Myómy maternice sú bežným gynekologickým problémom, ktorý postihuje veľké percento žien, najmä vo veku medzi 30 a 50 rokov. Myóm, známy aj ako leiomyóm, je benígny tumor pochádzajúci z buniek hladkej svaloviny v maternici. Hoci sú vo väčšine prípadov neškodné, môžu spôsobovať rôzne ťažkosti, vrátane silného menštruačného krvácania, bolestí a problémov s plodnosťou. Pre mnohé ženy, ktoré plánujú otehotnieť, alebo sú už tehotné, predstavujú myómy významnú výzvu. Tento článok prináša podrobný prehľad o myómoch maternice, ich diagnostike, možnostiach liečby a najmä o ich vplyve na tehotenstvo a plodnosť, s dôrazom na skúsenosti pacientok a odporúčania odborníkov.
Čo sú to myómy maternice?
Myóm maternice je nezhubný nádor, ktorý rastie v stene maternice. Maternica je orgán zložený z veľkej časti z hladkých svalov. Ak sa jedna svalová bunka „rozhodne“ deliť viac ako sa patrí, tak vytvára obrovské množstvá svojich kópií a vzniká tumor - myóm. Až 90 % myómov sa nachádza na tele maternice, menej ako 10 % z nich vzniká v oblasti jej krčka. Veľkosť myómu môže byť rôzna, od niekoľkých milimetrov až po viac než 20 cm. Celá zdravá maternica meria na dĺžku 7 cm, takže myóm môže zdvoj- až strojnásobiť veľkosť maternice. Normálne je maternica za lonovou kosťou, v extrémnych prípadoch môže myóm narásť až tak, že žena má maternicu veľkú akoby bola tehotná v termíne pôrodu.
S myómom maternice sa stretáva 40-80% žien po celom svete, zvyčajne vo veku 30-50 rokov. Výskyt myómov závisí od viacerých faktorov, pričom významným faktorom je vek. Myómy sú zriedkavé u dievčat a mladých žien, výskyt rastie s vekom. Až 70 až 80 percent žien vo veku 49 rokov má myóm na maternici. Myóm je hormonálne závislý nádor, takže k jeho výskytu prispievajú stavy, ktoré zvyšujú expozíciu estrogénov. Riziko, že by sa myómy zvrhli do rakoviny, je veľmi malé, keďže sú benígne nádory.
Príčiny vzniku a rizikové faktory myómov maternice
Presná príčina vzniku myómu maternice nie je známa. Súčasná medicína totiž nevie so stopercentnou istotou určiť, prečo vôbec tieto benígne nádory vznikajú. Čo však poznáme, sú rizikové faktory, ktoré naň pôsobia. Predpokladá sa, že za ich tvorbu a rast sú zodpovedné ženské hormóny estrogén a gestagén. Túto teóriu potvrdzuje aj fakt, že myómy postihujú hlavne ženy vo fertilnom veku, teda v plodnom období, keď tieto hormóny naplno pracujú. Nevyskytujú sa u dievčat pred nástupom menštruácie a majú tendenciu sa zmenšovať alebo miznúť u žien po menopauze.
Riziko novotvarov u myómov sa zvyšuje s genetickou predispozíciou. Ak mala myómy matka, je až dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že ich bude mať aj dcéra. Medzi ďalšie príčiny myómov maternice a rizikové faktory patria:
- Hormonálne zmeny, napríklad počas puberty alebo tehotenstva.
- Zvýšená koncentrácia rastového hormónu v tele.
- Skorý nástup menštruácie.
- Nadváha a obezita.
- Nedostatok vitamínu D.
- Častá konzumácia alkoholu.
- Neskorý nástup menopauzy.
- Dlhodobý alebo nekontrolovaný príjem hormonálnych liekov.
- Strava s vysokým obsahom červeného mäsa a nízkym obsahom čerstvej zeleniny, ovocia a mliečnych výrobkov.
- Nuliparita, čiže žena, ktorá neporodila dieťa.
- Syndróm polycystických vaječníkov.
Typy myómov maternice a ich umiestnenie
Myómy maternice sa môžu klasifikovať podľa ich umiestnenia v maternici, čo ovplyvňuje ich prejavy a potenciálne komplikácie:
- Submukózne myómy: Tieto myómy rastú pod sliznicou maternice a môžu spôsobovať silné krvácanie. Tieto myómy môžu robiť veľké problémy napriek tomu, že nezvyknú byť veľké. Ide hlavne o myómy submukózne, ktoré ovplyvňujú sliznicu maternice.
