sa žena stane matkou a prvýkrát porodí, blíži v Európe k tridsiatke. Aj keď sa životné priority a spoločenské normy menia, naša biológia zostáva do značnej miery nemenná, a preto je dôležité poznať reálne šance a riziká spojené s tehotenstvom vo vyššom veku.
Celosvetový trend odkladania materstva
Trendom v súčasnosti je neustále zvyšovanie veku, kedy sa žena prvýkrát stane matkou. Zatiaľ čo v polovici 80. rokov 20. storočia bol priemerný vek ženy v čase prvého tehotenstva ešte približne 26 rokov, v roku 2022 bol priemerný vek v Rakúsku už 31,8 roka. Tento posun je evidentný aj v štatistikách plodnosti: v roku 2001 bola miera plodnosti žien vo veku 25-29 rokov najvyššia spomedzi všetkých vekových skupín, zatiaľ čo v roku 2022 sa miera plodnosti žien vo veku 30-34 rokov stala najvyššou. Navyše, miera plodnosti žien vo veku 35 rokov a viac sa tiež zvyšuje.
Slovensko sa zatiaľ nachádza v rebríčku priemerného veku žien pri pôrode prvého dieťaťa (za rok 2022) na chvoste - sme 3. v poradí so ženami prvorodičkami vo veku priemerne 27,3 rokov. Prvé dve miesta si vyslúžili Bulharsko (26,6) a Rumunsko (27,0), v Česku je to 28,8. Krajinami s najvyšším priemerným vekom sú Taliansko (31,7), Španielsko (31,6) a Írsko (31,5).
Celosvetový trend je jednoznačný. Vek žien je základný a kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje ich plodnosť a reprodukčné výsledky. V roku 2004 porodilo po 35. roku života okolo 4 000 žien. Dáta z roku 2020 udávajú nárast až na 10 000 žien, čo je naozaj enormný nárast. Predpokladáme, že počet žien, ktoré sa v tomto veku snažia otehotnieť, je oveľa vyšší. Časy sa menia a s nimi aj rozhodnutia žien o materstve. Za posledné desaťročia sa počet pôrodov u žien vo veku 40 - 44 rokov zvýšil o viac ako 200 %. Nie je to náhoda. Zmenili sa spoločenské priority, ženy dosahujú vyššie vzdelanie a kariérne úspechy, takže materstvo prirodzene prichádza neskôr.
Biologické hodiny: Plodnosť ženy s vekom klesá
Pri tehotenstve neplatí stará známa, obľúbená veta, že vek je len číslo. Vek ženy je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktorý ovplyvňuje jej plodnosť. Mnoho žien si neuvedomuje, že nevedieť otehotnieť po 40-ke je prirodzený proces starnutia vaječníkov. Priemerný vek ukončenia plodného obdobia je 41 rokov, sú samozrejme ženy, ktoré môžu úplne prirodzene otehotnieť aj v 45.-ke, ale rovnako platí, že asi 10% žien už nie je schopných spontánne otehotnieť po 35. roku veku.
Žena sa rodí s určitým množstvom vajíčok a v priebehu života jej už nové vajíčka nevznikajú. Najväčší počet vajíčok je vo vaječníkoch ešte nenarodeného dievčatka približne v polovici tehotenstva, vtedy sa ich množstvo odhaduje na 6-7 miliónov. Potom vajíčka začínajú zanikať. Pri narodení má dievčatko vo vaječníkoch 1-2 milióny vajíčok, keď dosiahne vek prvej menštruácie vajíčok je 300-500 tisíc, a žena po menopauze ich má menej ako 1000. Po 35. roku veku ženy klesá už aj ich kvalita, to znamená, že vajíčka nemajú správnu genetickú výbavu. Za normálnych okolností obsahuje zdravé vajíčko 23 chromozómov - špeciálnych štruktúr obsahujúcich genetickú informáciu. Rovnaký počet chromozómov má aj spermia. Keď sa spojí zdravé vajíčko so zdravou spermiou, vznikne embryo so 46 chromozómami - to je počet, ktorý má zdravý človek v každej svojej bunke.
Vo vyššom veku však dochádza u žien k poruchám zrenia vajíčok. „Určitý počet vajíčok s nesprávnym počtom chromozómov vzniká aj u mladých žien, ale čím je žena staršia, tým je zastúpenie týchto tzv. aneuploidných vajíčok vyššie. Vo veku 40 rokov je to viac ako 90%,“ vysvetľuje gynekologička Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD. z Centra asistovanej reprodukcie Gyncare. Štatisticky to potom znamená, že zdravá žena a zdravý muž môžu v 40-ke splodiť zdravé dieťa len raz za 10 menštruačných cyklov. Všetky ostatné vajíčka totiž nemôžu dať šancu na narodenie zdravého dieťaťa a buď sa neoplodnia vôbec, alebo takéto tehotenstvo končí spontánnym potratom, prípadne sa narodí dieťa, ktoré nemá správny počet chromozómov v bunkách. Asi najznámejším príkladom takejto poruchy je Downov syndróm.
