V dynamickom svete ľudských interakcií je morálka jedným zo základných pilierov, ktoré formujú naše správanie, rozhodovanie a vzťahy. Aktuálnou témou je morálny vývin, ktorý úzko súvisí s empatiou a manipuláciou. Už v predchádzajúcej epizóde som konštatovala, že vnímam vzťah medzi stupňom morálneho vývinu človeka a jeho sklonmi k manipulácii. Domnievam sa, že ak má človek nižší stupeň morálneho vývinu, ľahšie zneužije svoju empatiu na egoistické ciele. Nejdem tu však moralizovať, poviem vám, ako prebieha morálny vývin z psychologického hľadiska. Opierať sa budem najmä o teórie Piageta a Kohlberga, ktorí rozdelili morálny vývin na štádiá.
Morálny vývin človeka je jedným z aspektov celkového sociálneho vývinu jedinca. Proces, ktorým sa tento vývin realizuje, nazývame socializácia. Obsahom mravného vývinu je osvojovanie hodnôt, mravných ideí, mravných cieľov a noriem, t.j. určitého hodnotového systému a súboru pravidiel konania a správania ako súčasti spoločenského vedomia. To, aké normy a pravidlá uznávame a rešpektujeme, vo veľkej miere ovplyvňuje naše konanie, náš celkový postoj k životu a k ostatným ľuďom. Aby človek normy akceptoval a dodržiaval, potrebuje motiváciu. Podľa zdroja tejto motivácie môžeme rozoznať vývinový stupeň morálky človeka. Môže byť vonkajšia, ktorá reprezentuje nižšiu úroveň a je riadená na základe odmien a trestov. V súčasnosti existuje niekoľko psychologických koncepcií morálneho vývinu, medzi ktorými vyniká teória kognitívneho vývinu, teória psychoanalytická, ktorej predstaviteľom je hlavne S. Freud, teória sociálneho učenia, ktorej predstaviteľom je A. Bandura, a tiež teória sociálnej evolúcie, ktorej hlavným predstaviteľom je R. Hogan. My sa však budeme podrobnejšie venovať teóriám kognitívneho vývinu.
Morálkou sa zaoberá aj Bandurova teória sociálneho učenia, o ktorej sa viac dozviete v 14. potulke o väzenskom experimente a agresivite. O priebehu Bandurovho experimentu si môžete pozrieť aj toto video. Rozvoj svedomia podľa českého psychológa Šturmu (Šťastná, 2013) nájdete zasa v 43. potulke. Poradenská psychológia má v sebe potenciál pomôcť posúvať sa ľuďom v naplnení ich potenciálu (Plháková, 2006, Rogers, 1951). A o to aj profesne ide. Vždy sa teším, keď klient pod mojím vedením urobí pokrok.
Malá odbočka: ak z objektívneho dôvodu nemôžte splniť sľub, je to psychologicky v poriadku! Treba sa dotyčnému ospravedlniť, vysvetliť dôvod, napr. že ste ochoreli, a všetko si nevyčítať. V opačnom prípade môže ísť o problém prehnanej svedomitosti (Herinková, 2022). Výskumne som pracovala s dotazníkom Big Five. Zaujalo ma, že prílišná zodpovednosť je na škodu (Veseličová, 2009). Naznačím len, ako sa vraví, všetkého veľa škodí.
Experiment s bábikou Bobo - Albert Bandura o sociálnom učení
Rané Pohľady na Morálne Usudzovanie: Jean Piaget a Jeho Teória
Keď v bežnom živote hovoríme o morálke, automaticky myslíme na svet dospelých. Výskumy však ukazujú, že morálne uvažujú už aj malé deti. Ako prvý o morálnom usudzovaní detí hovoril psychológ Jean Piaget (1896-1980), autor najznámejšej kognitívno-vývinovej teórie. Základným predpokladom jeho kognitívno-vývinovej teórie je tvrdenie, že morálny vývin u detí ide ruka v ruke s vývinom kognitívnym, osobnostným a emocionálnym. Detské uvažovanie o morálke teda narastá spolu s ich vekom. Každé dieťa prechádza podľa švajčiarskeho psychológa tromi hlavnými štádiami morálneho vývinu, ktoré sa postupne vyvíjajú a nadväzujú na seba.
