Vývojové míľniky detí od narodenia do troch rokov sú kľúčové, pretože 90 % mozgu dieťaťa sa vyvinie do veku piatich rokov. Psychomotorický vývoj u detí v tomto ranom období zahŕňa širokú škálu schopností, ktoré si väčšina detí osvojí v určitom veku. Tento článok sa podrobne zameriava na psychický vývoj trojročného dieťaťa, pričom vychádza z rozsiahlych poznatkov o psychomotorickom vývoji v ranom detstve. Je dôležité si uvedomiť, že psychomotorický vývin dieťaťa je veľmi dynamický a zložitý proces, ktorý zahŕňa mnoho aspektov fyzického, emocionálneho, sociálneho a kognitívneho rozvoja.
Trojročné dieťa prestáva byť batoľaťom a podľa vývinových tabuliek sa stáva mladším predškolákom. V tomto veku ide vývin značne dopredu, čo prináša pre rodičov množstvo nových výziev a radostí. Vaše dieťatko rastie veľmi rýchlo a často sa zdá, akoby ste doma mali miniatúrnu verziu seba samého. Dieťa je stále plné energie, neposedné a neustále v pohybe, no zároveň začína získavať lepší pohľad na svet a jeho fungovanie. Rovnako sa lepšie orientuje a šikovnejšie narába s predmetmi, ktoré sú okolo neho. Je to fascinujúci vek, pretože dieťa sa mení priamo pred vašimi očami.
Každé dieťa je však jedinečné. Psychomotorický vývoj vášho dieťaťa nebude stopercentne zodpovedať vývoju iných detí. Niektoré deti dosahujú jednotlivé vývinové míľniky v rôznych obdobiach, niektoré skôr okolo tretích narodenín, iné až okolo štyroch a pol roka. Ak ešte vaše dieťatko nedosiahlo niektorý z vývinových míľnikov, o ktorých sa tu hovorí, nemusí to byť okamžitý dôvod na obavy. Ak si ale všimnete, že sa dieťa oneskorilo hneď pri niekoľkých míľnikoch, alebo ak dieťa stráca schopnosti a zručnosti, ktoré si už predtým úspešne osvojilo, poraďte sa s lekárom alebo iným odborníkom.
Nedokážeme od seba oddeliť jednotlivé oblasti vývoja, pretože sú vzájomne prepojené - reč, motorika, socio-emocionalita a kognitívna zložka. Významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje vývin dieťaťa, sú vzťahy, ktoré nadväzuje so svojím okolím. Práve schopnosť, ochota a množstvo vzťahov, ktoré dieťa nadviaže, sú ukazovateľom úrovne jeho vývinu. Tým, že si dieťa vytvára vzťahy s ostatnými, rozvíja sa aj jeho emocionálna inteligencia a empatia. Napodobňovaním správania rodičov sa prehlbujú jeho schopnosti a zručnosti. V tomto období sa už dokáže odlúčiť od svojich rodičov a byť aj s inými ľuďmi, čo je často čas pre zaškolenie v materskej škole. Dieťa potrebuje širší kolektív a väčšiu „vzorku“ ľudí, s ktorými môže experimentovať.
Stavebnice LEGO® DUPLO® sú navrhované tak, aby deti rozvíjali v piatich rôznych oblastiach: v zručnostiach motorických (t. j. pohybových), sociálnych, emočných, kognitívnych a kreatívnych. Táto metodika zdôrazňuje komplexný prístup k detskému vývoju.
Sociálne a Emocionálne Zručnosti: Rastúca Nezávislosť a Empatia
Okolo tretích narodenín by vaše dieťa malo mať už pomerne vyvinuté sociálne zručnosti. Stáva sa viac nezávislým a menej zameraným samo na seba. Agresívne správanie, ktoré je dovtedy pomerne normálne, sa začína redukovať. Dieťa začína viac rozumieť pocitom druhých, viac reaguje na iné deti a začína s nimi vytvárať prvé priateľstvá. Stáva sa tiež schopnejším deliť sa o veci, ako sú hračky.
V tomto veku začína dieťa vnímať rozdeľovanie rolí a identifikovať sa so svojím pohlavím. Zvyšuje sa jeho záujem o štruktúrovanú hru a trávi čoraz viac času aktivitami, kde zapája svoju fantáziu; pravdepodobne sa objaví aj nejaký ten imaginárny priateľ. Zmysel pre čas a jeho chápanie by už mal byť pre dieťa jasnejší. Chápe a orientuje sa vo svojej dennej rutine, ako sú raňajky, umývanie, obliekanie, odchod do škôlky, prechádzka a obed.