Zásadná je aktuálna reálna kvantita vajíčok a reálna ovariálna rezerva. Znížená zásoba vajíčok spôsobuje v cykle umelého oplodnenia to, že v danom cykle sa chystá na ovuláciu oveľa menší počet vajíčok, ktoré sme schopní získať. Keď klesne počet vajíčok pod kritickú hodnotu, žena sa dostáva do menopauzy, dochádza k vymiznutiu menštruácie a k výraznému poklesu hormónov. Pokles vajíčok je neustály, kontinuálny a nevieme ho zásadne ovplyvniť v pozitívnom smere. Na ovariálnu zásobu môžu negatívne vplývať vonkajšie faktory, medzi ktoré patria operácie vaječníkov, endometrióza, operácia endometriózy, prípadne vonkajšie vplyvy chemoterapie a rádioterapie, ktoré môžu výrazne znížiť počet, ale aj kvalitu vajíčok. Sú ženy, ktoré majú genetickú predispozíciu na predčasnú menopauzu a ich ovariálna rezerva klesá oveľa výraznejšie a rýchlejšie.
Šance na prirodzené otehotnenie po štyridsiatke
Hoci je tehotenstvo po štyridsiatke možné, počatie aj donosenie dieťaťa býva výrazne náročnejšie. Kým do 35 rokov je pokles plodnosti postupný, medzi 35. až 40. rokom života sa tempo výrazne zrýchľuje. Výskumy ukazujú, že po prekročení štyridsiatky sa šanca otehotnieť znižuje takmer o 50 percent v porovnaní s mladšími ženami.
Štúdie ukazujú, že tieto šance klesajú po 40. roku na 44 %, zatiaľ čo po 30. roku života je to 85 %. Každá žena sa rodí s obmedzeným počtom vajíčok. Po 35. roku života sa ich počet výrazne znižuje. Po 45. roku života je prirodzené otehotnenie veľmi nepravdepodobné, ale deje sa. Od 40. roku života je pravdepodobnosť otehotnenia približne 5 - 10 % za cyklus. Toto je výrazný pokles, keďže u mladého zdravého páru do 35 rokov, ktorý má nechránený pohlavný styk na pravidelnej báze, je pravdepodobnosť otehotnenia počas jedného cyklu približne 20 %. To znamená, že vo väčšine prípadov dôjde k otehotneniu do jedného roka. Pravdepodobnosť otehotnenia sa však so stúpajúcim vekom znižuje a u 40-ročnej ženy je to zvyčajne na cyklus už len 5 až 10 %. Spontánna plodnosť žien je v nižšom veku, do 30. roku života, približne rovnaká. U zdravých párov sa šance na počatie pohybujú okolo 25 % na cyklus a následne klesajú. Po 35. roku života je pokles plodnosti enormný. Šanca žien po 40-ke je naozaj veľmi nízka, približne v percentách, a to aj napriek tomu, že majú zdravého partnera.
Menopauzou sa rozumie posledné menštruačné krvácanie v živote ženy a koniec jej plodného obdobia. Vek nástupu menopauzy je v populácii medzi 45. až 55. rokom života. Samotnej menopauze však predchádza perimenopauza (menopauzálny prechod), počas ktorej sa činnosť vaječníkov postupne utlmuje. To znamená, že mnohé ženy vstupujú do prechodu medzi 40. až 45. rokom života. Z pohľadu otehotnenia po 40 je dôležité vedieť, že v perimenopauze začínajú hladiny hormónov, dôležitých pre plodnosť, nepredvídateľne kolísať a v dlhodobom horizonte klesajú. Menštruácia býva nepravidelnejšia, silnejšia a ovulácia nemusí nastať každý cyklus. Preto, ak aj napriek pravidelnému sexu nedôjde do 6 mesiacov k spontánnemu otehotneniu, je potrebné stav konzultovať s odborníkom.
Vek a plodnosť: Čo sa deje s vašimi vajíčkami, keď starnete?
Asistovaná reprodukcia a jej limity vo vyššom veku
Vo vyššom veku sú šance na otehotnenie pri umelom oplodnení vyššie ako pri prirodzenej snahe o otehotnenie, ale ani asistovaná reprodukcia nie je schopná dosiahnuť takú úspešnosť ako v mladších vekových kategóriách. V 35. roku veku ženy je výskyt neplodnosti 10 až 20 %. Šance na otehotnenie sú dané hlavne geneticky, ale ovplyvňujú ich aj vonkajšie faktory, ako fajčenie, obezita, životný štýl či pridružené ochorenia. Zatiaľ čo u žien do 35 rokov je 42 % pravdepodobnosť, že otehotnejú po jednom cykle in vitro fertilizácie (laicky umelého oplodnenia), u žien medzi 38.-40. rokom ženy je to už len 22 % a po 44. roku veku je úspešnosť menšia ako 1 %. Navyše je u žien vo vyššom veku zvýšené riziko spontánneho potratu. „Tu treba poznamenať, že za úspech asistovanej reprodukcie sa dnes považuje až narodenie zdravého bábätka, nielen pozitívny tehotenský test,“ dopĺňa Doc. MUDr. Toporcerová.
