Zápal priedušiek, odborne nazývaný bronchitída, je pomerne časté infekčné ochorenie postihujúce dolné dýchacie cesty. Ide o respiračné ochorenie, pri ktorom sa objavujú príznaky ako pálenie v krku, kašeľ či horúčka. Toto ochorenie postihuje deti aj dospelých, najmä počas chladných zimných mesiacov, pričom u detí je skutočne veľmi časté. Väčšina ľudí sa s ním stretne, pričom 1/3 detí ho prekoná aspoň raz počas života. Bronchitída predstavuje zápal výstelky bronchiálnych trubíc, ktoré prenášajú vzduch do pľúc. V dôsledku infekcie a podráždenia stien priedušiek dochádza k ich opuchu a k zvýšenej produkcii hlienov, ktoré bránia priechodu vzduchu do pľúc. Zapálené dýchacie cesty (priedušnica a priedušky) opuchnú a naplnia sa hlienom, čo spôsobuje dráždenie na kašeľ. Kašeľ je totiž obranný mechanizmus tela, ktorým odstraňuje cudzie predmety z dýchacích ciest. Je dôležité podotknúť, že zápal priedušiek nie je zápal priedušnice, keďže pri zápale priedušnice ide o bakteriálnu infekciu dýchacej trubice, ktorú sprevádzajú príznaky laryngitídy.
Akútna a chronická bronchitída: Rozdiely a charakteristiky
Bronchitída sa zvykne začínať nenápadne, podobne ako bežné prechladnutie. Rozoznávame dve hlavné formy zápalu priedušiek: akútnu a chronickú.
Akútna bronchitída je krátkodobý zápal, často nazývaný „prechladnutie na hrudi“. Najčastejšie nás dostihne práve akútny zápal priedušiek. Akútna forma vzniká zvyčajne po chrípke či nádche a sprevádza ju kašeľ s hlienom. Príznaky zvyčajne ustupujú do 7 až 10 dní, no kašeľ, ktorý je hlavným príznakom bronchitídy, môže trvať len niekoľko dní, no i dva a viac týždňov. Doba liečby môže byť rôzna a závisí od závažnosti ochorenia, ale aj vášho zdravotného stavu. Zvyčajne sa nekomplikovaný priebeh ochorenia lieči 7 až 10 dní, ale postinfekčný kašeľ môže pretrvávať aj 3 týždne.
Chronická bronchitída je závažnejší stav, ktorý sa rozvíja dlhodobo - mesiace až roky. O chronickú formu ide, ak vykašliavanie hlienu trvá aspoň tri mesiace v roku, počas aspoň dvoch po sebe nasledujúcich rokov. Je to trvalé podráždenie alebo zápal výstelky priedušiek. Chronický kašeľ je spravidla horší ráno a počas dňa môže byť len slabý alebo sa nemusí vyskytovať vôbec. Základom liečby je tu odstránenie faktorov, ktoré zápal priedušiek môžu vyvolávať, predovšetkým zanechanie fajčenia. Chronická bronchitída by mala byť vždy dôkladne vyšetrená lekárom, aby sa odhalil jej skutočný pôvod a zabránilo sa poškodeniu pľúc. Prašné prostredie alebo fajčenie, a tiež často sa opakujúce akútne bronchitídy môžu spôsobiť, že zápal priedušiek prejde do chronického štádia.
Pôvodcovia a šírenie infekcie
Zápal priedušiek je infekčné respiračné ochorenie, ktoré má buď bakteriálny, alebo vírusový pôvod. Väčšinu akútnych prípadov však spôsobujú vírusy. Až vo viac ako 90 % prípadov je pôvodcom vírusová infekcia - nejde teda o bakteriálne ochorenie. Najčastejšími vyvolávateľmi ochorenia u detí sú rôzne druhy vírusov, ktoré sa šíria vzduchom či nesprávnou hygienou rúk. Konkrétne ide až v 90-95% prípadov o rinovírusy, adenovírusy, RSV (respiračný syncyciálny vírus), vírusy chrípky (influenza) a parachrípky. Ojedinele môže byť vyvolávateľom aj baktéria Streptococcus pneumoniae, alebo sa stretávame aj s baktériou Haemophilus influenzae, ale tá je sekundárneho pôvodu. Zápal priedušiek môžu veľmi ojedinele spôsobiť aj atypické baktérie ako mykoplazmy, chlamýdie, plesne a parazity. Bronchitída často nasadne na už prebiehajúcu virózu horných dýchacích ciest.