Piaget pri štúdiu morálneho usudzovania u detí využíval rôzne príbehy a scenáre, aby zistil, ako deti vnímajú správne a nesprávne konanie. Jedným z nich bol aj príbeh s dvoma deťmi (dieťa A a B). Podstata príbehu spočívala v spôsobenej škode a nazeraní dieťaťa na danú škodu. Dieťa A omylom prudšie otvorilo dvere a tým pádom náhodne zhodilo pätnásť pohárov, ktoré boli uložené na poličke. Dieťa B zhodilo taktiež pohár, avšak iba jeden a vtedy, keď sa jeho mama nepozerala a ono sa načahovalo po keksíky na vyvýšenej poličke. Keď Piaget položil deťom otázku, ktoré z detí spravilo väčšiu škodu a zachovalo sa horšie, väčšina detí povedala, že dieťa A. Dôvodom bol fakt, že toto dieťa zhodilo viac pohárov (15). Je nám však zrejmé, že úmysel dieťaťa A bol lepší ako úmysel dieťaťa B. Nechcelo oklamať svoju mamu, nechcelo porušiť pravidlo nejedenia keksíkov pred obedom a pod., jednoducho len prudšie otvorilo dvere a stala sa nehoda. Práve preto Piaget po istom čase zbierania údajov od detí vyhlásil, že deti nie sú schopné posudzovať morálku na základe úmyslov druhých ľudí, najmä v raných fázach vývinu. Skôr sa zameriavajú na viditeľné následky činov.
Piagetove Štádiá Morálneho Vývinu
Piaget rozlišoval tri hlavné štádiá, ktoré odrážajú postupný posun od vonkajšej regulácie k vnútornému morálnemu kódexu:
Heteronómna Morálka (Morálka donútenia)
Toto štádium trvá približne do 7 rokov veku dieťaťa. Morálne pravidlá sú v ňom podmienené autoritou, ako sú rodičia alebo učitelia. Dieťa za správne považuje to, čo je v zhode s pravidlami „zvonka“. Morálka je pre neho daná zvonku, je nemenná a záväzná. Dieťa dodržiava pravidlá predovšetkým preto, aby sa vyhlo trestu a aby dosiahlo odmenu. Nezaoberá sa dôvodmi pravidiel, ale ich doslovným dodržiavaním. Problémom je, ak človek zostane v tomto štádiu do dospelosti a činy koná len vtedy, ak mu prinesú zisk, respektíve ak sa nimi vyhne trestu za nedodržanie pravidiel. Napadá mi napríklad, že ak človeka nevidí policajt, dupne na plyn a rúti sa rýchlejšie, než je povolená rýchlosť. Takéto správanie svedčí o tom, že vnútorné morálne hodnoty nie sú dostatočne rozvinuté.
Prechodné Hetero-autonómne Štádium
Vo veku 7-11 rokov nastáva prechodné obdobie. Morálne pravidlá sú v ňom pol na pol zvonka aj zvnútra. Dieťa už pochopilo, prečo je krádež zlá, ale je ešte rigidné vo vnímaní situačnosti. To znamená, že aj keď chápe základné morálne princípy, nedokáže plne zohľadniť kontext a motiváciu činu. Napríklad, rovnako by potrestalo za krádež boháča, ktorý chce mať stále viac, aj matku, ktorá ukradne jedlo pre svoje deti, ktoré hladujú. V tomto štádiu sa začína formovať predstava spravodlivosti, ale je stále založená na rovnostárstve a striktnom dodržiavaní pravidiel bez ohľadu na individuálne okolnosti.