Miera úspešnosti cyklov IVF so zvyšujúcim vekom klesá. Graf, ktorý zobrazuje percento tehotenstiev po transfere čerstvého embrya, na zelenej krivke ukazuje, že úspešnosť vkladov (transferov) vlastných vajíčok (oocytov) je do 30. roku života približne rovnaká a pohybuje sa medzi 40 - 50 %. Do 35. roku dochádza k pozvoľnému poklesu a po 35. roku je pokles veľmi strmý. Šanca na dosiahnutie tehotenstva pri použití vlastných vajíčok vo veku nad 40 rokov je naozaj nízka, len približne 1 %. Modrá krivka predstavuje úspešnosť transferov embryí, ktoré vznikli z vajíčok získaných od darkyne, ktorá je zdravá a v mladom veku. Vidíme, že krivka úspešných transferov takýchto embryí zásadne neklesá ani u žien, ktoré majú 40 - 45 rokov.
V súčasnosti neexistuje žiaden liečebný postup, ktorým môžeme zvýšiť kvalitu vajíčok. Rovnako nevieme zvýšiť reálnu ovariálnu rezervu. Možnosťou, ako si zachovať plodnosť, je zamrazenie adekvátneho počtu vajíčok v mladšom veku, keď predpokladáme ich vyššiu kvalitu. Vajíčka tak zároveň chránime pred budúcimi možnými negatívnymi faktormi, ktoré môžu ich kvalitu výrazne znížiť. Napríklad v prípadoch, keď pacientku čaká chemoterapia, rádioterapia malej panvy alebo významná operačná liečba, ktorá zasiahne vaječníky. Optimálne je však dať si vajíčka zamraziť do 30. roku veku. Po 30.-ke a predovšetkým po 35. roku veku už nie je treba dlho čakať, ak sa nám otehotnieť nedarí, a odbornú pomoc vyhľadať už po pol roku. Špeciálnou kategóriou sú ženy po 40.-ke, ktoré by mali konzultáciu v centre reprodukčnej medicíny podstúpiť už po 3 mesiacoch neúspešnej snahy o bábätko. Po 42.-43. roku veku ženy už je treba reálne uvažovať aj nad darcovským programom, kde je pravdepodobnosť narodenia zdravého dieťatka oveľa vyššia ako pri použití vlastných vajíčok.
Vplyv veku na kvalitu vajíčok a genetické riziká
Ako sme už spomenuli, s pribúdajúcim vekom sú vajíčkové bunky náchylnejšie na rôzne mutácie. S vekom sa v bunkách vajíčok hromadia poškodenia spôsobené kyslíkovými radikálmi (tzv. reaktívne formy kyslíka). To vedie k poškodzovaniu mitochondrií, zníženej produkcii energie a narušeniu dôležitých procesov v bunke. Jednou z možných komplikácií je nesprávne rozdelenie chromozómov, čo vedie k tzv. aneuploidii (stav, pri ktorom má bunka abnormálny počet chromozómov). Tá je častou príčinou potratov a vrodených porúch.
Napríklad v prípade Downovho syndrómu je riziko takejto mutácie vyššie: 1:667 u 20-ročnej ženy, 1:107 u štyridsaťročnej ženy, 1:30 u štyridsaťpäťročnej ženy. Riziko genetických porúch významne stúpa po 35. roku života a v 40. roku života je to asi pomer 1 : 100. Toto však neznamená, že mladé ženy nemajú riziko genetických chýb alebo že staršie matky „odsudzujú“ svoje deti na tieto chyby. Po 35. roku života sa tehotným ženám odporúča podstúpiť prenatálne vyšetrenia, ktoré hodnotia riziko vzniku vád plodu. Riziko nechromozomálnych, morfologických alebo štrukturálnych porúch je aj vzhľadom na rastúci vek viac-menej rovnaké.
Kvalitu vajíčka nevieme individuálne otestovať a zhodnotiť. Jediným vyhodnotiteľným kritériom na posúdenie kvality vajíčka je tehotenstvo ukončené pôrodom. V dnešnej dobe však máme možnosť geneticky vyšetriť embryá. Predimplantačná genetická diagnostika nie je automaticky indikovaná každému páru, ale pre mnohých môže byť toto vyšetrenie embryí benefitom. Napríklad v prípadoch, keď máme k dispozícii niekoľko embryí, u žien vo vyššom veku, po opakovaných neúspešných transferoch embryí, v prípade, že bola tehotenská strata plodu zapríčinená chromozomálnou poruchou, alebo sa partnerom narodilo dieťa s takouto poruchou, ďalej po liečbe onkologických ochorení, kvôli ktorej hrozí riziko chromozomálnej poruchy u potomka. Pre potreby predimplantačnej genetickej diagnostiky odoberáme u päťdňového embrya malé množstvo buniek z budúcej placenty, ktoré mu nebudú chýbať. Skríningovými vyšetreniami počas tehotenstva je možné zachytiť a vyšetriť cirkulujúcu DNA plodu v krvi matky. Ide o neinvazívne prenatálne testy - NIPT, medzi ktoré patrí aj TRISOMY test.
Vek a plodnosť: Čo sa deje s vašimi vajíčkami, keď starnete?
Riziká tehotenstva pre matku po štyridsiatke
Tehotenstvo po 40. roku života patrí medzi rizikové tehotenstvá, pretože u žien v tomto veku je vyššia pravdepodobnosť výskytu komplikácií, ako je tehotenská cukrovka, preeklampsia alebo potrat v rôznych štádiách tehotenstva. Predčasný pôrod a pôrod cisárskym rezom sú tiež častejšie ako u mladších žien. Maternica po štyridsiatke môže navonok pôsobiť zdravo, no na bunkovej aj molekulárnej úrovni už dochádza k zmenám, ktoré znižujú jej schopnosť prijať oplodnené vajíčko. Vo vyššom veku môže byť sliznica maternice tenšia, menej prekrvená a jej reakcia na ženské hormóny býva oslabená. Myómy maternice sú tiež bežné, keďže až štvrtina žien nad 40 rokov má myómy, teda nezhubné svalové nádory maternice. Riziká pre novorodenca zahŕňajú častejšiu potrebu lekárskej starostlivosti po pôrode.