K prenosu infekcie dochádza najčastejšie kvapôčkovou infekciou, čo znamená, že sa ochorenie šíri vzduchom, alebo kontaktom s nakazeným. Pri kýchaní, kašľaní či rozprávaní sa do okolia uvoľňujú drobné kvapôčky obsahujúce vírusy alebo baktérie, ktoré sa môžu vdýchnuť. Preto je dôležité obmedzenie kontaktu s chorými ľuďmi. Na vznik zápalu však môžu vplývať aj vonkajšie faktory, ako napríklad znečistenie ovzdušia, cigaretový dym (aktívne aj pasívne fajčenie), dlhodobé vystavenie prašnému prostrediu alebo zlé ovzdušie na pracovisku či v mieste bydliska. Tieto faktory spôsobujú trvalé podráždenie alebo zápal výstelky priedušiek. Fajčiari a starší dospelí (nad 50 rokov) dlhodobo žijúci v znečistenom prostredí sú rizikovými skupinami náchylnými na ochorenie.
Hlavné príznaky zápalu priedušiek
Bronchitída je v počiatočných fázach veľmi podobná prechladnutiu. Spočiatku sa prejavuje ako nachladnutie. Najčastejšie príznaky sú kašeľ, tvorba hlienu a sťažené dýchanie. Choroba sa začína škriabaním v krku, môže sa objaviť nádcha, bolesť hlavy či zvýšená teplota. Niekedy sa objaví len minimálne. Samotnému ochoreniu často môže predchádzať krátke 3-4 denné prechladnutie. Po pár dňoch sa však objaví dusivý kašeľ, ktorý je hlavným sprievodným znakom. Prejavuje sa silným nutkaním na kašľanie. Tento kašeľ môže byť celkovo aj veľmi vysiľujúci. Po čase sa suchý kašeľ zmení na produktívny vlhký, pričom dochádza k záchvatovému vykašliavaniu hlienu. Hlien môže byť rôzne sfarbený (žltý, zelený, s prímesou krvi), a pri bakteriálnom pôvode zápalu je vykašliavaný hlien často veľmi hustý a výrazne sfarbený do žlta alebo do zelena. Medzi ďalšie príznaky patrí slabosť, únava a malátnosť, ktoré idú spravidla ruka v ruke s vyčerpaním organizmu v dôsledku dlhotrvajúceho ochorenia a zápalu. Jedným z možných sprievodných znakov zápalu priedušiek je chrapčanie v hrudi alebo pískanie pri dýchaní. V prípadoch väčšej produkcie hlienu alebo namáhavého kašľa môže byť sprievodným príznakom aj zvracanie.
Preventívne opatrenia proti respiračným infekciám
Špecifiká zápalu priedušiek u detí
Zápal priedušiek najviac postihuje deti do 5 rokov a nie je ničím výnimočným ani u tých najmenších - dojčiat a batoliat. Náchylnejšie na ochorenie sú predčasne narodené deti, deti s chronickým pľúcnym ochorením a deti vystavené expozícii cigaretového dymu a smogu z kúrenia. U malých detí je často prítomný aj výrazný bronchospazmus (zúženie a nepriechodnosť), ktorý vzniká na podklade opuchu, zápalu a nadmernej tvorby sekrécie hlienov v koncových častiach dýchacích ciest. Prejavuje sa sťaženým namáhavým dýchaním a pískaním pri výdychu, takzvaným WHEEZINGOM. Deti môžu aj dýchať rýchlejšie, byť schvátené, rozrušené a mať vynútenú polohu. Môžeme u nich pozorovať zapájanie aj pomocných dychových svalov, zaťahovanie hrudníka a medzirebrových svalov. Hlieny sa v prieduškách hromadia a vzniknutý hlien bráni priechodu vzduchu do pľúc. Toto spôsobuje dráždenie na kašeľ. Deti sú menšie a tiež ich dýchacie cesty sú prirodzene užšie. Piskot pri dýchaní vzniká zúžením, ktoré zapríčinila masívna tvorba hlienu.