- Intramurálne myómy: Nachádzajú sa v hrúbke steny maternice, pričom nevyčnievajú na povrch. Môžu byť jeden alebo ich môže byť viac, môžu mať rôzne veľkosti. Spôsobujú zhrubnutie steny maternice a zmenu jej tvaru, často aj tlak na susedné orgány.
- Subserózne myómy: Nachádzajú sa na povrchu maternice. Môže mať široký základ alebo úzku stopku, môže byť jeden alebo ich môže byť viac. Môžu spôsobovať porušenie močenia alebo deformáciu močového mechúra, ak naň tlačia.
Vyskytujú sa v rôznych množstvách i veľkostiach, takže niekedy pacientka môže mať len jeden nádor, inokedy aj 6 či 7 nádorov rôznych veľkostí na viacerých miestach maternice.
Prejavy a príznaky myómov maternice
Myóm maternice môžete mať aj vy - a to bez toho, aby ste o tom tušili. Väčšina žien s týmto zdravotným problémom totiž nemá žiadne príznaky. Takéto myómy, ktoré nerobia žiadne problémy a nie sú veľké, sa nemusia nijako liečiť. Po menopauze sa zmenšia. U 1 zo 4 žien (vo veku nad 40 rokov) sa však môžu objaviť závažné príznaky. Tie sa líšia v závislosti od toho, v ktorej časti maternice sa myóm nachádza, aký je veľký, a či je len jeden, alebo sa ich vytvorilo viac.
Radí náš odborník MUDr. Mikuláš Redecha, gynekológ a pôrodník: „Na myóm v maternici vás väčšinou upozornia nepríjemné príznaky ako bolestivá či predĺžená menštruácia, veľmi silné krvácanie počas nej, prípadne tesne pred jej nástupom, špinenie alebo krvácanie mimo cyklu, bolesti v krížoch či v podbruší.“ Žena môže krvácať naozaj silno, niekedy až tak, že je potrebná transfúzia krvi, často majú ženy chronickú anémiu (chudokrvnosť). Intenzita krvácania vo všeobecnosti rastie s veľkosťou myómu a počtom myómov (najčastejšie ich býva viac).
Možné príznaky myómov maternice zahŕňajú:
- Intermenštruačné krvácanie.
- Dlhé trvanie menštruácie (viac ako sedem dní).
- Bolesť a tlak v panve.
- Časté močenie, ak myóm tlačí na močový mechúr.
- Silné bolesti v žalúdku.
- Chronická zápcha alebo, naopak, hnačky či neustále nutkanie na stolicu, ak myóm tlačí na konečník.
- Ťažké vyprázdňovanie močového mechúra.
- Bolesti v nohách a chrbte.
- Nepohodlie počas pohlavného styku.
- Zvýšená brušná distenzia.
- Úbytok hmotnosti (aj keď je menej bežný, bol spomenutý v dátach).
- Bolesť konečníka a problémy s vyprázdňovaním.
Príznaky myómu maternice počas menopauzy môžu mať menej akútne prejavy a môžu byť sprevádzané výtokom z pošvy, bolesťami brucha a chrbta. Veľké myómy sa dajú nahmatať cez brucho.
Diagnostika myómov maternice
Ak žena navštívi gynekológa pre ťažkosti a existuje podozrenie, že ide o myóm, väčšinou na stanovenie diagnózy stačí bežné a ultrazvukové vyšetrenie. Gynekológ sa tiež odvoláva na ultrazvuk maternicových myómov na určenie ich polohy a veľkosti. Ultrazvuk dokáže určiť veľkosť, lokalizáciu a vzťah k iným štruktúram v panve. Myóm má na ultrazvuku špecifický vzhľad. Menšie myómy zachytíme vaginálnym ultrazvukom.
Diagnóza myómu maternice zahŕňa:
- Ultrazvuk orgánov malej panvy: Toto je základné a najčastejšie vyšetrenie, ktoré pomáha určiť veľkosť a lokalizáciu myómu.
- Krvné testy: Sú predpísané na vylúčenie porúch zrážanlivosti krvi a problémov so štítnou žľazou pri silnom krvácaní, čo je častý sprievodný jav myómov.