Dieťa je schopné vnímať seba ako samostatnú osobu, čo sa prejavuje napríklad hovorením o sebe v prvej osobe - „Ja Peťko“. Zároveň sa v tomto období môže začať prejavovať jeho „priečna“ tvár, čo znamená intenzívnejší odpor voči požiadavkám a testovanie rodičovských hraníc.
Trojročné deti už vedia nadväzovať prvé priateľské vzťahy a začínajú mať schopnosť zlepšovať náladu, ak je niekomu v ich okolí do plaču. Ak uvidí, že je niekomu smutno, pokúsi sa mu nejakým spôsobom náladu zlepšiť, napríklad útechou. Vaše dieťa už vôbec nemusí byť na vás závislé a je viac prístupné ostatným deťom. Môže si začať vytvárať pevné priateľské vzťahy s niektorými dospelými a ostatnými deťmi. Pre trojročné dieťa je väčšinou vhodný kolektív ostatných detí. Bude si v ňom utvárať kladné vlastnosti, ako je nesebeckosť, a začne chápať pojem pravdy a čestnosti. Ak dieťa prizná svoj priestupok, je dôležité ho odmeniť za pravdovravnosť a prípadný trest za priestupok odložiť na neskôr. V tomto veku už dokáže prejaviť záujem o druhých a empatiu.
Motorický Vývin: Od Krokodílika k Cyklistovi
Motorika trojročného dieťaťa prechádza výrazným pokrokom. Vaše dieťa sa stáva oveľa pohyblivejšie. Dokáže napríklad chodiť po schodoch hore a dole a pritom striedať obe nohy, často sa už nepotrebuje ani pridržiavať zábradlia. Výborne zvláda jazdu na trojkolke či bicykli s prídavnými kolieskami. Trojročné deti sa rady pretekajú v rôznych hrách založených na skákaní, behaní a lezení. V tomto období dieťa stráca „bábätkovské faldíky“ a tvorí sa mu viac svalov, rastie do dĺžky a výšky. Je pohyblivé a dokáže chytiť loptu do zohnutých rúk.
Konkrétne míľniky hrubej motoriky zahŕňajú:
- Skákanie znožmo dole z prekážok vysokých až cca 40 cm.
- Chôdzu hore a dole po schodoch, pričom strieda nohy.
- Schopnosť zohnúť sa a nespadnúť pri tom.
- Behanie istejšie a jazdu na trojkolke.
- Skákanie a státie na jednej nohe približne päť sekúnd. (Testom pre zrelosť hrubej motoriky je stoj na jednej nohe.)
- Chôdzu dopredu a dozadu bez problémov.
- Zlepšujú sa schopnosti hádzať a kopať loptu - nie síce vždy smerom, ktorým zamýšľa, ale aj to sa zlepšuje.
- Zábavou začína byť chôdza po schodoch, dieťa opakovane chodí hore a dole. Už je schopné držať sa zábradlia.
Bude reč aj o jemnej motorike, čo je schopnosť koordinovať najmenšie svaly v rukách a zápästiach a vykonávať drobné pohyby, ku ktorým je potrebná zručnosť. Patrí medzi ne napríklad držanie ceruzky alebo skladanie kociek LEGO. Jemná motorika sa v tomto veku výrazne zdokonaľuje - pohyby prstov a celej ruky. Dieťa sa začína zaujímať o nožnice, papier, prstové farby či voskovky. Začína kresliť kruh a trhá papier na dve časti.
V rámci jemnej motoriky dokáže trojročné dieťa pri stavaní kociek postaviť na seba deväť až desať kociek bez toho, aby veža spadla. Dôležitá je však rovnosť podkladu, na ktorom dieťa vežu stavia. Pri kresbe ceruzkou dokáže dieťa nakresliť rozpoznateľný obrázok. Väčšinou býva kresba postavičiek stále v podobe „hlavonožca“, ale svoju kresbu obohatí o uši, nos, širší úsmev zobrazujúci hornú a spodnú peru, zuby, prsty na nohách aj rukách a podobne. Veľmi dobre dokáže nakresliť kružnicu. Ak má dieťa chuť, dokáže samo rozopnúť aj zapnúť gombíky, čo mu umožňuje samostatné obliekanie. Pri strihaní nožnicami dokáže udržať líniu strihu takmer rovno. Zložitejšie obrázky vystrihuje výhradne do základných geometrických tvarov - štvorca, obdĺžnika, trojuholníka. Rovnako sa zlepšuje jeho schopnosť udržať ceruzku v ruke a čmárať. Práve v tejto oblasti je vidieť najväčší progres.
