V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s dualitou v pojmológii, ktorá sa týka aj definície „nezaopatreného dieťaťa“. Na prvý pohľad sa môže zdať, že pojem „nezaopatrené dieťa“ je jasný a pochopiteľný pre každého, avšak problém nastane v prípade, ak sú definície pojmov rozdielne. Pri riešení životných situácií v oblasti sociálneho zabezpečenia je totiž potrebné aplikovať právnu úpravu a vtedy zistíme, že jeho definícia sa výrazne líši od toho, čo si pod týmto pojmom predstavuje väčšina ľudí. Rozdiely v definícii sa týkajú nezaopatreného dieťaťa konkrétne v Zákone o sociálnom poistení a v Zákone o prídavku na dieťa, ale aj v iných právnych predpisoch, ktoré odkazujú na „osobitný predpis“. Táto nejednotnosť môže spôsobovať značné nejasnosti pri aplikácii právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a mať podstatný vplyv na finančné a sociálne postavenie jednotlivcov a rodín v systéme sociálnej podpory.
Základné vymedzenie nezaopatreného dieťaťa: Povinná školská dochádzka
Definícia nezaopatreného dieťaťa v právnom rámci je ukotvená v ustanoveniach § 9 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Podobne v zmysle ustanovení § 3 Zákona o prídavku na dieťa sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka je bližšie definovaná v ustanoveniach § 19, ods. 2 Školského zákona, ktorý zahŕňa obdobie desiatich rokov. Toto obdobie začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť. Povinná školská dochádzka trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16 rokov. Toto základné vymedzenie je východiskom pre posudzovanie statusu nezaopatreného dieťaťa vo väčšine právnych úprav.
Rozšírené kategórie nezaopatrených detí po skončení povinnej školskej dochádzky
Po skončení povinnej školskej dochádzky sa status nezaopatreného dieťaťa môže zachovať za určitých podmienok, ktoré sa líšia v závislosti od konkrétneho právneho predpisu. Tieto podmienky sa zameriavajú predovšetkým na sústavnú prípravu na povolanie štúdiom alebo na neschopnosť túto prípravu vykonávať či zarábať si z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.
Sústavná príprava na povolanie
Zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach § 9 rozširuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj na prípady, kedy má dotknutá osoba status nezaopatreného dieťaťa aj po skončení povinnej školskej dochádzky, ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Podobne aj podľa Zákona o prídavku na dieťa, konkrétne podľa ustanovení § 3, ods. 1, písm. a), má status nezaopatreného dieťaťa aj osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
Pod pojmom „sústavná príprava na povolanie“ sa podľa ustanovení § 10 Zákona o sociálnom poistení rozumie štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Definícia pojmu „sústavná príprava dieťaťa na povolanie“ sa v podstatných bodoch nelíši od definície v Zákone o sociálnom poistení, no Zákon o prídavku na dieťa ju spresňuje. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou alebo sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách podľa zákona.
Sústavná príprava na strednej škole
Štúdium na strednej škole sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. Ďalej sa za ňu považuje obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. Rovnako sa do sústavnej prípravy počíta obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené. Pre účely prídavku na dieťa sa za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie považujú aj opakované ročníky štúdia.
Sústavná príprava na vysokej škole
Študentovi vysokej školy začína sústavná príprava na povolanie odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia, pričom ukončenie vysokoškolského štúdia znamená zloženie záverečnej štátnej skúšky, nie promócie. Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na také vysokoškolské štúdium. Ak sa zápis na vysokoškolské štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického roka. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa. Dôležité je spomenúť, že za sústavnú prípravu sa nepovažuje obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo. V takomto prípade oprávnenej osobe za dané obdobie nepatrí prídavok na dieťa.