Z medicínskeho hľadiska sa tehotenstvo po 40-tke považuje za rizikové (geriatrické), no neznamená to automaticky problém. Vek sám o sebe nie je diagnóza, ale zohráva dôležitú úlohu pri fungovaní placenty, srdcovocievneho systému či metabolizmu. Medzi ďalšie špecifické riziká patria: gestačný diabetes, čo je porucha spracovania cukru počas tehotenstva. Hypertenzia a preeklampsia, teda zvýšený krvný tlak a s ním spojené riziká sa taktiež častejšie objavujú po 40-tke. Predčasný pôrod je tiež častejší, keďže staršie ženy rodia pred 37. týždňom tehotenstva častejšie. Vyššie riziko cisárskeho rezu je u žien po štyridsiatke až trikrát častejšie než u mladších rodičiek. Problémy s placentou môžu zahŕňať jej predčasné odlúčenie (abrupcia) alebo nesprávne uloženie (placenta previa).
Keď ženská plodnosť spontánne klesá, prirodzene stúpa riziko, že tehotenstvo sa skončí spontánnym potratom. Riziko tehotenských strát je v mladom veku relatívne nízke. Do 30. roku života je to cca do 10 %. Po 40. roku života sa môže neúspechom skončiť až tretina tehotenstiev a po 45. roku je riziko ešte vyššie. Pre staršie tehotné ženy v Rakúsku sa za rizikové tehotenstvo považuje tehotenstvo po 35. roku života, pokiaľ ide o prvé a nie ďalšie tehotenstvo. O tom, či ide o zvýšené riziko, rozhoduje aj zdravotný stav ženy. Čím je žena staršia, tým častejšie sa vyskytujú komplikácie ako gestóza, preeklampsia (vážna komplikácia spojená s vysokým tlakom), kardiovaskulárne ochorenia, tehotenská cukrovka, genetické ochorenia dieťaťa (napr. trizómia 21) alebo dokonca potraty či pôrody mŕtvych detí. V takýchto prípadoch sú rozhodne namieste podrobné vyšetrenia a intenzívnejšia starostlivosť.
Výhody neskorého materstva: Emocionálna a finančná zrelosť
Rozhodnutie odložiť materstvo je často diktované snahou stabilizovať profesionálny a súkromný život. Ženy vo veku okolo 40 rokov majú zvyčajne stabilné zamestnanie, byt a životného partnera - to všetko im umožňuje poskytnúť dieťaťu bezpečné prostredie pre život a vývoj. Zuzana Kusá, sociologička, poznamenáva, že posunutie narodenia prvého dieťaťa sa dnes berie ako logické riešenie situácie, keďže „vybudovať hniezdo“ pre budúce dieťa je veľmi náročná záležitosť. Vyžaduje to mať stabilnú prácu a dostatočný plat, aby ste dostali hypotéku. Najskôr treba mať ekonomický základ a až potom môže prísť dieťa.
Medzi výhody neskorého materstva patria aj tie, ktoré sa zvyčajne spájajú so zdravím, ako napríklad lepšie kognitívne funkcie a väčšia šanca na dlhú životnosť. Okrem toho odborníci a odborníčky upozorňujú, že neskoré materstvo znamená, že deti majú menšiu pravdepodobnosť sociálnych problémov, majú väčšiu finančnú stabilitu na založenie rodiny a tiež väčšiu šancu uspieť vo vzdelávaní. Ženy v zrelom veku sú spravidla sebavedomejšie, majú vybudovanú kariéru a stabilnejšie vzťahy. Neskoré rodičovstvo by sa dalo označiť ako uvedomelé. Dieťa je pre starších rodičov niečo vytúžené a býva oň extrémne dobre postarané.
Odpoveď na otázku, či má zmysel mať dieťa v 40-tke, závisí preto najmä od vašich osobných hodnôt, priorít a okolností. Ak po tom túžite, nie je dôvod sa hneď vzdať. Kľúčovým poznatkom z výskumu je, že neexistuje žiadny jednoznačný prah alebo zlomový vek pred menopauzou, po ktorom by bolo tehotenstvo automaticky neúspešné. Aj tehotenstvo po 40-tke môže prebehnúť bez komplikácií. Biologicky je tehotenstvo vo vyššom veku náročnejšie, no väčšina žien nad 40 prežíva zdravú graviditu. Výhodou je emocionálna aj finančná stabilita, zrelosť a uvedomelé rodičovstvo.
Príprava na tehotenstvo po 40. roku života: Kľúč k úspechu
Primeraná starostlivosť o ženu, ktorá sa pokúša o dieťa po štyridsiatke, ako aj následná starostlivosť počas tehotenstva a v období po pôrode môžu minimalizovať riziká spojené s neskorým materstvom. Štúdie ukazujú, že u starších žien, ktorým sa poskytuje primeraná prenatálna starostlivosť, sa výsledky tehotenstva v porovnaní so ženami mladšími ako 40 rokov výrazne nelíšia.
