Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života, ešte automaticky neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Naopak, pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Rodinné právo, ktorého základným prameňom je zákon č. 36/2005 Z. z. - Zákon o rodine, upravuje v ustanoveniach § 62 až 65 túto vyživovaciu povinnosť rodičov voči ich deťom. Pojem výživné alebo alimenty síce nemá svoju definíciu priamo v Zákone o rodine, avšak je možné ho odvodiť z početnej rozhodovacej praxe súdov, kde ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu.
Kedy Vzniká a Zaniká Vyživovacia Povinnosť voči Plnoletému Dieťaťu
Základným pravidlom v slovenskom rodinnom práve je, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, pokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Z uvedeného vyplýva, že ak plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má. Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Je dôležité poznamenať, že pre naplnenie tejto skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády.
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo môže viesť k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Dôležité je však spomenúť tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Ak dieťa po určitom čase opäť nastúpi na denné štúdium a prestane sa živiť samo, vyživovacia povinnosť rodičov sa môže obnoviť. Povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, a to ani na vek 26 rokov, ktorý sa niekedy chybne spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi, napríklad zdravotným poistením, ale nie je hranicou pre výživné.
Kľúčové Situácie, ktoré Ovplyvňujú Nárok na Výživné
Určenie schopnosti plnoletého dieťaťa samostatne sa živiť je komplexné a závisí od viacerých faktorov, ktoré súd skúma individuálne.
Štúdium a Príprava na Povolanie
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.). Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere preto úplne relevantné.
Pri ostatných formách štúdia, ako je napríklad diaľkové štúdium, treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť spravidla nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Je potrebné tiež odlíšiť ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, respektíve akékoľvek postgraduálne štúdium, ktoré by sa už nemuselo považovať za sústavnú prípravu na povolanie v zmysle predĺženia vyživovacej povinnosti. V prípade doktorandského štúdia sa tiež spravidla nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie v kontexte vyživovacej povinnosti, najmä ak má dieťa vlastný príjem (napríklad vysoké štipendium) postačujúci na jeho samostatné živobytie.
Letné prázdniny medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu sa podľa ustálenej judikatúry a praxe považujú za súčasť prípravy na povolanie, pokiaľ je zrejmé, že dieťa bude v štúdiu pokračovať bez prerušenia. Povinnosť platiť výživné teda trvá aj počas týchto prázdnin.
Zdravotné Postihnutie
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé; v prípade krátkodobých postihnutí nárok nevzniká. V prípadoch zdravotne postihnutých detí rodičov môže vyživovacia povinnosť trvať aj po celý ich život.
Brigádnická Práca a Iné Príjmy Dieťaťa
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť. Ak by zárobok dcéry/syna bol dostatočný na to, aby sa vedela sama živiť (teda pokryť si všetky bežné výdavky na bývanie, stravu, štúdium a pod.), vyživovacia povinnosť otca by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená. Príležitostná alebo nízko platená práca však spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti. Na druhej strane, nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.
Biblická múdrosť pre rodičovstvo dospelých detí
Ako sa Určuje Výška Výživného na Plnoleté Dieťa
Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodiča, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa.
Odôvodnené Potreby Dieťaťa
Súd prihliadne na odôvodnené pomery oprávneného (dieťaťa). Výdavky musia byť odôvodnené, bežné a akceptovateľné. Výživné slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby; je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote. Prípustné sú i osobitné výdavky, ak má dieťa osobitné potreby, napr. v súvislosti s chronickou chorobou, mimoriadnymi záujmami alebo mimoškolskými aktivitami. Pri štúdiu mimo miesta svojho bydliska sa odôvodnenosť potrieb dieťaťa zvyšuje, a preto výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Schopnosti, Možnosti a Majetkové Pomery Rodičov
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Obaja rodičia majú teda zákonnú vyživovaciu povinnosť. Pri vyčíslení výšky výživného a určení povinného rodiča súd prihliada na rôzne faktory, a to najmä na to, kto sa o dieťa v prevažnej miere stará. Osobná starostlivosť o dieťa je tiež akoby istou hodnotou, ktorou rodič prispieva na výživu dieťaťa, preto ju súd zohľadňuje.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Napríklad, čo s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Súd prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu.
Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, napr. exekúcie a pod. Aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Súdna Prax a Percentuálne Určenie
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto sa zastáva názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Platobné Aspekty: Od Maloletosti k Plnoletosti
S dosiahnutím plnoletosti dieťaťa sa menia aj pravidlá týkajúce sa spôsobu a adresáta platieb výživného.
Zmena Adresáta Platieb
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa teda môžete začať posielať výživné priamo na jeho bankový účet. Netreba na to meniť súdne rozhodnutie ani nepotrebujete súhlas matky plnoletého dieťaťa. Určite je však na mieste o tom matku informovať, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia. Ak rodič nepozná číslo účtu plnoletého dieťaťa, môže výživné zasielať poštovou poukážkou na jeho meno a adresu.
Minimálne Výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Teda aj keby bol rodič bez práce, aj tak musí hradiť na dieťa aspoň tzv. minimálne výživné. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne, a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Výška minimálneho výživného sa odvíja od sumy životného minima, ktorá je stanovená zákonom o životnom minime a upravuje sa spravidla vždy k 1. júlu. Napríklad, výška životného minima jednej plnoletej osoby je stanovená na určitú sumu mesačne, od ktorej sa potom vypočíta 30% ako minimálne výživné.
Maximálne Výživné a Úspory
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Súd môže tiež určiť povinnosť tvorby úspor, ale iba ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Súdne Konanie a Zmeny v Pomeroch
Konanie o výživnom pre plnoleté dieťa má svoje špecifiká, najmä pokiaľ ide o procesné postavenie účastníkov.