Odborné vzdelávanie: učenie sa za pochodu
Neschopnosť sústavne sa pripravovať alebo vykonávať zárobkovú činnosť
Okrem sústavnej prípravy na povolanie sa status nezaopatreného dieťaťa môže týkať aj osôb, ktoré sa nemôžu sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť. Zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach § 9 rozširuje definíciu nezaopatreného dieťaťa na prípady, kedy má dotknutá osoba status nezaopatreného dieťaťa aj po skončení povinnej školskej dochádzky, ak je neschopná sústavne sa pripravovať či vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo chorobu. V zmysle Zákona o prídavku na dieťa má status nezaopatreného dieťaťa aj osoba, ktorá sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, resp. vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Tu však zákon o prídavku na dieťa stanovuje hranicu najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
Špecifiká definície v Zákone o sociálnom poistení
Definícia nezaopatreného dieťaťa v právnom rámci Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je kľúčová pre nároky v oblasti dôchodkového poistenia. Podľa tohto zákona sa za nezaopatrené považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, ktorá končí uplynutím školského roku, v ktorom dieťa absolvovalo desiaty rok školskej dochádzky, najneskôr však uplynutím školského roku, v ktorom dovŕšilo 16 rokov veku.
V období od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia 26. roku veku sa dieťa považuje za nezaopatrené, ak:
- sa sústavne pripravuje na povolanie,
- sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie ani vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu choroby alebo stavu, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa zákona,
- je neschopné sústavne sa pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Zdravotný stav dieťaťa na uvedený účel posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne.
Negatívna definícia v sociálnom poistení
Zákon o sociálnom poistení obsahuje aj negatívnu definíciu pojmu nezaopatrené dieťa, čo znamená situácie, kedy osoba nemôže mať status nezaopatreného dieťaťa aj napriek tomu, že by inak spĺňala podmienky. Na účely dôchodkového poistenia sa za nezaopatrené nepovažuje dieťa, ktoré sa síce štúdiom sústavne pripravuje na povolanie, ale už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul. Rovnako sa za nezaopatrené dieťa nepovažuje dieťa, ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Odborné vzdelávanie: učenie sa za pochodu
Sirotský dôchodok ako príklad dávky
Zákonodarca do určitej miery zvýhodňuje nezaopatrené dieťa v poisťovacom systéme. Príkladom je nárok na sirotský dôchodok, ktorý je najčastejšie poskytovanou dávkou nezaopatreným deťom. Suma sirotského dôchodku je podľa ustanovení § 77 Zákona o sociálnom poistení vo výške 40 % starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok. V roku 2022 bola priemerná výška starobného dôchodku 519 EUR. Hodnota 40 % z tejto sumy (519 EUR) je takmer 208 EUR. V priemere teda nezaopatrené dieťa poberajúce sirotský dôchodok dostane 208 EUR mesačne, a to až do dovŕšenia 26. roku života. To sa však netýka osôb, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, alebo poberajú invalidný dôchodok a ich miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %. Sirotský dôchodok sa môže poskytovať dlhšie než prídavok na dieťa.
Špecifiká definície v Zákone o prídavku na dieťa a pre daňový bonus
Nezaopatreným deťom sa venuje aj Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, a jeho definícia platí aj pre daňový bonus. Za nezaopatrené dieťa sa v tomto kontexte považuje každé dieťa od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky. Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, sa dieťa považuje za nezaopatrené, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Nezaopatrené dieťa je aj dieťa, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy, vzdeláva sa v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, avšak najdlhšie len do dosiahnutia plnoletosti.
Negatívna definícia na účely prídavku na dieťa a daňového bonusu
Za nezaopatrené dieťa na účely prídavku na dieťa sa nepovažuje dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Na rozdiel od Zákona o sociálnom poistení, tu nie je definovaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Takisto sa za nezaopatrené dieťa nepovažuje dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Zákon o prídavku na dieťa je striktnejší aj v prípade nepriznania statusu nezaopatreného dieťaťa osobám, ktoré poberajú invalidný dôchodok. Oproti tomu podľa Zákona o prídavku na dieťa nie je nezaopatreným dieťaťom akákoľvek osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok.
Odborné vzdelávanie: učenie sa za pochodu
Prídavok na dieťa ako príklad štátnej sociálnej podpory
Najčastejšie poskytovaný príspevok v rámci systému štátnej sociálnej podpory je prídavok na dieťa. V súčasnosti je suma prídavku podľa ustanovení § 8 Zákona o prídavku na dieťa fixne stanovená na 60 EUR. Táto suma je výrazne nižšia ako suma priemerného sirotského dôchodku, no napriek tomu má na ňu nezaopatrené dieťa (resp. iná oprávnená osoba) nárok maximálne do veku 25 rokov. Oprávnená osoba je povinná po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa oznámiť platiteľovi akým spôsobom a kde bude zabezpečovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky. Oznámenie oprávnenej osoby o spôsobe a mieste zabezpečovania starostlivosti o dieťa sa týka výlučne nezaopatrených detí, ktoré od účinnosti zákona, teda od 1. 2. 2023, budú plniť povinnú školskú dochádzku. Pokiaľ by v období od už zrealizovaného oznámenia došlo k podstatnej zmene spôsobu a miesta výkonu starostlivosti o dieťa (napríklad vylúčenie zo zariadenia, zmena zariadenia a podobne) v porovnaní s údajmi podľa už skôr oprávnenou osobou zrealizovaného oznámenia, takúto zmenu je povinná oprávnená osoba oznámiť úradu. Nárok na prídavok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavok patril.