- Hysteroskopia: Vykonáva sa zavedením hysteroskopu (zväčšovacieho zariadenia s osvetlením) cez krčok maternice, aby sa rozšírila dutina maternice a zobrazili sa jej tkanivá a sliznice. Počas hysteroskopie váš poskytovateľ použije zariadenie nazývané scope (tenká, ohybná trubica s kamerou na konci), aby sa pozrel na myómy vo vnútri vašej maternice, najmä v prípade výskytu podslizničných myómov.
- Sonohysterografia: Pri tomto zobrazovacom vyšetrení vám poskytovateľ zavedie do pošvy malý katéter a potom vám do maternice vstrekne fyziologický roztok, čo zlepšuje vizualizáciu.
- Laparoskopia: Počas tohto vyšetrenia vám lekár urobí malý rez (incíziu) v podbrušku. Ide o diagnostickú laparoskopiu, ktorá môže byť aj súčasťou chirurgického zákroku.
- CT a MR vyšetrenia: Pokiaľ útvar na ultrazvuku vyzerá podozrivo, tak sa odporúča ísť ďalej na vyšetrenia CT a MR. Existujú aj malígne nádory maternice (napr. myosarkóm), ale sú zriedkavé, preto sú tieto vyšetrenia dôležité na ich vylúčenie.
Možnosti liečby myómov maternice
Mnoho výskumníkov a výskumníčok sa snaží nájsť liek na myómy, pretože skupina pacientiek je naozaj obrovská. Okrem operácie však neexistuje liečba, ktorá by vyliečila myómy. Dôležité je tiež vedieť, že nie každý myóm musí ísť von. Ak nerobí problémy a nezväčšuje sa, stačí ho len sledovať. Pri asymptomatických myómoch je potrebné každých šesť mesiacov až raz za rok navštíviť gynekológa pre kontrolu zmeny veľkosti nádoru. V závislosti od veľkosti, lokalizácie myómu a prítomnosti symptómov lekár zvolí medikamentóznu alebo chirurgickú liečbu.
Medikamentózna liečba
Liekmi vieme do istej miery ovplyvňovať symptómy. Pri krvácaní sa snažíme, aby bolo krvácanie menšie, resp. žiadne. Túto liečbu užívate, ak sa u vás objavia príznaky, ako napríklad bolesť, krvácanie či nepravidelný menštruačný cyklus. Po ukončení liečby sa príznaky vrátia.
- Agonisty hormónu uvoľňujúceho gonadotropín (GnRH): Tieto lieky pôsobia tak, že zmenšujú myómy. Blokujú produkciu estrogénu a progesterónu, čo vedie k dočasnému zastaveniu menštruácie, zníženiu veľkosti fibroidov a odstráneniu anémie. Niekedy sa používajú na zmenšenie myómu pred operáciou, čo uľahčuje jeho odstránenie.
- Vnútromaternicová špirála (IUD): Uvoľňuje progestín, ktorý znižuje hojnosť krvácania.
- Lieky s obsahom gestagénov: Môžu pomôcť zmenšiť krvácanie.
- Liek s názvom ulipristal: Ten výborne zastavil krvácanie spôsobené myómami, o pár cm sa myómy dokonca zmenšili. Problémom je jeho toxický vplyv na pečeň, takže sa používa iba vo veľmi výnimočných prípadoch.
- Perorálna liečba (Elagolix): Je to nová perorálna liečba na zvládnutie silného krvácania z maternice u ľudí, ktorí nezažili menopauzu so symptomatickými myómami maternice. Môže sa užívať až 24 mesiacov. O výhodách a nevýhodách tejto liečby sa poraďte so svojím poskytovateľom.
- Doplnky železa: Predpísané sú v prípade ťažkej anémie, ktorá je často dôsledkom silného krvácania.
- Nehormonálne lieky: Liek s kyselinou tranexamovou, ktorá zahusťuje krv a znižuje intenzitu krvácania. Na zníženie produkcie prostaglandínov a zmiernenie syndrómu silnej bolesti môže lekár predpísať nesteroidné protizápalové lieky (NSAID). Nehormonálna liečba je však zameraná na minimalizáciu symptómov, nie na zmenšenie nádoru.
- Spazmolytiká a lieky proti bolesti: Pomôžu zmierniť bolesť, ktoré vám predpíše gynekológ.