Kto Podáva Návrh na Určenie Výživného
Na rozdiel od maloletého dieťaťa, kde návrh podáva rodič alebo súdom ustanovený kolízny opatrovník, konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh samotného plnoletého dieťaťa. Plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič, ani súdom ustanovený kolízny opatrovník, nakoľko plnoletosťou nadobudlo plnú spôsobilosť na všetky právne úkony a je schopné sa postarať o svoj majetok a samo sa zastúpiť. Návrh na určenie výživného sa podáva na príslušný okresný súd podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby, teda dieťaťa. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete.
Obsah Návrhu
V návrhu na určenie výživného bude potrebné popísať aktuálny stav dieťaťa a vysvetliť súdu, prečo nie je schopné samo sa živiť, napr. z dôvodov štúdia. Následne bude tiež potrebné rozpísať mesačné výdavky dieťaťa na stravu, oblečenie, bývanie, mimoškolské aktivity a pod., a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponujete (napríklad potvrdenie o štúdiu, nájomné zmluvy, účtenky). Taktiež je potrebné preukázať finančné možnosti rodiča, od ktorého sa požaduje výživné. Zvlášť podstatné je zdôrazniť fakt, že plnoleté dieťa študuje, je ekonomicky závislé a nie je schopné si zabezpečiť dostatočné príjmy. Na prípravu žiadosti o výživné je možné využiť služby advokáta, no nie je to nevyhnutné. S otcom alebo matkou je možné uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora, následne však túto dohodu musí schváliť súd, konanie je však omnoho jednoduchšie.
Zmeny v Pomeroch a Úprava Výživného
Pomery v rodine sa môžu časom zmeniť, v takom prípade možno podať opäť návrh na určenie výživného - na zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov, fakt, že pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť rodičovi, napr. narodenie ďalšieho dieťaťa, uplynul značný čas od poslednej úpravy (od dohody alebo od súdneho rozhodnutia), s vekom dieťaťa rastú jeho potreby a výdavky, alebo nastali iné zmeny majetkovej či sociálnej situácie rodiča - napr. rodič začal žiť s novým partnerom, ktorý prispieva na domácnosť, rodič nadobudol významný dar, alebo nový druh príjmu. V prípade maloletého dieťaťa súd môže zvýšiť výživné i bez návrhu rodiča.
Dobré Mravy a Ich Vplyv
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy. Ako uviedol Ústavný súd ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.“
Biblická múdrosť pre rodičovstvo dospelých detí
Čo Robiť, Keď sa Výživné Neplatí alebo Keď Chcete Zrušiť Platbu
Keď súd rozhodne o výživnom, stáva sa toto rozhodnutie záväzným. Porušenie tejto povinnosti má právne dôsledky, rovnako ako aj zmeny v živote dieťaťa môžu viesť k zániku vyživovacej povinnosti.
Vymáhanie Výživného a Náhradné Výživné
Ak súd zaviaže rodiča platiť výživné v určitej sume a povinný rodič si napriek tomu svoju povinnosť plniť nebude, rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na jeho výživu je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Na základe tohto rozhodnutia má oprávnená osoba právo požiadať o vykonanie exekúcie. Rodičovskú dohodu možno neskôr tiež zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak rodič výživné neplatí podľa súdneho rozhodnutia, možno platenie výživného vymáhať, respektíve požiadať o náhradné výživné. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Náhradné výživné môže po splnení určitých podmienok vyplácať štát prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR). Podmienkou na vyplácanie náhradného výživného je, aby ste podali návrh na vykonanie exekúcie. Žiadosť o náhradné výživné sa podáva spolu s prílohami na UPSVaR príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.
Zánik Vyživovacej Povinnosti určenej Súdom
Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá. Avšak, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie. Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, a ak áno, vyživovaciu povinnosť zruší.
Ak máte dôvodné podozrenie, že dieťa už pracuje a je schopné sa samo živiť (napríklad ukončilo štúdium maturitou a pracuje s príjmom vyšším ako minimálna mzda), môžete podniknúť konkrétne kroky. Odporúča sa pokúsiť sa získať informácie o dieťati (cez príbuzných, známych). Ak sa informácie nepodarí získať, môžete podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného z dôvodu, že máte podozrenie, že dieťa je už schopné samostatne sa živiť. V návrhu uveďte všetky skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že dieťa pracuje (napr. pobyt v zahraničí, vek, ukončenie školy a pod.). Počas konania na súde sa odporúča výživné naďalej platiť, aby ste predišli prípadným nedoplatkom a exekúcii. Právo na výživné sa nepremlčuje, ale práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú.
Dobrovoľné Plnenie a Iné Rodinné Príspevky
Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, a to aj v naturálnej forme - napríklad zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Za výživné však nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežnej výpomoci.
Rodičia majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Na nezaopatrené dieťa sa poskytuje aj daňový bonus a rodinné prídavky. Nezaopatreným dieťaťom je dieťa do ukončenia povinnej školskej dochádzky alebo študent do 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie (t.j. študuje na SŠ alebo VŠ). V prípade skončenia štúdia na SŠ sa za nezaopatrené dieťa považuje do konca 31. augusta príslušného roka. Rodinné prídavky môžu byť vyplácané priamo do rúk plnoletého dieťaťa, čo sa dá zariadiť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti trvalo viac ako rok pred dovŕšením plnoletosti a dieťa je naďalej nezaopatrené a žije v spoločnej domácnosti s bývalým náhradným rodičom, má nárok na opakovaný príspevok dieťaťu a prípadne aj na jednorazový príspevok pri zániku zverenia.
tags: #vyzivne #na #plnolete #nezaopatrene #dieta