Autonómna Morálka (Morálka spolupráce)
Od 12 rokov sa dieťa presúva do štádia autonómnej morálky. Deti už berú do úvahy motiváciu a situáciu, ktorá viedla k činu. Dokážu sa vžiť do kože iného človeka a pochopiť, že okolnosti môžu ovplyvniť morálnu hodnotu činu. Pravidlá sú pre ne výsledkom vzájomnej dohody a môžu byť menené, ak to situácia vyžaduje a ak sa na tom zhodnú všetci zúčastnení. V tomto štádiu sa rozvíja skutočné svedomie a morálne rozhodnutia sú založené na vnútorných princípoch spravodlivosti a rovnosti, ktoré presahujú jednoduché dodržiavanie externých pravidiel. Tu sa prejavuje schopnosť empatie a komplexnejšieho morálneho usudzovania.
Lawrence Kohlberg a Jeho Teória Sociomorálneho Vývinu
Lawrence Kohlberg, nasledovník Jeana Piageta, poňal morálny vývin a usudzovanie o morálke u detí trošku inak, no nadviazal na jeho kognitívno-vývinovú teóriu. Kohlberg prezentoval deťom morálne dilemy na základe ktorých sa snažil zistiť, ako deti premýšľajú nad dobrom a zlom, nad tým, čo je správne a čo nesprávne. Psychológ zistil, že deti vo veku 2 - 10 rokov rozmýšľajú o aspekte dobra a zla v závislosti od odmien a trestov. Rozhodujúce sú pre ne odmeny a tresty: ak niečo prináša trest, je to zlé.
Kohlbergova sociomorálna teória spája morálny vývin so sociálnou skúsenosťou. Zjednodušene poviem, že dobro a zlo prebieha len v situáciách, kde sú ľudia - to sme si už všetci určite zažili. Proces zvnútornenia morálnych hodnôt rozdelil do šiestich štádií, ktoré prebiehajú od prvého, najnižšieho k šiestemu, najvyššiemu. Pridávam, že aby sme sa vedeli rozvinúť a prejsť na „vyšší level“, potrebujeme poznať súčasný stav. Preto vám vysvetlím štádiá morálneho vývinu a vy v rámci autodiagnostiky môžete skúsiť odhadnúť, kde sa nachádzate. Rozvíjať sa dá každá úroveň, dokonca aj keby ste boli v najvyššom šiestom štádiu. Napadlo mi, že ku každému štádiu pre vás navrhnem konkrétne tipy na rozvoj! Ešte čerešnička na torte: morálny vývin delí Kohlberg do troch úrovní, v každej sú dve štádiá. Matematiku máme za sebou, poďme na ne!
Kohlbergove morálne dilemy boli kľúčové pre jeho výskum. Najznámejšia je takzvaná Heinzova dilema:
V Európe žila žena, ktorá bola na pokraji smrti, pretože trpela rakovinou. Len jeden jediný liek ju dokázal vyliečiť a zachrániť. Bola to látka, ktorú miestny farmaceut vymyslel pred pár dňami. Manžel chorej ženy, Heinz, šiel za každým s prosbou požičania peňazí. Niečo aj získal, avšak celková čiastka bola len polovicou z ceny, ktorá bola za liek potrebná. Heinz šiel aj priamo za miestnym farmaceutom, povedal mu, že jeho manželka umiera a daný liek potrebuje ako soľ. Heinz farmaceutovi navrhol, či nemôže za liek zaplatiť neskôr alebo či nemôže urobiť výnimku a predať mu ho lacnejšie. Farmaceut však Heinzove požiadavky zamietol. Heinz bol tak zúfalý že sa na druhý deň vlámal do lekárne a ukradol liek pre svoju manželku.
Otázka znie: Mohol to Heinz spraviť? Prečo áno/nie?
Kohlberg poukazoval na to, že väčšina detí zareagovala v zmysle, že Heinz nemal liek ukradnúť. Keď sa ich opýtal prečo, odpovedali, že nemal liek ukradnúť, pretože ho mohli chytiť a mohol byť potrestaný. Reakcie podobné uvedenej dostával Kohlberg aj na iné z jeho morálnych dilem, čo v podstate podporovalo jeho teóriu, že deti sa pri usudzovaní o morálke riadia vonkajšími vplyvmi, ako sú tresty, odmeny, autority a podobne.