Minimálne invazívne zákroky
Okrem liekov a chirurgických zákrokov existujú aj minimálne invazívne možnosti liečby.
- Embolizácia maternicových tepien (EUA/UAE): Počas zákroku lekár vstrekuje špeciálny roztok cez malú hadičku (katéter), ktorý je vedený röntgenom cez krvnú cievu v nohe. Gynekológ zavádza embólie (malé guľôčky), ktoré blokujú lúmen krvných ciev a dodávajú krv do nádoru. Blokovanie prietoku krvi do nádoru spôsobuje jeho zmenšenie a odumieranie. Po malom myóme zostane len malá jazvička, ktorá by v prípade následného tehotenstva nemala robiť problémy. Embolizácia uterinných artérií ako metóda liečby je len alternatívou klasických chirurgických operácií a nie je vhodná pre každú ženu. Odporúčame ju hlavne pacientkam, ktoré už v minulosti prekonali operáciu myómu a došlo k jeho recidíve, alebo pacientkam, u ktorých klasická operácia z rôznych príčin nie je možná. Veľmi vhodnou je EUA u symptomatických pacientok. Naopak, jednoznačnou kontraindikáciou je prebiehajúca tehotnosť, zápal v oblasti malej panvy, podozrenie na malígne ochorenie, alergia na jódovú kontrastnú látku. Čo sa týka veku, vo všeobecnosti sa snažíme nevykonávať embolizáciu u žien nad 45 rokov. Erika spomenula, že s lekármi sa rozprávali aj o embolizácii myómu, ale jej išlo o čas, keďže v jej veku nemohla s tehotenstvom rok čakať, kým sa myóm zmenší.
- MR-HIFU (Magnetic Resonance High Intensity Focused Ultrasound): Je metóda, kedy sa využíva teplo na deštrukciu myómu pod kontrolou MR. Gynekológ zavedie do myómu niekoľko tenkých ihiel, cez ktoré sa pomocou rádiových vĺn myóm zohrieva a ničí vláknité tkanivo. Počas troch až dvanástich mesiacov sa veľkosť myómu postupne zmenšuje.
Chirurgická liečba
Invazívne metódy zahŕňajú rôznu invazivitu a prístup. Operácia myómov maternice je indikovaná pri veľkých rozmeroch nádorov (viac ako 3 až 4 cm) alebo pri prítomnosti symptómov. V západnej Európe sa myómy neriešia zďaleka tak radikálne ako na Slovensku.
Myomektómia: Odstránenie myómu so zachovaním maternice
Myomektómia je metóda, kedy sa odstráni iba myóm/myómy. Cieľom myomektómie je odstrániť menší myóm alebo viacero myómov tak, aby bola zachovaná maternica. Aj z toho dôvodu sa tento úkon najčastejšie robí ženám, ktoré ešte plánujú otehotnieť, prípadne sú príliš mladé na to, aby o maternicu prišli.Ak je myóm subserózny alebo intramurálny, tak sa môže odoperovať buď laparoskopicky, alebo klasicky.
- Laparoskopická myomektómia: Je minimálne invazívny chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstraňujú myómy z maternice cez malé rezy v bruchu. Lekár urobí dva až štyri vpichy (0,5-1 cm), do brušnej steny zavedie hadičku s kamerou a nástrojmi na odstránenie nádoru. Gynekológ myóm oddelí a vytiahne cez malé vpichy (ak je myóm veľký, môže ho lekár rozdeliť na niekoľko častí). Tento postup sa vykonáva pomocou laparoskopu, tenkej trubice s kamerou, ktorá umožňuje lekárovi zobraziť vnútro brucha na monitore. Medzi výhody laparoskopickej myomektómie patria menšie rezy a jazvy, kratšia doba hospitalizácie, rýchlejšie zotavenie, menšia bolesť po operácii a nižšie riziko komplikácií.
- Laparotómia (klasická operácia s otvorením brucha): Primárne sa operácia zahajuje laparoskopicky, kedy sa cez brušnú stenu urobia tri menšie otvory, cez ktoré sú do brušnej dutiny zavedené nástroje, medzi ktorými je napríklad aj kamera. Ak sa však v priebehu operácie na sále zistí, že laparoskopická cesta nie je možná, urobí sa „klasický“ chirurgický rez cez brucho - laparotómia. Erika spomenula, že jej myóm bol, žiaľ, zle umiestnený - nachádzal sa na zadnej strane maternice a rástol smerom von. Jedinou možnosťou, ako ho vybrať, bolo teda otvorenie brucha, laparoskopická operácia neprichádzala do úvahy.