Jazykové Schopnosti: Od Základov k Príbehom
Jazykový vývoj u trojročného dieťaťa prechádza rýchlym rozvojom. Vaše dieťa hovorí plynulejšie, je si istejšie, má rado nové slovíčka a samo si rado nové tvary slov tiež vymýšľa. Uvedomuje si, že prostredníctvom reči dokáže ovládať správanie iných ľudí, takže začne používať slová ako napríklad „Prines mi“, „Môžem dostať“, „Skúsim to“, „Ty to urobíš“, „Pomôž mi“ a podobne. Rozvoj gramatiky je rýchly. Ak dieťa hľadá na vyjadrenie správny tvar slova, šetrne ho doplňte. Šetrne opravujte chyby, ktoré práve povedalo, avšak oprava nie je nutná vždy.
Malo by ovládať základné pravidlá reči a aktívne používať 600 až 1000 slov, pričom zrozumiteľnosť reči by mala byť približne 80%. Dieťa by malo vedieť povedať svoje meno a odpovedať na otázku „Koľko máš rokov?“. Malo by hovoriť v trojslovných vetách a napodobňovať melódiu reči. Jedno z troch slov by malo byť sloveso. V tomto veku by malo dieťa používať aj zámená, napríklad „ja varím polievočku, ty budeš spinkať?“. Malo by vedieť prerozprávať krátky príbeh, napríklad v troch až štyroch vetách. Cudzí ľudia by už mali rozumieť asi 75 % všetkého, čo povie. Dieťa tiež odpovedá na jednoduché otázky a veľa sa pýta: „Čo?“.
Vývin Poznávacích Schopností: Obdobie Otázok a Objavovania
Trojročné dieťa sa dostáva do opytovacieho obdobia, obvykle má veľa otázok: „Prečo je obloha modrá?“. V tomto veku by malo vedieť správne pomenovať základné farby, pochopiť pojmy „rovnaký“ a „rozdielny“, a porozumieť a vykonať pokyn zložený z troch častí - napríklad „choď do izbičky, vezmi bábiku a prines ju sem“. Dokáže si zapamätať časť príbehu, počítať a začať chápať súvislosti narábania s číslami. Taktiež triedi predmety podľa tvaru a farby a poskladá veku primerané puzzle. Už si dokáže samo umyť ruky a vyzliecť si časť oblečenia. Rovnako lepšie rozlišuje deň a noc, a aktivity, ktoré sa s tým spájajú. Pomáha mu rutina a opakujúce sa činnosti - kúpeľ, pyžamo, rozprávka v posteli - vie, že ide spať. Dokáže vložiť kocku do správneho otvoru, poukladá kocky na seba, otáča kľučkou, kľúčom. Pri vzájomnom čítaní už dokáže samo otočiť stránku - často sa stane, že namiesto vás hovorí časť básničky alebo príbehu.
V predškolskom veku sa myslenie síce mimoriadne intenzívne vyvíja, ale spočiatku je veľmi povrchné. Dieťa skúma a objavuje vzťahy i vzájomné súvislosti medzi vecami a javmi, ale ešte nie je schopné ich postrehnúť. Na tieto súvislosti ho musia upozorňovať rodičia, a tým sa dieťa učí veci a javy pozorovať, rozlišovať, pomenovávať a porovnávať. Dôležitý aspekt pri rozvíjaní myslenia, rozumovej činnosti, pamäti a pozornosti je reč. Myslenie mladšieho dieťaťa sa rozvíja predovšetkým pri konkrétnej, praktickej činnosti alebo situácii a za pomoci reči sa jeho myslenie dostáva na novú, vyššiu úroveň: dieťa vie pomenovať veci a slová sa stávajú náhradou za reálnu vec. Ďalší dôležitý aspekt pri rozumovom vývine je názorná ukážka spojená s konkrétnou činnosťou dieťaťa.
Myslenie je najvyšším stupňom poznania a najvyššou formou regulácie integrácie človeka s vonkajším prostredím, zahŕňajúcou vnemy, predstavy a pojmy. Myšlienková činnosť sa vyvíja od názorného k pojmovému mysleniu a je úzko spojená s rečovou činnosťou. V súvislosti s kognitívnym vývinom, alebo inak povedané intelektuálnym vývinom či vývinom inteligencie, sa často striedajú rôzne termíny. Kognitívny alebo kognícia znamená poznávací alebo poznávanie. Ide teda o teóriu týkajúcu sa poznania - ako je zaznamenávaný, znovu vyvolávaný a využívaný.