Predkonvenčná Úroveň: Morálka Založená na Osobnom Profite
Predkonvenčná úroveň je najnižšia úroveň morálneho vývinu. Je v poriadku u malých detí, ale nie u dospelých! Morálka je tu veľmi jednoduchá a založená na osobnom profite, odmenách a trestoch. Typický je egocentrizmus a rešpektovanie silnejšej autority. V tomto období prevláda výrazne egocentrické hľadisko, dieťa si neuvedomuje záujmy a potreby iných ľudí a ani odlišnosti medzi nimi. Nedokáže byť empatické, vžiť sa do prežívania a perspektívy pohľadu inej osoby. Autoritu rešpektuje preto, lebo je silnejšia. Pravidlá sa dodržiavajú vtedy, keď to vyhovuje záujmom jedinca.
1. Štádium: Orientácia na Vyhnutie sa Trestu
V prvom štádiu je dôležitá poslušnosť autorite a to, aké má konanie fyzické a psychické dôsledky. Cieľom je vyhnúť sa správaniu, ktoré sa trestá, a to poslušnosťou pre poslušnosť, poslušnosťou voči autoritám ako nositeľom noriem a voči tým, ktorí vyžadujú a kontrolujú ich dodržiavanie. Keď kedysi dávali deti stáť do kúta alebo kľačať na kukurici, ak niečo vyparatili, išlo o aplikáciu trestu. Forma rozhodne nebola psychologicky správna, ale rovnako je nesprávne neurobiť nič.
Čo teda robiť, ak napríklad dieťa naschvál ťahá vlasy sestričke?Odporúčam s empatiou mu obmedziť priestor, napríklad dať ho o svojom nesprávnom skutku porozmýšľať na postieľku. Dôležité je poukázať na dôsledky jeho činu pre druhú osobu. Ak je dospelý „zaseknutý“ v tomto štádiu, je podľa mňa zásadné správne formulovať zákony a prísne dohliadať na ich dodržiavanie, pretože jeho motivácia konať správne vychádza primárne z obavy pred trestom.
2. Štádium: Orientácia na Dosiahnutie Odmeny
V druhom štádiu predkonvenčnej úrovne morálky už nejde len o vyhnutie sa trestu. Mnoho dospelých v 1. štádiu predkonvenčnej úrovne morálky zabráni hrozba trestu vykonať zlý skutok. V 2. štádiu však motivuje vidina odmeny konať dobré skutky. Konaním uspokojuje jedinec vlastné záujmy a potreby a nebráni druhým konať rovnako. Za správne považuje to, čo je výhodné predovšetkým pre neho. Dôvodom na správne konanie je uspokojenie vlastných potrieb a záujmov vo svete, kde si človek uvedomuje, že aj ostatní ľudia majú svoje záujmy.
Pracujeme, aby sme zarobili peniaze, deti upracú v domácnosti, aby dostali cukrík, alebo ako v Marshmallow teste vydržia s konzumáciou cukríka o 15 minút neskôr, aby dostali ďalší (Horák, 2018). U menších detí v predškolskom veku je v poriadku, ak ich motivuje odmena. Starší by už mali vedieť, prečo je dobré napríklad mať upratanú izbu. V tomto štádiu ešte stále pretrváva egocentrický postoj, ale už sa začínajú objavovať aj prvky férovosti a vzájomnosti, ale vždy na základe reciprocity. Táto reciprocita nevychádza z vďačnosti a všeobecnej spravodlivosti, ale z princípu „niečo za niečo“. Jedinec si uvedomuje, že každý sleduje svoj vlastný záujem, a tak sa môžu rôzne záujmy dostať do konfliktu.
Tip na rozvoj:Odporúčam začať vysvetľovať deťom zmysel ich konania už od 2-3 rokov. Môžete použiť slová: „Keď si upraceš, nájdeš svoje hračky, lebo budú na mieste.“ Postupne tak dieťa pochopí, že správne konanie má aj vnútornú logiku a nie je len o vonkajšej odmene.