U najmenších detí môže byť príčinou zápalu priedušiek aj zatekajúci soplík. Znamená to, že majú najskôr iba zápal horných dýchacích ciest, teda nádchu a zvýšené hlienenie. Keďže hlieny ešte nevedia vyfúkať, tak im zatekajú dole. Ak sa zvýšené hlienenie nedostatočne lieči a dieťa nedostáva potrebnú liečbu na upokojenie slizníc dýchacích ciest, v konečnom dôsledku môže aj zatekajúci hlien vyvolať akútny zápal priedušiek a jeho stav sa ešte zhorší. Neplatí však, že každý zápal priedušiek vyvolal zatekajúci soplík. V súvislosti s hlienmi u detí sa často rieši aj odsávanie soplíkov. Odsávanie hlienov je medzi pediatrami kontroverzná téma, no je určite vhodné hlieny odsávať, ale nie paušálne, vždy, ani len preventívne. Iba vtedy to má význam, keď je naozaj výrazná sekrécia a pri odsávaní sa hlieny uvoľňujú.
Veľmi často končia so zápalom priedušiek v nemocnici práve najmenšie deti. Majú užšie dýchacie cesty, ich svalovina a sliznice sú veľmi poddajné, mäkké. V akútnom štádiu ochorenia rýchlejšie opuchnú a dýchacie cesty sa tak ešte viac zúžia. Navyše, pri zápale priedušiek sa produkuje hlien, ktorý malé deti nevedia vykašľať ani vysmrkať, takže im zateká a upcháva opuchnuté zapálené priedušky. Klinický stav sa tak môže rýchlo a významne zhoršiť v zmysle obštrukcie dýchacích ciest a dieťa sa môže začať dusiť. Preto si deti často nechajú v nemocnici, pokiaľ nedôjde k včasnému podchyteniu a liečbe. Rodičia detí do šiestich rokov by mali svoje malé ratolesti vziať k lekárovi. Práve preto, že u detí nemusí bronchitídu sprevádzať zvýšená teplota, je ľahké kašeľ podceniť.
Kedy navštíviť lekára a dôležitosť diagnostiky
Pokiaľ pociťujete príznaky zápalu priedušiek, avšak máte len ľahší či mierny priebeh, nie je návšteva lekára nevyhnutná. Aj lekár vám totiž pravdepodobne odporučí voľnopredajné lieky, odpočinok a pitný režim. Toto ochorenie by ste však nemali podceňovať. Len lekár dokáže vyšetrením určiť pôvod ochorenia, teda či ide o bakteriálny alebo vírusový zápal. To je dôležité pre správnu liečbu. Ak sa váš stav zhoršuje alebo kašeľ pretrváva viac ako dva týždne, návštevu lekára neodkladajte. Rovnako by ste nemali váhať s návštevou lekára, ak sa príznaky ochorenia objavia u dieťaťa do 12 rokov, ak ste tehotná, alebo ak sa objavujú príznaky ako vysoké horúčky, neprimeraná a nadmerná malátnosť, nočné potenie, veľmi hustý hlien, dýchavičnosť a ak choroba neustupuje, prípadne sa opakuje. Ak trvá kašeľ u dieťaťa dlhšie ako 3 týždne, je vhodné už realizovať kontrolu lekárom.
Klasický zápal priedušiek neznamená, že dieťa automaticky od lekára dostane antibiotiká. Ak je zápal priedušiek vírusový, antibiotiká sú zbytočné, keďže tie neničia vírusy. Antibiotiká sa ordinujú až vtedy, ak už je prítomná bakteriálna superinfekcia. Jej prítomnosť by lekár mal potvrdiť tak, že sa urobí CRP vyšetrenie z kvapky krvi. Ideálne je však urobiť aj výtery z hrdla a až pri dokázaní bakteriálneho pôvodu by sa mali cielene nasadiť antibiotiká. V prípade, že užívate voľnopredajné lieky na bronchitídu, resp. na zmiernenie príznakov a liečba zaberá, antibiotiká nemusia byť nutné. Liečbu zápalu priedušiek u detí konzultujte vždy s lekárom a postupujte presne podľa jeho pokynov. Pokiaľ ste sa rozhodli liečiť doma bez konzultácie s lekárom, jeho návštevu neodkladajte v prípade, že u vás produktívny kašeľ pretrváva dlhšie ako 2 týždne.