Ako sa pripraviť na tehotenstvo vo veku 40 rokov? Odporúčania sa výrazne nelíšia od odporúčaní pre mladšie ženy. Základom je vylúčiť zo stravy alkohol, prestať fajčiť a obmedziť kofeín. Okrem toho strava bohatá na živiny - základom by mala byť zelenina, ovocie, celozrnné výrobky, zdravé tuky a mliečne výrobky. Živiny sú dôležitejšie, ako si možno myslíte. Dôležitá je aj fyzická aktivita. Telo sa počas tehotenstva veľmi mení, preto je vhodné zabezpečiť, aby bolo silné a výkonné. Plodnosť nevieme zvýšiť zmenou životného štýlu, no pozitívnou zmenou životného štýlu vieme predísť tomu, aby bol pokles plodnosti výrazný. Výrazný pokles plodnosti je spôsobený predovšetkým fajčením, obezitou a metabolickými syndrómami. Dobré kardiovaskulárne zdravie a dobrá kondícia výrazne znižujú riziko srdcových ochorení a riziko predčasného pôrodu.
Stres neprispieva k otehotneniu a udržaniu tehotenstva. Preto je vhodné stres obmedziť a naučiť sa ho zvládať. Na zdravie ženy významne vplýva, ak sa vyhýba stresu, má dostatok spánku, nepožíva alkohol a nefajčí.
Po konzultácii so svojím gynekológom či gynekologičkou je dôležité užívať vhodné doplnky stravy pred a počas tehotenstva. Užívanie kyseliny listovej je nevyhnutné, ale vhodné môžu byť aj iné doplnky stravy. Z výskumných dát vyplýva, že kombinácia viacerých mikroživín súčasne má silnejší účinok než užívanie jednotlivých látok samostatne. Dôvodom je tzv. synergia - jav, kedy viaceré zložky spolupracujú a navzájom sa v účinkoch dopĺňajú. Napríklad niektoré mikroživiny chránia bunky pred oxidačným stresom, iné podporujú hormonálnu rovnováhu, dozrievanie vajíčok či správnu funkciu sliznice maternice.
Medzi kľúčové látky patria aktívny folát (5-metylfolát), vitamín D, vitamín C, vitamín E, koenzým Q10, zinok, selén a omega-3 mastné kyseliny EPA a DHA. Tieto látky podporujú kvalitu vajíčok, hormonálnu rovnováhu a zdravý priebeh tehotenstva. EPA (kyselina eikozapentaenová) a DHA (kyselina dokosahexaenová) sú esenciálne tuky zo skupiny omega-3, ktoré si telo nedokáže vytvoriť samo. Nachádzajú sa najmä v mastných morských rybách (napr. losos, sardinky, makrela, tuniak), rybom oleji alebo mikroriasach. Význam pre ženskú plodnosť spočíva v podpore hormonálnej rovnováhy, tlmení zápalových procesov, zlepšení prekrvenia a kvality sliznice maternice, a tiež ovplyvňujú tvorbu prostaglandínov - hormónov dôležitých pre uhniezdenie oplodneného vajíčka a udržanie tehotenstva.
Vitamín D je vitamín rozpustný v tukoch a zároveň hormón, nevyhnutný pre zdravie kostí, imunitu a správne fungovanie mnohých orgánov. Telo si ho vytvára najmä pôsobením slnečného žiarenia na pokožku. Význam pre ženskú plodnosť spočíva v tom, že vitamín D ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu, vývoj folikulov, funkciu vaječníkov a pripravenosť maternice na uhniezdenie embrya. Nízke hladiny vitamínu D sa dávajú do súvisu s vyšším rizikom preeklampsie, gestačného diabetu a nízkej pôrodnej hmotnosti. Koenzým Q10 je látka, ktorá sa prirodzene nachádza vo všetkých bunkách ľudského tela. Hladina koenzýmu Q10 v tele s vekom klesá, čo vedie k zhoršenej kvalite vajíčok a oslabenej funkcii mitochondrií. Výskumy naznačujú, že pravidelné užívanie koenzýmu Q10 môže zmierniť negatívny vplyv starnutia na plodnosť ženy po 40 a zlepšiť výsledky IVF.
Myo-inozitol je látka prirodzene prítomná v ľudskom tele. Ide o cukorný alkohol, dôležitý pre správne fungovanie buniek. Podieľa sa najmä na komunikácii medzi bunkami, čím zohráva dôležitú úlohu v hormonálnej rovnováhe a metabolizme, najmä v súvislosti s inzulínom. Podporuje dozrievanie vajíčok, zlepšuje ich kvalitu a zvyšuje úspešnosť oplodnenia. Vedecké zistenia naznačujú, že suplementácia myo-inositolom môže znížiť riziko gestačného diabetu a podporiť zdravý vývoj embrya. Podľa výskumov zo západných krajín je u žien v plodnom veku bežný nedostatok železa, jódu, vitamínu D, kyseliny listovej a niekedy tiež vitamínu A. Preto je dôležité, aby ženy v plodnom veku dbali na pestrú stravu a zvážili prípadne vhodné doplnky výživy. Vývoj vajíčka od počiatočného štádia až po ovuláciu trvá približne 90 dní. Preto sa odporúča začať s užívaním doplnkov minimálne 3 mesiace pred plánovaným počatím, aby sa podporil celý proces rastu a dozrievania folikulov a maximalizovala šanca na zdravé tehotenstvo. Tehotenstvo po štyridsiatke môže byť pre ženu výzvou, ale pri správnej starostlivosti môže byť aj krásnym obdobím, kedy očakávate veľkú zmenu života a nového človiečika v ňom.