Konvenčná Úroveň: Morálka Spoločenských Očakávaní a Porozumenia
V strednej (konvenčnej) úrovni morálneho vývinu sa zameriavame na menšiu skupinu až celú spoločnosť. V predkonvenčnej úrovni bol úsudok závislý na odmenách a trestoch, v konvenčnej úrovni na očakávaniach iných a spoločenských normách. Individuálny pohľad sa spája s pohľadom iných. Upravovať vlastné záujmy s ohľadom na záujmy iných ľudí sa považuje za prirodzené. Tento stupeň je charakterizovaný orientáciou na normy jednej alebo viacerých záujmových skupín, ktoré sú pre jedinca dôležité, pričom tie sa môžu podľa okolností meniť.
3. Štádium: Orientácia na Neosobný Súhlas (Správne Správanie ako „Byť Dobrý“)
Kohlberg ho opisuje ako štádium „milého dievčaťa“ a „milého chlapca“. Konanie závisí od získania uznania a vyhnutia sa kritike od ostatných. Za správne sa považuje žiť v súlade s očakávaniami okolia - rodiny, blízkych osôb. Základom je udržiavať vzájomné vzťahy postavené na dôvere, lojalite, vďačnosti a rešpekte. Byť dobrým je dôležité a znamená to mať dobré motívy dokazujúce záujem o druhých ľudí. Dôvodmi pre tento typ správania je potreba byť dobrým človekom vo vlastných očiach aj v očiach druhých ľudí, starať sa o nich, potreba podporovať pravidlá a autority.
Podľa mňa je typickým príkladom móda alebo aktivita v práci, za ktorú máme uznanie kolegov. Napadá mi k tomu Maslowova teória (McLeod, 2020), konkrétne potreba úcty (Procházková, 2018), ktorá je jednou z vyšších psychologických potrieb (Vágnerová, 2005). Máme radi, keď druhí ocenia našu prácu ako hodnotnú. Nezabúdajme však, že rastieme cez kritiku, dokonca vás povzbudzujem vypýtať si ju. Je to skvelé na rozvoj našej emočnej inteligencie.
Experiment s bábikou Bobo - Albert Bandura o sociálnom učení
4. Štádium: Orientácia na Sociálny Systém (Udržiavanie Spoločenského Poriadku)
Toto štádium je typické spoločenským cítením a orientáciou na právo. Človek je motivovaný okrem osobných výhod aj presvedčením, že v spoločnosti treba udržiavať poriadok. Dokáže chápať a dodržiavať zákon. Za správne sa považuje plnenie povinností, rešpekt voči autorite a podpora fungujúceho poriadku spoločnosti ako celku. Spoločenské autority sú rešpektované v záujme zachovania spoločenského poriadku a spoločenskej stability. Dôvodmi pre tento typ správania a konania je snaha zachovať súčasné spoločenstvo rešpektovaním jeho zákonov a pravidiel. Práve tie so širšou spoločenskou platnosťou umožňujú odlišovať dobré od zlého. Autorita zákona a predpisov musí byť rešpektovaná. Pravidlá a normy sa chápu ako nemenné a výnimky z nich sa netolerujú.
Napríklad, keď nájde peňaženku plnú bankoviek s občianskym preukazom, odovzdá ju na polícii. Peniaze si nevezme, i keď by mal z toho osobný profit, lebo kradnúť je nesprávne a porušuje spoločenský poriadok.
Tip na rozvoj:Aby človek nielen urobil správnu vec, ale aj chápal prečo, odporúčam rozvoj empatie. Čím viac sa dokážeme vžiť do situácie iných, tým lepšie pochopíme zmysel a nevyhnutnosť spoločenských pravidiel pre harmonické spolužitie. Praktizujte aktívne počúvanie a snažte sa pochopiť rôzne perspektívy.