Komplexná liečba zápalu priedušiek
Liečba zápalu priedušiek môže trvať 2-6 týždňov a jej úspešnosť závisí od dodržiavania viacerých zásad. Základom sú najúčinnejšie pravidlá, ktoré sú často tie najjednoduchšie.
Kľudový režim a dostatok spánku: Kľudový režim je pri liečbe zápalu priedušiek veľmi dôležitý. Vaše telo sa namáha pri boji s infekciou a navyše ho vyčerpávajú aj záchvaty kašľa. Odporúča sa počas dňa zostať doma a odpočívať. Tiež si doprajte denne minimálne 7 - 8,5 hodín spánku, a to nielen v noci, ale aj počas dňa. Nenamáhajte sa a nevykonávajte fyzicky náročné aktivity.
Dostatočný pitný režim: Okrem dostatočného množstva čistej vody (2 až 3 l denne) môžete do pitného režimu zaradiť napríklad aj čaje. Pri chorobe sa dá všeobecne odporučiť k správnemu pitnému režimu pridať dva až tri poháre tekutín naviac. Tekutiny zabraňujú dehydratácii organizmu a podporujú uvoľňovanie hlienu. Pitie minerálnej vody, ako je napríklad Vincentka, môže byť nápomocné. Konzumujte potravu bohatú na vitamíny.
Medikamentózna liečba:
- Antivirálne lieky (antivirotiká): Akútna forma sa zvyčajne nelieči antibiotikami (tie neničia vírusy), ale medikamentmi, ktoré liečia základnú príčinu, t. j. vírusy.
- Antibiotiká: V prípade bakteriálnej infekcie vám lekár pravdepodobne predpíše antibiotiká. Lieky na priedušky.
- Liečba kašľa:
- Suchý kašeľ: Lieky na suchý kašeľ sa nazývajú antitusiká a ich úlohou je zmierňovať dusenie a dráždenie na kašeľ pri vírusových ochoreniach. Vybrať si môžete zo sirupov, kvapiek či pastiliek, ktoré upokojujú sliznicu hrdla a zmierňujú dráždenie na kašeľ. Na kašeľ podávame napríklad sirupy, ktoré tlmia kašeľ.
- Vlhký produktívny kašeľ: Lieči sa pomocou voľnopredajných liekov, ktoré sa nazývajú expektoranciá. Tieto lieky potom podľa účinku delíme na mukolytiká (lieky, ktoré zjemňujú a riedia hlieny, čím umožňujú ich ľahšie vykašliavanie, napr. Mucosolvan sirup, Flavamed, Ambrobene) a sekretomotoriká. Ako začne kašeľ vlhnúť a vykašliava sa hlien, je nutné stratégiu úplne otočiť a podporiť vykašliavanie pomocou liekov na vlhký kašeľ. Dôležité je pamätať, že lieky proti kašľu a lieky na vykašliavanie sa nikdy neužívajú súčasne.
- Liečba horúčky a bolesti: Pri zápalových ochoreniach nie je horúčka nič nezvyčajné. Je prirodzenou reakciou imunitného systému na infekciu. Na zníženie teploty a zmiernenie bolesti sú vhodné antipyretiká a analgetiká (napr. paracetamol).
- Špecifické lieky pre deti: Pri zhoršenom stave u detí je potrebná liečba ordinovaná lekárom podľa aktuálneho stavu. Používajú sa bronchodilatátory, ktoré zabezpečujú rozšírenie dýchacích ciest, najlepšia je inhalačná forma vo forme sprejov. Taktiež sa využívajú kortikoidy na potlačenie zápalových prejavov. Ak má dieťa závažné problémy s dýchaním alebo iné ťažkosti, je nutná aj liečba cestou hospitalizácie. Vždy je potrebné sa lekára opýtať, či sú lieky vhodné aj pre deti.
