Problematika detského zdravia, prevencie infekčných ochorení a otázky súvisiace s očkovaním predstavujú v súčasnej spoločnosti tému, ktorá vyvoláva emócie a vyžaduje si precíznu analýzu faktov. V prostredí, kde sa stretávajú vedecké poznatky s individuálnym vnímaním rizika, je nevyhnutné pracovať s dátami v správnom kontexte, aby sme sa vyhli zjednodušeným interpretáciám.
Podmienená pravdepodobnosť v praxi
Na začiatok je užitočné pripomenúť si známy hlavolam, ktorý metaforicky ilustruje ťažkosti nášho mozgu pri spracovaní štatistických javov. Ste v televíznej súťaži, kde si vyberáte jedny z troch dverí. Za jednými je výhra 100-tisíc, za ostatnými cena útechy 1000 eur. Keď si vyberiete dvere B, moderátor otvorí dvere C a ukáže vám cenu útechy. Otázka znie: Zvýši sa šanca na výhru, ak zmeníte voľbu na dvere A? Odpoveď znie áno - pravdepodobnosť úspechu sa pri zmene dverí zvyšuje z 33 % na 66 %.
Ide o takzvanú podmienenú pravdepodobnosť, ktorú náš mozog neraz nechce akceptovať. Vychádza neintuitívne a trvá nám dlhšie, kým vstrebeme jej výsledok. „Podmienená pravdepodobnosť často zmätie aj veľmi vzdelaných ľudí. Vždy som to vnímal ako najťažšiu a najmenej zrozumiteľnú časť stredoškolskej matematiky. Práve podmienenú pravdepodobnosť potrebujeme, keď chceme vyhodnocovať riziko,“ vysvetľuje slovenský matematik Richard Kollár z platformy Veda pomáha.
Interpretácia zdravotných dát
Práve z tohto dôvodu je pre ľudí ťažké vyhodnotiť napríklad to, či je bezpečnejšie dať sa zaočkovať alebo prekonať koronavírus. S číslami pritom treba v pandémii narábať opatrne. Médiá pred časom zverejnili správu TASR, že 4. novembra 2021 zomrelo v Česku na koronavírus 27 ľudí, z ktorých bolo 18 očkovaných. Informáciu okamžite prebrali konšpiračné weby a antivaxerská scéna. Hoci čísla sedeli, problémom bol kontext, respektívne interpretácia. Pri pohľade na čísla sa totiž mohlo zdať, že očkovanie nezaberá, keďže išlo o čiastkovú informáciu - chýbali napríklad údaje o veku a zdravotnom stave týchto obetí. Navyše išlo o dáta za jediný deň.
Celkové dáta na Slovensku doposiaľ hovoria v prospech očkovania. Dáta o vekovej štruktúre pri hospitalizovaných či pomer zaočkovaných a nezaočkovaných pri obetiach koronavírusu zhromažďuje Inštitút zdravotných analýz (IZA). Hrubé dáta napovedajú, že od 1. septembra bolo hospitalizovaných viac ako 6200 ľudí - očkovaných bolo 1270 z nich. Ochoreniu covid-19 podľahlo 1424 ľudí, z nich 289 bolo zaočkovaných. Ostatní vakcináciu nepodstúpili.
Význam kolektívnej imunity a ochrana najzraniteľnejších
Zvýšená chorobnosť v Európskej únii aj na Slovensku je vo všetkých vekových skupinách, no najvyššia a s najťažším priebehom, dokonca s rizikom úmrtia, je u ešte neočkovaných novorodencov a u detí v prvom roku života. Pre najmenšie deti sú najčastejším prameňom nákazy čiernym kašľom najbližší príbuzní.
„Čierny kašeľ je extrémne nebezpečný pre novorodencov a dojčatá v prvých mesiacoch života. Tie ešte nie sú plne očkované a ich imunitný systém nie je schopný účinne sa brániť. Tieto deti nemajú dostatočne vyvinutý kašľový reflex, majú závažné ťažkosti pri dýchaní, kŕmení, dusia sa, môže sa u nich zastaviť dýchanie,“ hovorí docentka Ingrid Urbančíková z Centra pre očkovanie detí DFN v Košiciach. „Až 50 % infikovaných dojčiat si vyžaduje hospitalizáciu, často aj na jednotke intenzívnej starostlivosti.“
Rôzne pohľady na očkovaciu prax
Pediatrička Dr. Francoise Berthoudová píše o zdraví neočkovaných detí: „Stále viac čestných lekárov zo Západu zameriava pozornosť na rozpory v modernej medicíne. Napríklad sa snažia pochopiť a vysvetliť omyl očkovania. Mám dôvod hovoriť o výbornom zdravotnom stave neočkovaných detí na základe mojej osobnej lekárskej praxe a spätnej väzby pacientov v priebehu mnohých rokov.“
Na druhej strane, prezídiá Slovenskej lekárskej spoločnosti a Slovenskej lekárskej komory vydali spoločné stanovisko, v ktorom podporujú očkovanie detí a dospelých na Slovensku s tým, že zabraňuje vzniku a šíreniu ochorení, patrí k najdôležitejším výdobytkom modernej medicíny a jeho zásluhou významne klesol výskyt infekčných ochorení.
Otázka zodpovednosti a odškodňovacie schémy
Jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich ochotu k očkovaniu je otázka odškodnenia v prípade zriedkavých, ale existujúcich nežiaducich účinkov. Odškodňovacie schémy má už 25 krajín sveta - od USA cez Veľkú Britániu a ďalšie európske krajiny, až po Japonsko či Nový Zéland. Prínosmi schém na odškodňovanie nežiadúcich účinkov vakcín sú najmä spravodlivý prínos a dôvera.
Diskusia na tému očkovania je u nás často polarizovaná. Vláda aj výrazná časť epitímu zlyhala pri protipandemických opatreniach. Mnohí z tých, ktorí sa zatiaľ neočkovali, kladú totiž racionálne otázky - napr. Covid-19 prekonali a argumentujú hlasmi odborníkov, že prekonanie znamená silnejšiu imunizáciu. Ďalší majú obavy z nežiadúcich účinkov vakcín. Benefity pre spoločnosť prevažujú, no nezodpovedaná je otázka: kto pomôže rodine, ak práve ich dieťa štatistika hodí do skupiny „obetí vakcíny“?
Budúcnosť prevencie
Epidemiológovia úradov verejného zdravotníctva, pediatri, infektológovia a v neposlednom rade i rodičia, všetkým ide o ochranu zdravia detí. „Iba spoločnými silami môžeme chrániť zdravie tých najdrahších a najzraniteľnejších, naše deti. Najúčinnejšou prevenciou proti infekčným ochoreniam je očkovanie, ktoré máme v Slovenskej republike zavedené od 50-tych rokov,“ povedala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky.
Pri poklese zaočkovanosti možno predpokladať, že sa budeme čoraz viac stretávať s ohniskami ochorení, ktoré boli v minulosti považované za takmer eliminované. Poradne očkovania na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva sú tu pre rodičov, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky. Rodičia majú právo pýtať sa na všetko, čo súvisí s očkovaním detí, a hľadať pochopenie v otvorenej diskusii s odborníkmi.
tags: #zomrelo #mi #dieta #kvoli #neockovaniu