Problémy so spánkom u detí patria k najčastejším témam, ktoré riešia rodičia po celom svete. Niektoré deti majú problém zaspať samé. Iné sa v noci zobudia a dožadujú sa spania v rodičovskej posteli. Pozrime sa spolu na to, ako to vyriešiť a prečo sa tento jav vôbec deje.
Prečo deti nechcú spať samé
Možno sa to stalo aj vám. V jednu noc vaše dieťa z nejakého dôvodu odmietlo spať samé (dôvodom mohol byť zlý sen, nepríjemná skúsenosť v škole alebo strašidelný príbeh, ktorý počulo od kamaráta). Po takejto noci však nasledovala ďalšia a ďalšia a vaše dieťa sa začalo báť spať samo. Potrebuje, aby ste s ním zostali, kým nezaspí. No aj tak vás v noci zobudí s tým, že chce spať v posteli s vami. Tento problém je v skutočnosti veľmi častý. Čudovali by ste sa, koľko detí vo veku 7, 9, či dokonca 12 rokov nedokáže spať samé vo svojej posteli po celú noc.
Dôvody pritom môžu byť rôzne. Možno dieťa trpí separačnou úzkosťou, má sklon k veľkým obavám, strach z choroby, ťažko znáša zmeny, prípadne má diagnostikované ADHD alebo nejakú poruchu učenia. Nič z toho však neznamená, že problémy so spánkom sa nemôžu zlepšiť, kým sa nezlepšia ostatné problémy.
Čoho sa deti najčastejšie boja
Pokiaľ nejde o špecifiká ako je strach z odlúčenia alebo posttraumatická stresová porucha, repertoár detského strachu zahŕňa najmä tmu, neidentifikovateľné nočné zvuky, zlých ľudí, únoscov, zlodejov, strašidlá, mátohy, búrky, hromy a pod. Pre dieťa je prirodzené, že ak sa cíti ohrozené, hľadá ochranu u rodičov. Akékoľvek rozumné zdôvodňovanie a bagatelizovanie detských obáv pritom neprináša žiadne ovocie.
V minulosti nespočetné generácie detí naozaj spali so svojimi rodičmi, alebo v ich tesnej blízkosti. V podstate ide o akýsi prirodzený pud. Ak má vystrašené dieťa na výber, vždy si radšej vyberie istotu rodiča, ako by sa malo spoliehať samé na seba. Preto v prípade, že chcete, aby sa dieťa naučilo spať samé, potrebuje „zažiť“, že sa mu naozaj nič nestane, ak nebude s rodičmi. A to sa naučí len na základe skúseností.
Ako pomôcť deťom zdolať strach
Deti, ktoré potrebujú prítomnosť rodiča, aby zaspali, sa naučia byť závislé od rodičov a nenaučia sa spoliehať samy na seba. Opýtajte sa svojho dieťaťa, ako sa cíti a čo ho trápi, ak leží v posteli samé. Na čo myslí, čo mu prichádza na um? Nechajte ho popísať svoje obavy a definovať, čoho sa vlastne bojí. To vám pomôže zistiť, kde je problém a ako by sa dal vyriešiť.
Skúste s ním prebrať to, ako by to malo vyzerať, ak by ho netrápil žiadny strach, ani obava. Utvrďte v dieťati pocit sily a sebadôvery, napríklad pomocou obzvlášť príjemného zážitku z minulosti. Pred spaním dodržujte „rituály“ - rovnaký čas na spánok, umývanie alebo kúpeľ pred spaním, objatie, pusa. Rutinne vykonávané činnosti pomáhajú dieťaťu navodiť pocit istoty a bezpečia. Keď bude totiž dieťa vedieť, čo ho čaká, bude sa mu ľahšie zaspávať. Všetko je to len o zvyku.
Pravidelné večerné rituály pomáhajú deťom spať
Budovanie spánkovej nezávislosti
Mnohé deti spia v spálni s rodičmi, aj keď sú už dostatočne zrelé byť vo svojej vlastnej izbe a posteli. Pre každé dieťa je pohodlné a príjemné neopustiť rodičovskú posteľ. Preto by mali impulzy prichádzať v správny čas aj zo strany rodičov. Je bežné, že malé deti spia s rodičmi v jednej posteli. Dôvody k tomu sú rôzne, no zatiaľ čo niektorým rodičom neprekáža mať posteľ pre celú rodinu, iní rodičia sa nevyspia dobre a radšej by po rokoch spali bez dieťaťa v jednej posteli.