- Hysteroskopická myomektómia: Vykonáva sa zavedením optického nástroja cez vagínu a krčok do maternice, najmä v prípade výskytu podslizničných myómov.
Častou praxou je, že sa pred zahájením operácie vykoná aj diagnostický zákrok hysteroskopia, počas ktorej sa k maternici zavedie kamera, vďaka čomu lekári zhodnotia podmienky, s ktorými sa v priebehu operácie stretnú - uloženie a veľkosť myómov, naliehanie okolitých orgánov k maternici, prípadne presah myómov do svalstva maternice. Hysteroskopia sa urobí až v momente, ako je žena uspatá, a mnohokrát sa aj na základe nej zvolí spôsob vedenia operácie - buď laparoskopia, alebo laparotómia.
Dôsledkom zistení z hysteroskopie sa môže stať, že sa na sále rozhodne o zmene liečby myómov, pretože sa myomektómia preukáže ako nemožná cesta. Môže napríklad ísť o situáciu, kedy myómy presahujú hlboko do svalstva maternice a pacientka si želá maternicu ponechať - v mnohých prípadoch totiž myomektómia nie je možná. Vtedy sa buď zvolí iný operačný zákrok (často je to embolizácia tepien), alebo sa lekári zhodnú na tom, že radšej započnú farmakologickú liečbu.
Myomektómia trvá približne hodinu až dve - jej priebeh a dĺžka závisia od počtu myómov a výsledkov, ktoré zobrazí hysteroskopia. Pri každej myomektómii hrozí hysterektómia. Málokedy je prítomný iba jeden myóm, väčšinou sú myómy mnohopočetné a po ich odstránení neostane takmer žiadne zdravé tkanivo.
Hysterektómia: Úplné odstránenie maternice
Hysterektómia je najčastejšou operáciou a je jediný spôsob, ako vyliečiť myómy. Úplným odstránením vašej maternice sa myómy nemôžu vrátiť a vaše príznaky by mali zmiznúť. Hysterektómia vyrieši aj krvácanie, aj pocit tlaku. Ak sa vaše vaječníky ponechajú na mieste, po hysterektómii sa nedostanete do menopauzy.
V zriedkavých prípadoch, pre veľký nádor alebo nekontrolované krvácanie z maternice, lekár pacientky posiela na hysterektómiu na odstránenie maternice. Väčšinou je hlavnou indikáciou hysterektómie práve hlboko vrastený myóm. Operáciu je možné vykonať cez vagínu alebo cez niekoľko malých rezov v bruchu (laparoskopická hysterektómia). Hysterektómia je naozaj úplne posledné riešenie, pokiaľ žena nemá vážne zdravotné problémy jednoznačne spojené s myómami, tak sa to nijako nerieši a hlavne nie takto drasticky. V západnej Európe, ak sa to rieši liečbou alebo zákrokmi, tak hysterektómia nie je voľbou č. 1, alebo úplne poslednou, nezvratnou. „Úplné odstránenie maternice sa u mladých žien, ktoré ešte nerodili, robí veľmi zriedkavo. Aj v prípade mnohopočetných myómov je maternica vo väčšine prípadov zachrániteľná,“ upokojuje MUDr. Redecha. „Niekedy je to na úkor kompromisu, že niektorý z myómov musíme ponechať, alebo môžeme vykonať embolizáciu uterinných artérií.“
Myómy maternice a tehotenstvo: Výzvy a riešenia
Myómy môžu ovplyvniť plodnosť a priebeh tehotenstva. Submukózne myómy, ktoré deformujú dutinu maternice, môžu sťažiť uhniezdenie oplodneného vajíčka a zvýšiť riziko potratu. Veľké myómy môžu obmedzovať rast plodu a zvyšovať riziko predčasného pôrodu alebo cisárskeho rezu. Erika, 39-ročná žena, ktorá si prešla tromi umelými oplodneniami in vitro, je presvedčená, že práve myóm na maternici jej bráni donosiť vytúžené dieťa. Hoci jej lekári okrem myómu nenašli žiadny problém, nikdy sa jej nepodarilo otehotnieť až do posledného pokusu.