Postavenie nezaopatreného dieťaťa v rámci zdravotného poistenia
Na účely zdravotného poistenia sa za nezaopatrené dieťa, a teda za poistenca štátu, za ktorého platí poistenie na zdravotné poistenie štát, považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia. Poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia. Táto úprava reflektuje odlišné potreby a súvislosti v systéme zdravotného poistenia, kde sa zohľadňuje dlhšie trvajúce štúdium.
Detailné posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť.
Príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „platiteľ“) podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby. Posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá platiteľ na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom oprávnenou osobou. Platiteľ opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa potreby, individuálne podľa charakteru choroby a stavu.
V kontexte Zákona o sociálnom poistení zdravotný stav dieťaťa na uvedený účel posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. Táto rozdielnosť v posudzujúcich orgánoch opäť poukazuje na nejednotnosť v rámci sociálneho zabezpečenia.
Nekonzistentnosť právnych úprav: Analýza rozdielov a ich dôsledkov
Je zrejmé, že rozličné definície nezaopatreného dieťaťa môžu spôsobovať nejasnosti pri aplikácii právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Rôzne vekové hranice môžu mať značný vplyv na finančné a sociálne postavenie jednotlivcov a rodín v systéme sociálnej podpory. Duálna úprava legálnej definície nezaopatreného dieťaťa je v práve sociálneho zabezpečenia v súčasnosti prekonaná a mala by byť zjednotená. Rozdielna maximálna hranica veku, v rámci ktorej má osoba status nezaopatreného dieťaťa, je teda nadbytočná a nelogická.
Uvedený príklad porovnávajúci sirotský dôchodok a prídavok na dieťa demonštruje nelogickosť rozdielnej maximálnej vekovej hranice nezaopatreného dieťaťa. Z hľadiska záťaže na štátny rozpočet je s najväčšou pravdepodobnosťou finančne náročnejší sirotský dôchodok, a to aj preto, že nezaopatrené dieťa naň má nárok pri smrti oboch rodičov. Sirotský dôchodok sa však môže poskytovať dlhšie než prídavok na dieťa, ktorý pre štátny rozpočet predstavuje výrazne nižšiu finančnú záťaž.
Podobná situácia nastáva aj pri priznaní statusu nezaopatreného dieťaťa osobe, ktorá je pre dlhodobý nepriaznivý stav neschopná sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť. V zmysle Zákona o prídavku na dieťa je takáto osoba nezaopatreným dieťaťom len do dovŕšenia plnoletosti, zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení až do dovŕšenia 26. roku života. Je možné polemizovať o tom, že aj takáto osoba (vzhľadom na nepriaznivú životnú situáciu, v ktorej sa nachádza) potrebuje štátnu sociálnu pomoc v čo najväčšej miere, a preto by jej mal byť priznaný status nezaopatreného dieťaťa, a to až do dovŕšenia 26 rokov.
Zákon o prídavku na dieťa je striktnejší aj v prípade nepriznania statusu nezaopatreného dieťaťa osobám, ktoré poberajú invalidný dôchodok. Zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení nemá tento status osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %, oproti tomu podľa Zákona o prídavku na dieťa nie je nezaopatreným dieťaťom akákoľvek osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok. Tieto rozdiely demonštrujú, že aj keď oba zákony sledujú podobné ciele v oblasti sociálneho zabezpečenia detí, ich aplikácia vedie k odlišným právnym dôsledkom a rôznej miere podpory pre rodiny a jednotlivcov.
Odborné vzdelávanie: učenie sa za pochodu
tags: #co #znamena #nezaopatrene #dieta