Kognitívny Vývin Podľa Piageta: Cesta k Abstraktnému Mysleniu
Jean Piaget, jeden z najvýznamnejších teoretikov vývinu dieťaťa, zdôrazňoval, že deti vidia svet inak než dospelí. Ich myslenie je síce logické, ale funguje na odlišných princípoch. Zatiaľ čo niektorí autori sa o Piageta opierajú, treba si uvedomiť, že jeho teórie sú len jedným z možných pohľadov na komplexný kognitívny vývin. Piaget považoval inteligenciu za schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam prostredia, čo si vyžaduje rozlišovanie medzi pojmami vnútri a vonku, medzi sebou a inými osobami. V 1. štádiu senzomotorického obdobia dojča cvičí iba svoje reflexy (nepodmienené), ale už od druhého mesiaca života sa vďaka koordinácii činnosti zmyslových orgánov a vývinu pohybov ruky vytvárajú prvé činnostné schémy, ktoré sa upevňujú opakovaním.
Toto rané obdobie je charakteristické troma formami procesu asimilácie: funkčnou asimiláciou (cvičenie reflexných reakcií), zovšeobecňujúcou asimiláciou (včleňovanie nových predmetov do činnostnej schémy) a rozoznávacou asimiláciou (diferenciácia aktivity podľa situácie). V období od 4,5 do 8-9 mesiacov života dochádza ku koordinácii medzi videním a uchopovaním, čo umožňuje asimiláciu rovnakých podnetov pomocou rôznych schém, napríklad dieťa cmúľa predmet a manipuluje s ním. Neskôr sa dieťa učí predvídať efekty svojej aktivity a v 5. štádiu (od 11-12 mesiacov do 18 mesiacov) dochádza k hľadaniu nových prostriedkov na základe diferenciácie známych schém.
Trojročné dieťa sa nachádza v predoperačnom štádiu (od 2 do 7 rokov), ktoré nasleduje po senzomotorickom období. V tomto období sa myslenie dieťaťa dostáva na novú, vyššiu úroveň vďaka rozvoju reči. Každej veci alebo javu prislúcha isté slovné označenie, názov, čo umožňuje dieťaťu hromadiť vedomosti o veciach. Dieťa objavuje svet symbolov, slovných označení, a toto obdobie je charakteristické jeho typickou otázkou - „čo je to?“.
Predpojem je u dieťaťa zlomkom skutočných významov, resp. obsahuje len niektoré náhodné znaky vecí, čo vedie k absencii logiky. Piaget označuje myslenie tohto veku ako symbolické alebo prepojmové. Myslenie batoľaťa možno tiež charakterizovať ako prekauzálne, teda založené na povrchných súvislostiach.
V tomto veku (3 až 6 rokov) sa skvalitňujú elementárne operácie myslenia, ako sú analýza, syntéza, porovnávanie a zovšeobecňovanie. Aj keď logika predškoláka je ešte ireverzibilná, čo znamená, že dieťa nedokáže myšlienkové operácie obrátiť (napríklad si myslí, že v tenšom a vyššom pohári je viac tekutiny ako v širšom a nižšom, hoci objem je rovnaký), a jeho myslenie je egocentrické, nedokáže sa vžiť do perspektívy inej osoby a vysvetliť, ako táto osoba vidí určitú situáciu.Predškolské myslenie je názorné a opisné. Dieťa je veľmi zvedavé a prejavuje veľký záujem o informácie. Je to doba, kedy sa pýta na všetko záhadné a snaží sa nájsť vysvetlenie neznámych vecí, často si vymýšľa vlastné „teórie“, ktoré sú naivné a obsahujú animistické prvky (napríklad hrmí preto, lebo dva oblaky do seba udreli veľkou silou). Schopnosť pomáhať si fantáziou sa objavila v myslení už v predškolskom veku a je považovaná za jeho charakteristický znak.
Ako Podporovať Komplexný Rozvoj Dieťaťa
Pre zdravý vývin trojročného dieťaťa je kľúčová aktívna podpora rodičov a celého prostredia.
Podpora Rozvoja Reči
Dieťa začína verbálne komunikovať, čím sa začína obdobie vlastného vývinu reči. Samozrejme, spočiatku ide o jedno až tri slová, často sú to zvuky zvierat (ha, ha), citoslovcia a zvukomalebné slová (bum, bác, ham) alebo zdvojené slabiky (prosíš?). Pri komunikácii je dôležité dieťaťu dopriať čas na reakciu, približne dvanásť sekúnd. Tieto opakované interakcie vytvárajú v mozgu trvalé spojenia, takzvané synapsy, ktoré umožňujú konať rýchlejšie a s väčšou istotou.