MUDr. Redecha zdôrazňuje: „Graviditu s myómom vždy považujeme za rizikovú. Veľa záleží na veľkosti a umiestnení jednotlivých tumorov. Keď sa oplodnené vajíčko usadí v blízkosti myómu, hrozí veľké riziko potratu.“ Nádor totiž dokáže rásť aj počas tehotenstva a odčerpávať výživu embryu, prípadne naň tlačiť tak, že mu znemožní ďalší vývoj. Erika zažila, ako sa jej myóm pri tehotenskej prehliadke v ôsmom týždni veľmi zväčšil - zo štyroch centimetrov narástol takmer na osem. V desiatom týždni potratila. Hoci si uvedomuje, že odumretie plodu mohlo mať mnoho iných príčin, je jej jasné, že ak by sa jej aj podarilo znovu otehotnieť, myóm môže opäť rásť a znamenať riziko.
Naopak, ak je myóm na „dobrom“ mieste, teda ďaleko od embrya, tehotenstvo môže úspešne pokračovať. Avšak, ak nádor rastie, môže brániť plodu v správnej polohe. Dieťatko sa potom uloží šikmo, priečne alebo inak neprirodzene. Vtedy hrozí predčasný pôrod. Tehotenstvá s myómami sa častejšie končia cisárskym rezom. Častejšie sa sekcia plánuje aj u žien, ktoré už predtým prekonali operáciu jedného či viacerých myómov. V každom prípade „myómové tehuľky“ podliehajú prísnemu sledovaniu počas celej gravidity.
Dokonca aj štatistiky sú celkom priaznivé - u sto žien s problémom otehotnieť zapríčiňujú myómy neplodnosť len v troch percentách. Za zvyšnými deväťdesiatimi siedmimi percentami neplodnosti sa skrývajú iné príčiny. Myómy sa vyskytujú u veľmi veľkej skupiny žien. Sú to benígne nádory, takže to nie je rakovina. Pokiaľ sú malé a nerobia problémy, stačí ich iba sledovať. Je normálne, že počas tehotenstva narastú, po tehotenstve sa zmenšia, ale nezmiznú. Pokiaľ myóm netvorí pôrodnú prekážku, je vhodný vaginálny pôrod. Ale znova opakujem, u väčšiny žien to nerobí žiadne problémy.
Tehotenstvo po myomektómii: Dôležité aspekty
Laparoskopická myomektómia môže zlepšiť šance na otehotnenie a donosenie zdravého dieťaťa u žien s myómami, ktoré spôsobujú problémy s plodnosťou. Odstránenie myómov môže obnoviť normálnu anatómiu maternice a zlepšiť jej funkciu. Po myomektómii, kedy došlo k otvoreniu dutiny maternice, alebo sa odstránilo veľa tkaniva, musí žena rodiť cisárskym rezom, pretože je zvýšené riziko, že maternica vaginálny pôrod nevydrží a praskne. Toto by mal operatér popísať pri operácii a následne ženu dobre informovať. Ak bol operačný zásah do maternice dôsledkom myomektómie rozsiahly, môže sa stať, že lekári budú odporúčať pôrod cisárskym rezom.
Ak po myomektómii plánuješ otehotnieť, lekár ti povie, koľko mesiacov od operácie by si mala čakať. Zvyčajne však ide o minimálne polrok, pretože maternica sa potrebuje zregenerovať. Jedna pacientka, ktorej vyrezali myóm o veľkosti 8x8 cm a z časti maternicu s 9 cm rezom na maternici (hoci zvonku boli len 3 malé rezy ako po klasickej laparoskopii), mala 2-hodinovú operáciu. Po operácii jej povedali, že môže otehotnieť až po roku. Píše, že jazva sa musí zahojiť poriadne, lebo ten tlak na maternicu a jej zväčšovanie môže spôsobiť prasknutie jazvy, čo je životne nebezpečné. Iná pacientka, po odstránení reziduálneho submukózneho myómu o veľkosti cca 10x13 mm (operácia z dôvodu 1 ZT a 1 SP) dostala odporúčanie na ďalšie tehotenstvo po 6 mesiacoch. Pýtala sa, či je tým myslených celých 6 mesiacov alebo 6 menštruačných cyklov. V takomto prípade je podľa experta "čakať 6 mesiacov mi príde dlho" a spôsob vedenia pôrodu by mal doporučiť operatér - záleží na presnom rozsahu operácie podľa uloženia a veľkosti myómu, počtu myómov a pod. Pri skorsom tehotenstve jej hrozí riziko roztrhnutia maternice a to by bolo veľké riziko pre ňu a tam už by hrozilo odobratie maternice. Preto si treba naozaj počkať podľa odporúčaní lekára.