Doplnkové a podporné metódy liečby
Okrem medikamentóznej liečby je možné podporiť liečbu aj prírodnou cestou a rôznymi doplnkovými metódami, ktoré uľavujú od príznakov.
Inhalácia a zvlhčovanie vzduchu: Zvlhčovanie vzduchu a teplé sprchy podporujú uvoľňovanie hlienu a uľahčujú dýchanie. Pomáhajú aj inhalátory. Udržujte mierne zvlhčený vzduch. Pri problémoch s dýchacími cestami je vhodná inhalácia Vincentky. Dospelí môžu popri tom vyskúšať napríklad aj inhaláciu samotných éterických olejčekov. Pri domácej liečbe u detí sa odporúča inhalovať fyziologický roztok.
Bylinné čaje a bylinky: Vhodné sú najmä bylinné čaje na priedušky. Na priedušky sú vhodné bylinné čaje a bylinky ako napríklad čierna baza, fenikel, skorocel, lipa, materina dúška alebo mäta. Ďalšou skvelou dezinfikujúcou bylinou je šalvia, ktorá je účinná aj v podobe odvaru na kloktanie. Medzi doplnkové liečby patrí aj užívanie liekov Kaloba s extraktmi z muškátu afrického (Pelargonium sidoides), ktoré svojim protizápalovým pôsobením a posilnením imunity skracujú dobu ochorenia.
Fyzikálne metódy: Pri problémoch s dýchacími cestami môže pomôcť Priessnitzov zábal na krk alebo na hrudi, ktorý sa aplikuje namočenou látkovou šatkou do studenej vody.
Pľúcna rehabilitácia: Cvičebný program zameraný na pľúcnu rehabilitáciu je tiež nápomocný. Výborná a možno menej spomínaná je aj správna fyzioterapia dýchacích ciest a nácvik smrkania nosa. Cvičenie precvičuje a posilňuje dýchacie svaly. V noci je lepšie spať v spriamenejšej polohe, aby sa vám ľahšie dýchalo.
Podpora imunity: Pri zápale priedušiek by ste mali podporiť imunitu, čo môže byť koniec koncov aj dobrá prevencia samotného ochorenia. Je na mieste zamerať sa aj na podporu imunity a doplniť vitamíny.
Zápal priedušiek a tehotenstvo
Pokiaľ ste tehotná, s návštevou lekára by ste nemali váhať. V tehotenstve je totiž mnoho voľnopredajných liekov kontraindikovaných, to znamená, že by mohli negatívne vplývať na vás alebo bábätko. Ochorenie bronchitídou so sebou nenesie žiadne riziká pre bábätko. Väčšina voľnopredajných liekov na kašeľ je však pre nastávajúce mamičky nevhodná. V tehotenstve možno na kašeľ krátkodobo užívať bylinné sirupy Stopkašel Medical, ktoré sú vhodné pre zvládnutie miernejších ťažkostí. Riešenie závažnejších príznakov je vhodné prenechať lekárovi. Vyčerpanie a únava, ktoré sa s bronchitídou spája, iste nie sú v tehotenstve žiadúce. Čo sa týka zvýšenej teploty alebo horúčky, ako vedľajšieho príznaku zápalov priedušiek, tu je vhodné, aby žena siahla po lieku proti horúčke vždy, keď začne stúpať nad 38 °C. Liekom na zníženie teploty, ktorý je vhodný po celú dobu tehotenstva, je paracetamol, dostupný v lieku Paralen alebo Panadol.
Prevencia zápalu priedušiek: Ako sa chrániť a chrániť deti
Samozrejme, môžete vopred urobiť určité kroky, aby ste chorobe u svojho dieťatka predchádzali, ale aj aby ste ochránili seba. Ak sa chcete ochoreniu vyhnúť, najlepšou prevenciou, ako aj pri iných ochoreniach, je dojčenie (u detí), vyhýbanie sa cigaretovému dymu a smogu z kúrenia. Medzi ďalšie kľúčové preventívne opatrenia patria:
- Vyhýbanie sa dráždivým látkam: Je vždy potrebné prestať fajčiť (aktívne aj pasívne) a vyvarovať sa zafajčených priestorov. Zároveň je dôležité chrániť sa pred prašným prostredím.