Ak dieťa používa slová v skrátenej, neúplnej alebo skomolenej forme, je dôležité ho neopravovať priamo, ale ponúknuť mu vetu s použitím slova v správnom tvare. Nehovorte: „Nie, sa to takto…“, „Tak sa to nehovorí…“. Jednoducho zopakujte to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujete dieťaťu takzvaný vzor k správnemu použitiu daného slova. Najlepšie sa dieťa učí používaním jazyka. Opakujte po dieťati a neodrádzajte ho od komunikačnej interakcie. Môžete mu aj zjednodušiť, napríklad: „Čo je to? Psík! To je psík. Ako robí psík?“. Používajte krátke vety, ktoré dieťa dokáže zopakovať. Ak má dieťa chuť, môžete ho vyzvať k vyjadreniu názoru, pokiaľ viete, že s jeho odpoveďou môžete súhlasiť.
Je dôležité, aby ste dieťaťu čítali už aj knižky so stranami z tenkého papiera. Netrápte sa, ak vám dieťa bude musieť rozprávať stále dokola tú istú obľúbenú pasáž. Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné. Môže to byť otravné alebo obmedzené, ale je to úžasné. Konečne sa môžu zapojiť. To, čo nasleduje, oni chcú byť súčasťou diania. Rozprávanie viete kedykoľvek prerušiť. Pre rozvoj reči je prospešné používať dlhšie a zložitejšie vety.
Pusinkové Rozcvičky a Ich Význam
Pusinkové rozcvičky sú dôležité pre správny vývoj reči. Ide o napodobňovanie zvukov zvierat, vecí, strojov, javov a podobne. Dôležité je tiež regulovať prúd vzduchu (napr. indiánske zvuky, fúkanie). Najťažšie na výslovnosť pre deti sú sykavky. Pri napodobňovaní zvukov dbáme na správnu ukážku. Nikdy nenútime deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené. Dôležitá je vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa, pretože posilní chuť dieťaťa rozprávať.
Rozdiely vo Vývine Reči
Rozvoj slovnej zásoby je veľmi individuálny a nesúvisí s neskoršou schopnosťou učiť sa. Chlapci začínajú rozprávať o čosi neskôr ako dievčatá, avšak tieto rozdiely sú zanedbateľné a súvisia s genetickými predispozíciami. Dôležité je, aby rodičia sami nemali žiadne rečové poruchy.
- U niektorých detí sa prvé slová objavia okolo 18. mesiaca, u iných okolo druhého roka. V tomto období má dieťa aktívne 10-50 slov. Väčšinu jeho slovnej zásoby tvoria podstatné mená, napríklad auto, mama, baba. Používa aj citoslovcia, napríklad bác.
- Od dvoch rokov nastáva fáza otázok - „Čo to je?“, resp. „je?“, a fáza negativizmu - „nie“, „nechcem“, „nebudem“. Dieťa začína ohýbať slová (časovať, skloňovať), čo predstavuje obdobie lexemizácie.
- Od troch rokov prichádza rečový boom, obdobie gramatizácie. Dieťa začína používať súvetia, tvoriť gramaticky správne vety, rozlišuje pohlavie a používa správnu osobu. Rádo popisuje, čo robia druhí, a používa čoraz viac prídavných mien a zámen. Rádo rozpráva, čo vidí v knižke.
Kedy Vyhľadať Odborníka na Reč?
Do troch rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom, pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva, alebo ak dieťa stráca už osvojené rečové schopnosti.
Podpora Rozvoja Reči pri Bilingválnej Výchove
Pri bilingválnej výchove je dôležité nemiešať jazyky. Napríklad, doobeda môžu všetci rozprávať anglicky a poobede slovensky. Je dôležité vyhnúť sa používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Hoci deti rovnocenne rozumejú obom jazykom, jeden z jazykov je pravdepodobne na vyjadrovanie ťažší. Dôležité je dieťa neopravovať, ak povie niečo v slovenčine. Dieťa sa naučí oba jazyky, chce to len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo.
Čo Nepomáha Rozvoju Reči?
Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. Ak dieťa pasívne počúva, znižuje sa rozvíjanie slovnej zásoby ako takej. Rozhovory s rodičmi sú obohacujúce a nenahraditeľné. Rodičia ovplyvňujú detský spôsob a schopnosti prejavu a sebavyjadrenia. Snažte sa, aby malo dieťa záujem s vami komunikovať.
Hra: Základný Pilier Rozvoja
Hra je neodmysliteľnou súčasťou života dieťaťa, je to jeho prejav a to najmä v predškolskom veku. Je to jedna zo základných potrieb dieťaťa, vo veľkej miere ho formuje, pomocou nej sa pripravuje na prácu a získava zručnosti pre budúci život. Hra podporuje rozvoj psycho-somatickej činnosti, rozvoj vôle a charakteru, ovplyvňuje celkový zdravotný stav. V tomto veku potrebuje dieťa veľmi veľa pohybu. Nemalo by sedieť viac ako jednu hodinu a minimálne 60 minút by malo venovať voľnej fyzickej aktivite a voľnej hre.