MUDr. Redecha vysvetľuje, že „Každý zákrok na maternici, akokoľvek miniinvazívny a konzervatívny, ovplyvňuje jej schopnosť otehotnieť. Jazvy na maternici zhoršujú implantáciu embrya, prípadne zvyšujú riziko iných komplikácií, ako je adherentná, teda prirastená placenta, implantácia embrya v dolnej časti maternice a mnohé ďalšie. Po klasickej liečbe máte dobrú šancu otehotnieť, ale závisí to od toho, kde presne bol uložený myóm, nielen to, či bol pri sliznici, ale aj v ktorej časti dutiny sa nachádzal a koľko myómov bolo v maternici.“
Zotavovanie po myomektómii a ďalšie kontroly
Ak sa nevyskytnú žiadne komplikácie, žena je po zákroku hospitalizovaná 3 až 6 dní a potom je prepustená domov. Erika sa chystá na jeseň znovu podstúpiť umelé oplodnenie po operácii. Spomína, že ju operovali v lete, keď boli skoro 40-ky horúčavy, čo je pridaná záťaž. Po operácii je vraj dobré vyhýbať sa dlhšiemu pobytu na slnku, to jej poradila jedna známa, ktorú operovali na jeseň a radili jej vyhýbať sa slnku. Naozaj sa jej lepšie dýchalo v tieni.
Jemná bolesť v podbrušku, ktorá sa podobá slabším menštruačným bolestiam, je pár dní po myomektómii obvyklá. Povrch maternice je totiž po operácii podráždený a niektoré ranky, ktoré na maternici vznikli, môžu byť ošetrené i stehmi. Aj preto je samozrejmé, že by sa žena aj po prepustení z nemocnice nemala priveľmi namáhať a na istý čas by nemala zaťažovať brušné svalstvo napríklad zdvíhaním ťažkých bremien.Jedna pacientka opisuje svoje skúsenosti s predoperačnými procedúrami: večer aj ráno pred operáciou jej dali klystír, a ráno tesne pred operáciou jej ofacovali nohy a zaviedli ju k operačnej sále. Tam jej zaviedli do žily hadičku, kadiaľ asi išla narkóza, potom vyliezla na operačný stôl, to sa jej už krútila hlava. Nad ňou boli také svetlá ako u zubára, akurát mohutnejšie. Potom sa ešte čakalo na doktora, ktorý zháňal akýsi prístroj, ale to ju už obchádzali mrákoty. Spomína si ešte, že anesteziologičke začala tliachať nejaké hlúposti a potom sa už zobudila, keď bolo po operácii.
Kontroly po operácii ti môže každá nemocnica „naordinovať“ v inom intervale. Častou praxou však je, že ak žena nemá žiadne komplikácie, príde na kontrolu po mesiaci, polroku a roku. Môže sa však stať, že ti lekári navrhnú aj kontrolu laparoskopiou - teda by znovu išlo o zákrok v celkovej anestézii, počas ktorého sa skontroluje hojenie po myomektómii. Tento postup je väčšinu odporúčaný, ak mala žena pred myomektómiou viacero myómov, prípadne boli hlbšie vrastené do svaloviny maternice a lekárom sa ich napriek tomu podarilo odstrániť.
Prevencia a rady do života s myómami
Hoci nejaká špeciálna prevencia proti vzniku myómov neexistuje, je dôležité nepodceňovať preventívne gynekologické prehliadky, aj keď vám nič nie je a cítite sa v poriadku, najmä ak sa u vás v rodine už vyskytli myómy. „Vždy je totiž veľmi dôležité zvážiť aj benefit tej-ktorej liečby,“ dodáva MUDr. Redecha. Odporúča tiež zvážiť, či materstvo trošku neposúrite, pretože v plodnom období počet myómov stúpa s vekom. A je rozhodne lepšie rodiť s „neporušenou“, neoperovanou maternicou. Na záver, je fakt, že sa treba sústrediť vždy len na aktuálny okamih a brať to čo najviac s humorom.
tags: #vyber #myomu #a #otehotnenie