Postkonvenčná Úroveň: Morálka Univerzálnych Princípov a Jedinečnosti Jedinca
V poslednej, najvyššej úrovni morálneho vývinu sa od spoločnosti obraciame späť k jedincovi. Správne je konanie, ktoré vychádza z rešpektu k jedinečnosti človeka a univerzálnym etickým princípom, ktoré presahujú spoločenské normy a zákony. Táto úroveň nie je dosiahnutá každým dieťaťom, ani každým dospelým, čo podčiarkuje jej komplexnosť a náročnosť.
5. Štádium: Orientácia na Rešpektovanie Práv Jedinca (Sociálna Zmluva a Individuálne Práva)
V tomto štádiu sa za správne považuje uvedomiť si, že ľudia uznávajú široké spektrum rôznych hodnôt a postojov, ktorých prevažná časť sa vzťahuje k väčšine ľudského spoločenstva. Všetkým ľuďom sa férovo priznávajú ľudské práva. Existujú tiež relatívne normy podmienené sociálnou dohodou a nemusia mať univerzálnu platnosť. Iné hodnoty predstavujú trvalý základ dobrého spolunažívania medzi ľuďmi a mali by byť rešpektované v akejkoľvek spoločnosti a dokonca bez ohľadu na názor väčšiny. Dôraz sa kladie na zachovanie legálnej sociálnej zmluvy a na možnosť racionálnych a sociálne žiaducich zmien v zákonoch prostredníctvom legálneho a demokratického vyjednávania. Správne konanie vychádza z rešpektu individuálnych práv, s ktorými súhlasí celá spoločnosť.
Napríklad mi napadá právo na výber povolania alebo volebné právo. Na zamyslenie je, či vedia ľudia na nižších úrovniach morálneho vývinu dobre hlasovať? Napríklad, môžu byť ľahšie úplatní a niekto si ich hlas „kúpi“, keďže im ide o odmeny na predkonvenčnej úrovni. Uvediem príklad morálneho konania: ak nájdeme peňaženku plnú bankoviek bez občianskeho preukazu, aj tak ju odovzdáme na polícii. Rešpektujeme právo jedinca na svoj majetok, bez ohľadu na ťažkú identifikáciu majiteľa.
Dôvodmi pre tento typ správania je zmysel pre záväznosť noriem vzniknutých na základe spoločenskej zmluvy; uvedomenie si závažnosti dodržiavania zákonov pre všeobecné blaho a pre zachovávanie ľudských práv vrátane práv jednotlivcov; starať sa o to, aby zákony a normy boli postavené na racionálnej úvahe všeobecného prospechu - čo najviac dobra pre čo najviac ľudí.
Tip na rozvoj:Povzbudzujem vás vymyslieť podobné fiktívne situácie a zamýšľať sa nad dilemami, kde dochádza ku konfliktu individuálnych práv a spoločenských noriem. Diskutujte o nich s ostatnými a snažte sa nájsť riešenia, ktoré najlepšie rešpektujú dôstojnosť a práva všetkých zúčastnených.
6. Štádium: Orientácia na Univerzálne Etické Princípy (Vlastné Svedomie)
Toto je najvyššie štádium morálneho vývinu, ktoré dosiahne len málokto. Za správne sa považuje riadiť sa podľa vlastných, slobodne zvolených morálnych princípov. O ne sa opierajú a z nich vychádzajú demokratické zákony a sociálne dohody. Správne je to, čo je proste dobré. Ak by boli normy danej spoločnosti v rozpore s týmito princípmi, jedinec v tomto štádiu morálky koná v súlade s vyššími, univerzálnymi princípmi. Tieto princípy nie sú dané zákonom, ale sú vnútorné a racionálne prijaté.
Ktoré sú to? Za základné univerzálne zásady naprieč celou zemeguľou považujeme: princíp rovnosti ľudí, rešpektovania hodnoty ľudského života, dôstojnosti človeka, individuálnej slobody, právo na slobodné vyjadrovanie vlastných názorov, na vieru, náboženské presvedčenie. Dôvodmi pre takéto správanie je racionálne a emocionálne prijatie najvyššej hodnoty všeobecných morálnych princípov a osobný záväzok voči nim - myslieť a konať v súlade s nimi. Kritériom morálneho hodnotenia je vlastné svedomie. Osoby v tomto štádiu sa často správajú ako morálne vzory a aktivisti za ľudské práva, pretože ich presvedčenie presahuje akékoľvek zákony či spoločenské očakávania.