Majte jasné očakávania
Rozprávajte sa s dieťaťom o zmenách, ktoré očakávate. Dohodnite sa, od ktorého dňa bude spať samo v posteli. Môžete si vybrať na takúto zmenu napríklad prázdniny, kedy dieťa nemá z ničoho stres a necíti sa pod tlakom z množstva iných vecí. Mali by ste dieťa povzbudzovať k samostatnosti a odvahe.
Optimálne prostredie na spánok
Každý človek má iné potreby, a inak na tom nie sú ani deti. Niektorí ľudia spia v úplnej tme a tichu, iní zase potrebujú jemné svetlo. Ešte predtým, než odprevadíte dieťa do svojej izby na celú noc, uistite sa, že sa mu vo svojej izbe dobre spí a má všetko, čo potrebuje. Ak potrebuje plyšáka, s ktorým bude spať, dajte mu plyšáka. Nebojte sa experimentovať s kľúčovými vecami ako svetlo a zvuk, pokiaľ nenájdete perfektnú kombináciu pre dieťa, aby sa cítilo spokojné a v bezpečí.
Buďte dôslední
Deti často prídu do vašej postele uprostred noci, a veľa rodičov ich tam nechá spať, pretože sú príliš unavení alebo frustrovaní na to, aby ich odniesli naspäť. Avšak ak chcete, aby dieťa prestalo spať vo vašej posteli, musíte byť obaja rodičia dôslední. Ak dieťa uvidí, že jeho taktika nočného vkrádania sa do vašej izby funguje, bude s vami manipulovať.
Význam spánku pre vývin dieťaťa
Spánok hrá dôležitú úlohu v mozgu a pri fyzickom vývoji. Rané detstvo je rozhodujúcim obdobím neurologického vývoja a nedostatok spánku môže mať celoživotný dopad. Nedostatočná kvalita alebo kvantita spánku môže ovplyvniť správanie, výkony v škole a spôsobiť emocionálne problémy. Je tiež spojená s prírastkom hmotnosti a obezitou.
Názory na to, koľko spánku deti potrebujú, sa veľmi líšia. Každé je iné, takže riadiť sa nejakými striktnými pokynmi nie je ideálne, napovedať vám však môžu všeobecné rady. Bábätká do pol roka prespia väčšinu dňa, deti od 6 mesiacov do 8 rokov potrebujú v priemere od 10 do 17 hodín spánku, pre jedenásťročné ratolesti je vhodné spať zhruba 11 hodín.
Príčiny problémov so spánkom
Kým nepochopíte príčinu, nebudete schopní nájsť riešenie. Psychologické faktory zahŕňajú separačnú úzkosť či strachy z tmy. Vývinové míľniky, ako napríklad učenie sa chodiť, taktiež ovplyvňujú spánkový cyklus. Nevhodná rutina alebo naopak príliš veľa stimulácie pred spaním môžu dieťaťu brániť v spánku. Strach z premeškania (FOMO) je častou príčinou, prečo sa deti bránia zaspať - nechcú o nič prísť. Rovnako tak konzumácia kofeínových nápojov (Coca-Cola, energetické nápoje) u starších detí môže spánok vážne narušiť.
Tipy pre zdravú spánkovú rutinu
Prvým krokom pri riešení problémov so spánkom je donútiť dieťa ísť spať. Uistite sa, že vaše dieťa má počas dňa toľko aktivity, koľko potrebuje. Fyzická námaha, najmä v popoludňajších hodinách spôsobí to, že večer bude unavené. Snažte sa však o to, aby sa asi hodinu pred uložením do postele program upokojil.
- Kúpanie pred spaním: Teplý kúpeľ uvoľňuje svaly a dáva jasný signál, že je čas spať. Pohodlné pyžamo a čisté, mäkké obliečky dodávajú pocit bezpečia a pohodlia.
- Eliminácia modrého svetla: V izbe, v ktorej spí dieťa, nedržte žiadnu elektroniku. Obrazovky narúšajú spánok, lebo modré svetlo, ktoré vyžarujú, narúša produkciu melatonínu.
- Vytvorenie bezpečného prostredia: Ak sa dieťa bojí tmy, nainštalujte matné nočné svetlo. Uistite sa, že má obľúbenú hračku, ktorá mu dodáva odvahu.
Ako narábať s nočným prebúdzaním
Prebudenie v noci je normálne. Ako dieťa rastie, táto potreba sa znižuje a musí sa naučiť, ako sa po prebudení opäť ponoriť do spánku. Jedným z postupov je napríklad Ferberova metóda (metóda regulovaného plaču). Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Intervaly, kedy ste mimo miestnosti, postupne predlžujete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate.