Mužská plodnosť a vek: Nezabúdať ani na otcov
Mužská plodnosť nie je často preberanou témou, či už medzi laickou verejnosťou, alebo v médiách. Dlho sme si mysleli, že sa mužská plodnosť nemení, ale opak je pravdou. Vyšší vek mužov tiež ovplyvňuje šance na počatie a má vplyv na zdravie plodu, ale aj na zdravie potomstva. Ani u mužov nie je plodnosť neobmedzená. Pokles plodnosti však u mužov nastáva oveľa neskôr, to znamená medzi 40. - 50. rokom života. Asi okolo 50-ky sa parametre spermiogramu (plodnosť) začínajú prirodzene zhoršovať.
Je všeobecne známe, že u tehotenstiev starších žien dochádza k väčšiemu riziku Downovho syndrómu. Podobne je to aj u mužov, ale riziko v tomto prípade nie je také vysoké ako u žien. S vyšším vekom muža (po 40. - 50. roku života) rastie aj riziko niektorých tehotenských komplikácií, rovnakých, ako spôsobuje vyšší vek ženy, teda spontánny potrat, predčasný pôrod, riziko niektorých neuropsychiatrických chorôb, riziko onkohematologických ochorení u potomstva. Niektoré štúdie pripisujú vyššiemu veku otcov zvýšené riziko vzniku rôznych ochorení u detí, ako napríklad achondroplázia (porucha vývoja chrupaviek a kostí), autizmus, schizofrénia a iné psychiatrické ochorenia. Je dôležité si uvedomiť, že plánovanie rodiny je zodpovednosťou oboch partnerov a vek otca tiež zohráva úlohu v reprodukčnom zdraví.
Vek a plodnosť: Čo sa deje s vašimi vajíčkami, keď starnete?
Skúsenosti matiek po štyridsiatke: Osobné príbehy
Rozhodnutie mať dieťa je individuálne a každá žena prežíva tehotenstvo a materstvo inak, najmä ak sa preň rozhodne v zrelšom veku.Zuzana svoje dieťatko porodila tri týždne po svojej štyridsiatke. „Nemala som deti rada a bola som presvedčená, že ani svoje mať nebudem. Keď sa však narodili bratove deti, začala som si k týmto malým bytostiam budovať vzťah. Neskôr prišla aj túžba mať svoje vlastné, a to na mojej aj partnerovej strane,“ hovorí mama takmer dvojročného synčeka, ktorá prežila bezproblémové tehotenstvo. O to viac ju potom zaskočil nedostatok spánku. „Bolo to veľmi kruté obdobie, takmer na hranici depresie. Najťažšie som však zvládala fyzické bolesti, na ktoré som nebola zvyknutá. Telo sa asi ešte dodnes úplne nespamätalo. Myslím, že mladšie ženy sa po pôrode zregenerujú rýchlejšie. Ďalšou vecou bolo organizovanie bežného života a veľké spomalenie. Neustále vyrušovanie, prerušovanie akejkoľvek činnosti a nedostatok času na seba,“ opisuje úprimne. Prechod na materskú dovolenku znamenal pre ňu po čase osamelosť. „Po viac ako roku na materskej prišlo zmierenie, že kontakty až tak extra vyhľadávať nemusím, že to nie je pre mňa prirodzené. Dnes celkovo vnímam, že mať dieťa až teraz, je pre mňa v poriadku. Veľa som cestovala, veľa som sa venovala sebe a bola som veľmi rozlietaná. Materstvo je takým pristátím na zemi a spomalením. Neskoré rodičovstvo by som označila ako uvedomelé. Dieťa bolo vedome počaté, pripravovali sme sa na to a osobne si sama seba neviem predstaviť ako matku pred desiatimi rokmi.“
Katarína sa do víru materských povinností vrhla ako 41 ročná, dnes je mamou devätnásť mesačného Tomáška. „Tehotenstvo som zvládala neuveriteľne dobre. Moje najväčšie obavy boli, či bude malinký v poriadku. Doktor ma vystrašil, lebo som mala zlé výsledky krvi, tak ma poslal na amniocentézu - aj vzhľadom na vek - tú som však odmietla. Nakoniec som si zaplatila trisomy test a vyšlo to, čo som od začiatku vedela. Celý pôrod od začiatku bolestí trval dve hodiny a všetko bolo super. Takže za mňa - rodiť kedykoľvek. „V tomto veku si to neskutočne užívam. Možno niekde vzadu sú obavy, čo bude, keď vyrastie, že už budem stará, ale to budem riešiť potom. Nedostatkom spánku našťastie netrpíme. Malý je od malinka spachtoš. Svoj život som síce trochu zmeniť musela, no stále tvrdím, že dieťa nie je prekážka. Od malička s ním chodím na chaty so svojou partiou, do Prahy za sesternicou a cez deň ideme vlakom či MHD kamkoľvek. Aj naďalej sa stretáva celá partia u mňa doma, ako to bolo pred materstvom. Malý spinká v izbe a my môžeme kvákať.“