Tip na rozvoj:Na rozvoj rešpektu k druhým odporúčam u tých, ktorí nás nahnevajú, spýtať sa: „Čo sa mi na nich páči?“ Domnievam sa, že aj tí najväčší zločinci mali vlastnosť, ktorá je inšpiratívna, napríklad strategické plánovanie. Len ho žiaľ zneužili na zločiny. Verím, že ak si všimneme takú vlastnosť, pomôže nám to rozvíjať v sebe hlbší rešpekt a pochopenie pre komplexnosť ľudskej povahy.
Súčasné Pohľady a Komplexnosť Detského Morálneho Usudzovania
Zaujímavé zistenia však prinášajú nové výskumy, ktoré teórie Piageta i Kohlberga označujú za zavádzajúce, pokiaľ ide o raný vek. Štúdie poukazujú na fakt, že pokiaľ výskumníci zdôrazňujú zámery postáv počas celého príbehu, napríklad s pomocou obrázkov alebo hračiek pre lepšie pochopenie, deti sú vtedy schopné zapracovať úmysly postáv do svojich morálnych úsudkov. Jedným z dôvodov, prečo je dôležité zdôrazňovanie úmyslov postáv, je fakt, že je pre deti ťažké spomenúť si na každý detail príbehu, ktorý zahŕňa aj spomínané úmysly. Ak im je však kontext predstavený jasne a zrozumiteľne, ich schopnosť morálneho usudzovania sa výrazne zvyšuje.
Avšak nakoľko, keď hovoríme o morálke, zavážia úmysly a výsledné správanie/výstupy? Zamyslime sa nad takzvaným Knobeho efektom. Výskumníci, ktorí pracovali aj s deťmi, aj s dospelými, tvrdia, že usudzovanie o úmysloch sa môže meniť v závislosti od výsledku konania. Vo všeobecnosti teda platí, že naše usudzovanie a presvedčenia o úmysloch druhých ľudí závisia od toho, či je ich konanie koniec koncov dobré alebo zlé. Ak človek urobí niečo, čo vedie k zlému výsledku, máme tendenciu posudzovať to tak, že to tak ten človek chcel a plánoval urobiť.
Uveďme si príklad pre lepšie pochopenie Knobeho efektu:V jednom dome žije chlapec menom Andy. Vo vedľajšom dome žije dievča menom Janine. Andy chová doma žaby. Andy žaby miluje, avšak Janine ich neznáša. Teraz počúvajte veľmi pozorne. Andy vie, že Janine neznáša žaby a že by bola naozaj smutná a vystrašená, keby nejakú uvidela. Andy to však neberie vážne. Je mu jedno, že bude Janine smutná. Andy sa rozhodol, že prinesie žabu k Janinmu domu napriek všetkému.
Výskumníci sa pýtali detí, či Andy zamýšľal to, že spraví Janine smutnú. 4 - 5-ročné deti odpovedali prevažne áno, pričom sa zameriavali na negatívny výsledok a Andyho vedomosť o Janininej averzii. Výskumníci povedali deťom však aj iný príbeh, kde priniesol Andy žabu do Janinho domu preto, pretože vedel, že ich má rada, avšak bolo mu jedno, či sa Janine poteší alebo nie. V tomto prípade deti menej často pripisovali Andymu úmysel spôsobiť radosť, pretože emocionálny výsledok bol pre neho menej dôležitý.
Morálka „Vedľajších Účinkov“ a Porušenie Noriem
Prečo teda hodnotia deti a dospelí činy, ktoré majú zlé vedľajšie účinky, ako úmyselné? Odpoveďou je porušenie noriem. Filozof Richard Holton (2010) tvrdí, že naše myšlienky o úmysloch iných sú ovplyvnené tým, či skutok porušuje alebo dodržiava normu. Pok
tags: #uroven #ktoru #nemusi #podtupit #kazde #dieta