Obdobie Vzdoru: Normálna a Žiaduca Súčasť Vývoja
Rovnako sa v tomto období môžu objaviť aj záchvaty hnevu, plaču a podobne. Tieto záchvaty môžu rodičov zmiasť a prekvapiť, pretože z ich malého anjelika sa stane zo zlomku sekundy malý čertík. Práve toto obdobie býva začiatkom takzvaného obdobia vzdoru.
Obdobie vzdoru je normálnou a žiaducou súčasťou zdravého psychického vývinu dieťaťa, hoci pre rodičov môže predstavovať veľkú výzvu. Obdobie vzdoru u detí podľa vývinovej psychológie trvá zvyčajne od 18 mesiacov do troch rokov, pričom najsilnejšie prejavy vzdoru často vídame okolo dvoch rokov. Z malého bábätka sa postupne stáva samostatný, nezávislý človiečik. Začína si uvedomovať seba samého a začína o sebe hovoriť v prvej osobe jednotného čísla: „Ja“. Dvojročné dieťa sa snaží získať si kontrolu nad svojím životom - chce ovplyvniť to, čo sa mu deje. Prestáva byť pasívnym prijímateľom našich nápadov. Často teda pochopiteľne narazí na to, že to, čo chce ono, sa líši od toho, čo chceme my. Niekedy ho zastavia pravidlá, ktoré v našej spoločnosti platia, a to sa mu, samozrejme, nepáči. Dieťa svoju nespokojnosť a frustráciu dáva najavo vzdorom. Vzdor sa prejavuje opakovaním slovíčka „nie“, záchvatmi hnevu, plačom alebo ignorovaním pokynov. Vzdorovité prejavy majú u rôznych detí rôznu intenzitu a trvajú rôzne dlho. Deti majú silnú potrebu nezávislosti, ale ich komunikačné schopnosti ešte nie sú dostatočne rozvinuté, čo vedie k frustrácii. Potrebujú pevné hranice a zároveň priestor na samostatné rozhodovanie.
Keď sa nad tým zamyslíme, je to paradox. Rodičia niekedy od dieťaťa chcú, aby bolo ticho, a pritom reagujú úplne opačne - krikom. Tým ho nepriamo učíme, že takto sa riešia konflikty. Je dôležité poznamenať, že toto vzdorovité správanie by sa malo so stúpajúcim vekom redukovať. Vzdor je v poriadku, je to emočný míľnik obdobia batoľaťa (Vágnerová, 2005), len dieťa sa potrebuje naučiť vyjadriť emócie kultivovane.
Ako Zvládať Obdobie Vzdoru
- Zachovať pokoj: Dýchajte zhlboka a čakajte. Pokiaľ nášmu dieťaťu nehrozí nijaké nebezpečenstvo, tak najprv sa zamerajme na to, ako sa cítime my. Keď cítime, že sa v nás stupňuje napätie, hnev, frustrácia, bezradnosť, zúfalstvo, nadýchnime sa zhlboka a vydýchnime pomaly. Zopakujme to niekoľkokrát. Nie je nutné, aby sme vždy reagovali okamžite a rýchlo.
- Empatia a pomenovanie emócií: Pre deti vo veku od 18 mesiacov do 3 rokov je veľmi ťažké čakať, deliť sa a požičiavať si veci. Tieto schopnosti sa len rozvíjajú. Navyše, deti žijú v prítomnosti, takže predstaviť si niečo, čo bude v budúcnosti, býva nemožné. Za vzdorom býva hnev, frustrácia, smútok, sklamanie a iné emócie. Skúste sa na situáciu pozrieť očami svojho drobca a pomenujte jeho pocit: „Vidím, že si nahnevaný, lebo chceš ešte zostať na ihrisku.“ Keď dieťa cíti, že mu rozumieme, ľahšie sa upokojí.
- Ponúkať voľby a rozhodnutia: Dajme dieťaťu príležitosti robiť vlastné rozhodnutia. Nech zažije, aké to je, keď je niečo tak, ako si ono želá. Napríklad si môže vybrať z dvoch príchutí jogurtov na raňajky, z dvoch tričiek, ktoré si ráno oblečie, z hračiek, s ktorými sa môže hrať. Oceňujme, keď prichádza s vlastnými riešeniami a nápadmi. Dieťa, ktoré cíti, že mu veríme, že dokáže urobiť rozhodnutie, má pocit, že má svoj život pod kontrolou.