Lucia odkladala materské povinnosti kvôli nedoriešenej bytovej otázke. Napokon sa k vlastnému bytu nevedeli dostať dlhých sedem rokov. Prvú dcérku porodila ako 37 ročná a druhú v štyridsiatke. Prechod na materskú dovolenku bol pre ňu pohodový, najťažšie však vnímala obavy ohľadom práce a kariéry, keďže si chcela užiť čas s dcérkami čo najdlhšie. „Výhody neskorého rodičovstva vidím v tom, že deti ma udržiavajú mladú telom i duchom, mám veľa mladších priateľov z okruhu rodičov spolužiakov mojich detí, celkovo som viac v obraze ako niektorí rovesníci, ktorí sa tvária pomaly ako dôchodcovia. Do práce som sa nakoniec vrátila v pohode po šiestich rokoch. Nič neľutujem.“
Jana mala bábätko v 41 rokoch. „Žiadny dôvod prečo som porodila vo vyššom veku nie je. Do štyridsiatky som nemala potrebu riešiť materstvo, až vek ma upozornil. Žiadne obavy som však z toho nemala, brala som to ako normálnu vec. Dokonca nepoznám ani nedostatok spánku, práve naopak, spala som výborne. Celú situáciu som vnímala tak, že do štyridsiatky som si užila všetkého dostatočne a materstvo si o to viac s pokojom vychutnávam. Som už vyjašená, pokojná, rozvážnejšia, akoby zrelšia. Predtým som robila osemnásť rokov učiteľku v materskej škole, preto nemám z ďalšej kariéry žiadne obavy.“
Ako 38-ročná porodila svoje prvé dieťa aj Martina. „Dôvod prečo som sa stala mamou v neskoršom veku je jednoduchý, proste to tak vyšlo, s manželom sa nám to skôr nepodarilo. Obavy som však nemala žiadne, lebo som absolvovala množstvo kurzov prípravy na materstvo a rodičovstvo. Mala som pocit, že som stopercentne pripravená. No veľmi ťažko som zvládala nedostatok spánku. Prechod do izolácie bol veľmi náročný, ťažko som sa s tým vysporadúvala, netušila som, že to bude také ťažké. V istom momente sa mi dokonca zdalo, že sa mi môj život už skončil. Do práce som sa zatiaľ nevrátila, plánujem to, keď bude mať dieťa rok. Výhody neskoršieho rodičovstva sú možno tie, že človek si predtým dosť užil, cestoval a vie teraz všetku pozornosť zamerať na dieťa. Myslím si však, že u mňa - či už by to prišlo skôr alebo neskôr, stále by to bola rovnako náročná realita.“
Eva stretla muža, s ktorým si vedela predstaviť spoločný život až pod tridsaťpäťke. Preto sa jej prvé dieťa narodilo ako 38-ročnej a to druhé v 41 rokoch. „Nemyslím, že som mala nejaké iné obavy v porovnaní s mladšími maminami. Cítila som sa dobre, vždy som športovala, mala dobrú životosprávu a optimizmus. Pri prvej dcére mi však veľmi chýbal spánok, často som dospávala cez deň. Celú noc prespala až skoro ako trojročná. Teraz, pri druhej dcére to už neberiem tak tragicky, jednoducho chodím s nimi spávať večer. Vzala som to ako také obdobie, som tu skrátka pre nich.“ Eva zároveň priznáva, že ju „servisovanie“ detí a domácnosti stojí oveľa viac energie ako mladšie mamičky. „A niekedy mám už dosť aj tej sociálnej izolácie bez kúska sebarealizácie. S neskorším príchodom životného partnera si založenie rodiny cením oveľa viac, deti som vždy chcela mať, tak mi naplnili srdce tým, čo tam už dlhšie patrilo a nebolo. Ja som si užívala takmer dvadsať rokov v práci aj v súkromí, skvelý single život podľa vlastných predstáv. Myslím, že mi nič z toho nechýba, pretože každá mamina povie, že ten naozajstný naplnený život prichádza s deťmi. A neviem, či to závisí od veku ženy. Možno som viac úzkostlivá. Neviem, či to je vekom, povahou alebo hospitalizáciami s prvou dcérou. Každopádne, v súčasnosti som doma s druhou, ročnou dcérkou a do práce sa neponáhľam.“
Dôležitosť včasnej konzultácie s odborníkom
Ak plánujete svoje dieťa vo vyššom veku, neváhajte sa poradiť so svojím gynekológom či gynekologičkou, ktorí vám odporučia potrebné vyšetrenia. Je dôležité, aby mala každá žena dostatok kompletných a objektívnych informácií o plodnosti a zvážila ich aj pri plánovaní svojho tehotenstva.