Úloha rodiča v procese osamostatnenia
Úlohou každého rodiča je stimulovať vývoj svojho dieťaťa, ukázať mu správnu cestu, podporovať a podnecovať zmeny, ktoré pozitívne ovplyvňujú jeho myseľ a telo. Jednou z najťažších etáp v živote rodiča a dieťaťa je naučiť sa samostatne zaspávať. Výber nesprávneho času, vyvíjanie veľkého tlaku alebo nesprávne riadenie procesu môže batoľa účinne odradiť od trávenia noci vo vlastnej posteli mimo bezpečia spálne dospelých.
Nie je možné jednoznačne určiť ideálny okamih presťahovania dieťaťa do vlastnej spálne. Rodičia by si mali pozorovať a pružne reagovať na svoje potreby a potreby svojho batoľaťa. Často je podnetom na zmenu návyku prestať dieťa dojčiť. Pred prvým pokusom sa s dieťaťom porozprávajte a pripravte ho na novú situáciu, ktorá naruší zaužívaný poriadok. Podporujte svoje dieťa a nevyvíjajte naň nátlak.
Technické a materiálne zabezpečenie spánku
Základom zdravého a hodnotného spánku je kvalitná posteľ s matracom prispôsobeným potrebám vyvíjajúceho sa tela. Matrac pre dieťa by mal mať strednú tvrdosť. Vyhnite sa príliš mäkkým modelom, do ktorých sa vaše dieťa zaborí. Ortopédi odporúčajú vybrať si penový matrac, ktorý rovnomerne podopiera chrbticu po celej jej dĺžke a zmierňuje tlak na svaly.
Kvalita materiálov je taktiež kľúčová. Najlepšie vlastnosti majú prírodná bavlna, mušelín a bambusové vlákno. Schválené materiály bez umelých farbív a iných nežiaducich látok sú šetrné k citlivej pokožke. Vzdušné vlákna zabezpečujú optimálnu cirkuláciu vzduchu počas spánku, zabraňujú nadmernému poteniu a zaručujú tepelný komfort vášho dieťaťa bez ohľadu na podmienky.
Osvetlenie ako psychologický nástroj
Prvé noci strávené bez starostlivých rodičov môžu byť pre dieťa ťažké. Dôležitým faktorom pri zmierňovaní úzkosti je vytvorenie útulnej, teplej atmosféry. Centrálny zdroj svetla v detskej izbe nestačí. Rozšírte inštaláciu o nástenné nočné lampy a klasickú nočnú lampu. Stojí za to vybrať si odnímateľný model, ktorý sa dá voľne pohybovať. Ak sa dieťa bojí tmy, investujte do stmievateľnej žiarovky. Nastavenie umožňuje vytvoriť v miestnosti príjemný súmrak. Batoľa, ktoré sa uprostred noci prebudí, často hľadá cestu do rodičovskej spálne. Ak chcete dieťaťu uľahčiť prechod cez byt ponorený do tmy, nainštalujte na chodbu LED diódy s detekciou pohybu. Diskrétne svietidlá umiestnené na stene nad podlahou sa aktivujú presne vtedy, keď je to potrebné.
Dlhodobá perspektíva výchovy k spánku
Čeliť vlastným strachom osamote je pre mnohé deti v ranom detstve niečo nepredstaviteľné. Úzkosť, ktorú večer prežívajú, nedokážu racionálne vysvetliť, no je tu a jediné, čo im pomáha, sú rodičia v bezprostrednej blízkosti. Tí ich zväčša prijmú do svojej spálne v nádeji, že pôjde o krátku epizódu ich života. Stále bežnejšie však býva, že tu deti zostanú celé roky.
Rodičia by mali byť pre dieťa oporou, ale pomôcť mu vyvinúť aj jeho vlastnú schopnosť bojovať so svojím strachom. Využite systém odmien - drobné pochvaly či naplánovaná spoločná aktivita môžu byť skvelou motiváciou. Vyhnite sa však príliš veľkým odmenám, ktoré by mohli dieťa vnímať ako úplatky. Ak sa cítite v tejto téme zacyklení, nebojte sa hľadať odbornú literatúru alebo pomoc detského psychológa, ktorý vám pomôže nastaviť hranice tak, aby bola zachovaná citová väzba medzi vami a dieťaťom, no zároveň ste získali späť svoje spánkové súkromie.
tags: #trojrocne #dieta #nechce #spat #vo #svojej