- Pevné, ale láskavé hranice: Syn v tomto veku rozhodne potrebuje pevné, ale zároveň láskavé hranice vo výchove. Hranice by mali byť jednotné aj s partnerom, pretože na dieťa veľmi vplýva aj rodinné súžitie a celková atmosféra. Ak už zadáte nejakú hranicu, tak by ste z nej nemali povoliť. Hranice by sme mali zadávať s prijatím dieťaťa. Prijmite synove emócie a potreby, čo však neznamená, že ich schvaľujete, a preto je tam tá hranica. Nikdy nekritizujeme a nenálepkujeme dieťa (napríklad: „ty si zlý chlapec“). Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí, ak je to možné. Následne prijmite aj to, čo chce dieťa, pomenujte emóciu, zadajte hranicu jasne a zreteľne v prvej osobe a dajte nejaké možnosti výberu, prípadne ponúknite nejakú pomoc či spoločné riešenie konfliktu. Napríklad: „Hneváš sa, že sa s tým nemôžeš hrať? Rozumiem ti. Je to pre teba ťažké, ale je pre mňa nepríjemné, keď takto kričíš. Spoločne to zvládneme. Ako by som ti mohla pomôcť? Môžeš sa hrať s…“.
- Učenie prijateľných foriem vyjadrenia hnevu: Môžete skúšať popremýšľať, ako inak by mohol prijateľnejšie pre vás zvládať svoj hnev. Deti vo všeobecnosti učíme prijateľným formám, ako je udretie do vankúša, nastavenie rúk, aby ukázal, ako veľmi sa hnevá tým, že vám do nich zatlačí. Učíme ich, aby radšej slovami vyjadrili, že sa hnevajú. U niektorých je vhodné, aby sa upokojili na vhodnom mieste. Avšak tam je dôležité, aby ste ho tiež vnímali a dávali mu najavo, že ste nablízku, ak by vás potreboval. Ak je to vonku, vhodné je vyhľadať nejaké tichšie miesto a podobne, záleží od situácie.
- Prečkanie výbuchu emócií: Samozrejme, pravdepodobne môžu nastať aj situácie, kedy je dieťa tak frustrované, že ozaj nepomôže nič, len s ním ten výbuch emócií prečkať v pokoji a s pochopením. V tejto chvíli zvykne pomôcť silné objatie, alebo len hovoriť, že mu rozumiete, že je to pre neho ťažké. Prípadne nejaký dotyk. Chce to veľkú dávku trpezlivosti, ale myslite na to, že mu tým dáte veľmi veľa. Postaráte sa teda o to, aby z každého záchvatu sa naučil niečo pozitívne.
- Ocenenie zvládnutia emócií: Ak dieťa zvládlo svoje emócie, mali by sme ho za to oceniť. Napríklad: „Oceňujem, ako si to dobre zvládol a nekričal si, ale radšej si mi to pekne povedal.“ Alebo: „Vidíš, spoločne sme to zvládli.“
- Identifikácia príčin: Doporučuje sa podrobne rozobrať situácie, v ktorých sa to vyskytuje. Za tým, ako sa syn správa, je vždy niečo viac, nejaká potreba či emócia, a to by ste sa mali pokúsiť zistiť. Skúste si položiť pár otázok: Čo tomu predchádzalo? Kde sa to stalo? Koho sa to týka? Akú činnosť dieťa vykonávalo? Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?
- Preventívne opatrenia a kreativita: Niektorým situáciám sa dá predchádzať rôznymi „preventívnymi aktivitami“. Keď viete, že by mohol byť problém odísť z ihriska, tak rozhodne to nerobte, ak má syn ešte niečo rozrobené. Skôr ho vopred pripravte: „Ešte trikrát sa šmykneš a už pôjdeme domov. Budem ti to počítať.“ Buďte čo najviac kreatívna. Napríklad hrajte hru na to, kto sa prvý nachystá do vane, alebo kto sa prvý vyzlečie. Kreativita dokáže niekedy divy s negatívnym správaním detí.
- Jasné a pozitívne požiadavky: Ak máte na syna nejakú požiadavku, snažte sa, aby bola jasná a zrozumiteľná s láskavým tónom a skôr pozitívne vyjadrená. Napríklad: „Prosím ťa, ostaň pri mne.“ Stále si stojte za svojím a vyjadrujte svoju požiadavku, alebo opakujte hranicu.