Na začiatku by sa mal zhodnotiť stav vašich reprodukčných orgánov - napr. vaginálny ultrazvuk ukáže, či vo vaječníkoch, vajíčkovodoch a maternici nie sú patologické stavy. Odporúča sa tiež vykonať cytologické vyšetrenie, vyšetrenie krvného obrazu, ESR, vyšetrenie moču, vyšetrenie glukózy v krvi, hladiny protilátok proti rubeole, ovčím kiahňam a toxoplazmóze, cytomegalovírusu. Dôležitú úlohu zohráva aj hladina hormónov štítnej žľazy. Pre ženy po 40. roku života je pri plánovaní tehotenstva dôležité aj hormonálne vyšetrenie a posúdenie ovariálnej rezervy. Pokiaľ ide o hormóny, mali by sa kontrolovať hladiny LH, FSH, estradiolu, progesterónu a prolaktínu. Hormonálny stav okamžite odhalí hormonálna analýza.
Testy ovariálnej rezervy sú dostupné všetkým ženám prostredníctvom siete ambulantných gynekológov. Ide o vyšetrenie AMH (Anti-Müllerov hormón) a vyšetrenie počtu drobných folikulov vo vaječníku, ktoré sa v ňom nachádzajú počas aktuálneho cyklu. Každá žena je iná, a preto ku každej pacientke vo vyššom veku je potrebné pristupovať vysoko individuálne. Doc. MUDr. Toporcerová udáva príklad: „Iné poradíme 43-ročnej žene, ktorá si po dvoch deťoch dala pred 10 rokmi urobiť sterilizáciu a teraz by chcela znovu otehotnieť, a inak musíme pristupovať ku 42-ročnej žene, ktorej sa 10 rokov nedarí dopracovať ku dvom čiarkam na tehotenskom teste a absolvovala už 3 neúspešné cykly umelého oplodnenia s nízkym ziskom vajíčok a nízkou kvalitou embryí.“ Kým prvej pacientke môžeme odporučiť vyskúšať cyklus umelého oplodnenia, druhá pacientka by mala radšej uvažovať o použití darcovských vajíčok.
Tehotenstvá vo vyššom veku sú rizikové, ale úlohou lekárov nie je tým vystrašiť. Podstatné je informovať o tom, no predovšetkým o možnostiach, ktoré vieme využiť na to, aby sme toto riziko možných komplikácií znížili. Pričinou tehotenských komplikácií nie je len vek, ale často aj ochorenia ako vysoký tlak, nadváha, cukrovka alebo kardiovaskulárne ochorenia. Rozumieme, že túžbe po bábätku sa nedá zabrániť a často neberie do úvahy váš vek. V prvom rade je dôležité zhodnotiť, či je pre vás tehotenstvo bezpečné. Upraviť prípadný zlý zdravotný stav, nastaviť liečbu tlaku adekvátnymi liekmi, optimalizovať hmotnosť, kondíciu a životný štýl a kompenzovať ochorenia v prípade, že vám boli diagnostikované. Vaše šance na otehotnenie a donosenie zdravého plodu je vhodné konzultovať s lekárom, ktorý sa venuje reprodukcii a zhodnotí, aké sú vaše možnosti a riziká.
Vek a plodnosť: Čo sa deje s vašimi vajíčkami, keď starnete?
Mýty a realita: Celebrity a neskoré tehotenstvo
Často sa k nám dostávajú negatívne informácie spojené s tým, že tehotenstvo vo vyššom veku je rizikové. Skutočnosť, že ženy odsúvajú vek tehotenstva a pôrodu do vyššieho veku, zaznieva aj v médiách. Chýbajú však reálne informácie o tom, ako to vlastne s plodnosťou je. Stále častejšie sa v médiách objavujú bombastické správy o tom, že známe ženy otehotneli alebo porodili vo vyššom veku, okolo päťdesiatky. Tieto senzácie sú však len špičkou ľadovca. Celebrity z mediálnych správ sú úplne rovnaké ženy ako tie ostatné. Možno majú väčšie finančné možnosti, ale ich plodnosť je úplne rovnaká. Nepoznáme ich celý príbeh, čo znamená, že ich cesta k dieťaťu mohla byť zložitá a plná neúspechov. Nikde sa nehovorí ani o tom, akým spôsobom sa do vytúženého cieľa dostali. Drvivá väčšina tehotenstiev a pôrodov okolo päťdesiateho roku života ženy je dosiahnutá vďaka vajíčkam, ktoré sú výrazne mladšie ako tehotná žena. Keď hovoríme o vyššom veku, v prípade ženskej plodnosti zaň považujeme už vek vyšší ako 35 rokov.
Otehotnieť tesne pred päťdesiatkou nie je síce časté, ale už ani na Slovensku nejde o nič výnimočné - Slovenky rodia v čoraz vyššom veku. „Vo veku blízkom päťdesiatke je u ženy prirodzené oplodnenie dosť problematické a šanca na prirodzené počatie je veľmi nízka. V tomto veku je už náročnejšia aj asistovaná reprodukcia a nie vždy sa podarí. A to platí aj u ženy v dobrej fyzickej kondícii,“ vysvetlil gynekológ Peter Krajkovič zo Sanatória Helios. V niektorých krajinách majú vek ženy, do ktorého im môžu lekári s tehotenstvom pomôcť, uzákonený. „Aktuálne centrá asistovanej reprodukcie na Slovensku pripravujú konsenzus ohľadom vekového limitu, do ktorého je možné pomáhať párom s otehotnením,“ vysvetlil Krajkovič. Týmito informáciami chceme upriamiť pozornosť na prevenciu a realistické očakávania, nie na strašenie.
tags: #tehotenstvo #v #41 #rokoch #uspesnost