- Očkovanie: Očkovanie proti chrípke sa odporúča predovšetkým starým ľuďom a deťom, no takisto aj ak pracujete v kolektíve.
- Hygiena: Správna hygiena rúk, pravidelné umývanie rúk a obmedzenie kontaktu s chorými ľuďmi sú základné kroky na zníženie nákazlivosti. Pomáha to, aby sa telo chorobe, ktorá počas 2 týždňov prejde, alebo ďalších infekčných ochorení vyhne oblúkom.
- Zdravý životný štýl: Dostatok spánku, vyvážená strava bohatá na vitamíny a pravidelný pohyb prispievajú k silnejšiemu imunitnému systému, ktorý dokáže lepšie bojovať proti infekciám. Podporte imunitu, čo môže byť koniec koncov aj dobrá prevencia samotného ochorenia.
Potenciálne komplikácie a riziká podcenenia
Bronchitída je ochorenie vcelku bežné a spravidla nevyžaduje lekársky zásah. Bolo by ale veľmi nebezpečné zaspať v tomto prípade na vavrínoch! Podcenenie bronchitídy môže totiž mať závažné a bohužiaľ aj trvalé následky. Nielenže sa môže rozvinúť spomínaná chronická forma bronchitídy, neliečený zápal priedušiek sa môže tiež rozšíriť a môže dôjsť až k zápalu pľúc (pneumónia) alebo k rozvoju chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP). Pri tejto chorobe sa treba mať na pozore, pretože zápal priedušiek môže prechádzať až do zápalu pľúc. U detí sa môže ochorenie skomplikovať aj zápalom stredného ucha, najmä ak infekcia trvá dlhšie. Ak sa objaví dýchavičnosť, je na mieste veľká obozretnosť. Dýchavičnosť môže byť totiž nielen príznakom bronchitídy, ale tiež napríklad ochorenia srdca, astmy alebo chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP).
Frekvencia ochorenia a mýty o astme
Pokiaľ máte pocit, že váš drobec je chorý príliš často a zápal priedušiek sa mu opakuje, poraďte sa so svojim lekárom, ako ďalej postupovať. Fyziologická chorobnosť u detí predškolského veku je 6 až 8 ochorení horných dýchacích ciest za rok. Pri akútnej bronchitíde musíme spozornieť až pri 2-3 atakoch za rok v závislosti aj od priebehu ochorenia, vtedy je vhodné zvážiť vyšetrenie špecialistom. Dieťatko tak pošlú k imuno-alergológovi.
Pokiaľ vás ale kamošky či rodina strašia, že po opakovaných zápaloch priedušiek bude mať vaše dieťa nábeh na astmu, nemusíte im hneď veriť. Riziko vzniku astmy má asi len 8-10% detí, ktoré ale navyše majú v anamnéze aj alergickú zaťaž v rodine u prvostupňového príbuzného (astma, atopická dermatitída), alebo obštrukciu dýchacích ciest aj mimo respiračného infektu (napríklad pri plači, smiechu, či záťaži alergénom). Opakovaný zápal priedušiek alebo spojený s pískaním pri dýchaní a stiahnutím priedušiek, môže byť indikátorom pre ďalšie vyšetrenia.Hoci zápal priedušiek je často vnímaný ako bežné ochorenie, jeho hlbšie pochopenie a zodpovedný prístup k liečbe a prevencii sú kľúčové pre zdravie dospelých aj detí.Autorom tohto článku je Mgr. Martina Macfeldová, ktorá vyštudovala farmaceutickú fakultu Univerzity Karlovej v Hradci Králové a od 90. rokov sa nepretržite venuje praktickému lekárenstvu, pričom sa tiež zaujíma o novinky vo svete farmácie. Článok bol aktualizovaný na základe nových poznatkov z oblasti zdravia. Uvedené informácie slúžia výlučne na informačné účely a nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť alebo konzultáciu s farmaceutickým pracovníkom.
tags: #zapal #priedusiek #a #prenos #na #dieta