- Načúvanie a spoločný čas: Konflikty sa budú objavovať menej, keď budete svojmu synovi načúvať, poskytnete mu bezpečie a lásku. Napríklad si na neho vyčleníte špeciálny čas a budete robiť to, čo chce on (s výnimkou pozerania televízie). Špeciálny čas na dieťa mu dáva pocit dôležitosti, umožní vám zblížiť sa a dieťa sa môže zbaviť negatívnych emócií, čo buduje základy dôvery. Vymedzte si však hranice tohto času. Ak by ho dieťa chcelo predlžovať, tak len mu pomenujte, že dnes už špeciálny čas skončil a príde opäť zajtra.
Emočný Vývin od Prenatálneho Obdobia po Predškolský Vek
Emočný vývin detí sa mení v závislosti od vývinového obdobia, v ktorom sa dieťa nachádza. Dá sa povedať, že je ako na hojdačke, ktorú majú deti tak radi. Emočný vývin je prítomný už v prenatálnom období. Matkine emócie sa môžu preniesť na dieťa v maternici skrz hormonálnu informáciu. Ak sa matka teší, vylučujú sa endorfíny, čo prispieva k vytvoreniu dobrého vzťahu matky a dieťaťa (Rastislavová, 2008 in: Juristová, 2015). Naopak, ak je matka v strese alebo zažíva úzkostné stavy, dochádza k nárastu produkcie neurohormonálnych látok v organizme, napríklad adrenalínu, ktorý sa prenáša cez placentu na dieťa (Kubalová, 2018). Základom pre priaznivý emočný vývin prenatálneho dieťaťa je, ak matka zostane psychicky pokojná počas tehotenstva. Zistilo sa, že stres matky v tehotenstve môže ovplyvniť riziko výskytu emočných problémov dieťaťa (Tancsáková, 2021). Ak matka pridá nežný hlas, ktorým sa dieťaťu cez brušnú stenu prihovára a pohladenia takzvané „cez bruško“, môže prispieť k pokojným emóciám dieťaťa.
Keď sa dieťa narodí, emočne významným komunikačným prostriedkom medzi matkou a dieťaťom je neverbálna komunikácia, pretože tej rozumie aj novorodenec. Z hľadiska správneho emočného vývinu je dôležitý dotyk, držanie dieťaťa v náručí, pohladenie, objatie. Už v maternici malo dieťa prvú skúsenosť s dotykom, keď ho blízke osoby pohladili „cez bruško“. Vplyv dotyku u novorodencov je prínosný pre ich emočný rozvoj (Matejová, 2021). Vedci zo Singapuru a Nemecka v experimente zistili, že ak deti s matkou interagovali dotykmi počas 10-minútovej hry, tak mali deti vyššiu mozgovú aktivitu (Brauer et al., 2016). Aj Daniel Goleman, autor konceptu EQ, zistil, že ak sa v prvých šiestich mesiacoch po narodení rodičia detí často dotýkajú, vyvíjajú sa po mentálnej stránke rýchlejšie (Goleman, 1988). Vysvetľuje sa to tak, že čím viac matka drží svoje dieťa, tým sú jej jasnejšie jeho potreby a ľahšie číta jeho neverbálnu komunikáciu.
Separačná úzkosť sa vyskytuje v deviatom mesiaci. Trvá približne mesiac a je zdravé, ak dieťa za matkou plače, keď odíde do inej miestnosti. Plačom sa ju snaží privolať. Dieťa kognitívne vie, že matka existuje, na základe Piagetovej teórie je schopné pochopiť to už vo veku ôsmich mesiacov. Emočne si však potrebuje potvrdiť blízkosť matky. Ak matka zareaguje na plač dieťaťa príchodom do izby, je to práve fyzická prítomnosť matky, ktorá je základom budovania dôvery podľa Eriksona. Dôvera k matke je predpokladom dôvery k ostatným ľuďom. Ak batoľa od jedného roka zakaždým plače pri odchode maminky za dvere, už to normálne nie je.
Pri batoľati je dobré pokračovať v dotyku, napríklad objať dieťa, keď spadne, ošúchať mu kolienko, keď si ho odrie, pohladiť ho pri pochvale, potúliť pri hre. Môžeme mu tak navodiť emočne pokojný stav v búrlivom období vzdoru, ktorý vrcholí v dva a pol rokoch. V období predškoláka hnev nie je taká častá emócia ako v období batoľaťa. Typickou emóciou predškolákov je radosť spojená so zmyslom pre humor. Rozvíjajú sa tiež sebahodnotiace emócie ako hrdosť a pocity viny (Vágnerová, 2005). Zdôrazňuje sa, že by sme nemali u detí evokovať pocity viny, ak urobili niečo nezámerne.
tags: #trojrocne #dieta #psycicky #vyvoj #cz