Povedomie o autizme neustále rastie a s ním aj chápanie, že ide o komplexné neurovývinové ochorenie, ktorého prejavy sa môžu líšiť u každého jednotlivca. Rodičia, ktorí pozorujú vo vývoji svojho dieťaťa neobvyklé znaky, sa často pýtajú, či môžu byť prvými príznakmi autizmu. Je dôležité všímať si určité znaky a vedieť, v akom veku sa môžu prejaviť, aby sa zabezpečila včasná diagnostika a následná intervencia.
Čo sú Poruchy Autistického Spektra (PAS)?
Poruchy autistického spektra (PAS), často označované aj ako autistický syndróm alebo pervazívne vývinové poruchy (PVP), sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch. Pod zjednodušeným pojmom autizmus sa skrýva široké spektrum diagnóz, ktoré sa líšia svojou závažnosťou a konkrétnymi prejavmi. Medzi ne patria napríklad detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha (spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi) a Aspergerov syndróm.
Z pohľadu medicíny má vplyv na vznik týchto porúch genetika. Avšak uvažuje sa aj o psychogénnych faktoroch prostredia, vplyve imunitného systému, metabolizmu a veku rodičky. Autizmus nie je spôsobený očkovaním; rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra. Najpravdepodobnejšie je autizmus spôsobený kombináciou viacerých činiteľov, vrátane genetických, environmentálnych a neurologických faktorov, pričom presné príčiny vzniku doposiaľ nie sú úplne pochopené.
Kľúčová je včasná, komplexná diagnostika a následná intervencia. Hoci PAS bude sprevádzať dieťa celý život - symptómy sa môžu meniť v čase a ovplyvnia všetky aspekty života od správania, výsledkov a integrácie v škole, práci, po nadväzovanie vzťahov - na jeho kvalitu bude vplývať práve včasná a efektívna, individualizovaná terapia. Každé dieťa s PAS je iné a unikátne, a preto si vyžaduje terapiu ušitú na mieru, ktorá môže zahŕňať behaviorálnu, fyzickú či logopedickú intervenciu.
Včasné Varovné Príznaky a Ich Význam
Rodičia sú často tými, ktorí ako prví spozorujú, že vývin ich dieťaťa neprebieha štandardne. Niekedy sú prítomné prvé varovné príznaky už v prvých mesiacoch života. Napríklad, dieťa môže slabo reagovať na mimiku, hlas, neplakať za rodičmi alebo nenadväzovať očný kontakt. Inokedy môže byť v prvom roku života všetko zdanlivo v poriadku, no potom sa dieťa akoby „stráca“. Prejavuje to stratu záujmu o ľudí, sústreďuje sa skôr na predmety, bezcieľne pobehuje, nenapreduje v reči (používa stále pár slov, alebo ich prestáva používať), nereaguje na pokyny a podobne. Najčastejšie k tomu dochádza vo veku medzi 12. a 18. mesiacom života.
Horšie to môže byť u ľahších foriem autizmu, ako sú vysokofunkčný autizmus alebo Aspergerov syndróm, pretože prejavy sú v ranom veku mierne. Ťažkosti sa prejavia skôr pri nástupe do kolektívu, napríklad v materskej škole, alebo v rámci základnej školy, keď vzrastajú požiadavky hlavne v sociálnej oblasti. Nie je nezvyčajné, že podstata ťažkostí dieťaťa, ktoré okolie môže vnímať ako „zlé, neposlušné, zle vychované“, sa odhalí až na druhom stupni základnej školy či neskôr.
Vo všeobecnosti možno povedať, že diagnózy PAS pokrývajú ťažkosti detí v troch hlavných oblastiach, ktoré tvoria tzv. autistickú triádu:
- Sociálna interakcia: Vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi, či už jednotlivcami alebo skupinami. Interakcia vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov.
- Komunikácia: Vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmena informácií, myšlienok a pocitov. Prebieha vďaka spoločnému systému znakov buď verbálne prostredníctvom jazyka alebo neverbálne prostredníctvom reči tela, gestikulácie a mimiky.
- Predstavivosť (flexibilita): Psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, mať vo vedomí javy či obrazy, ktoré práve zmyslovo nevníma alebo ktoré nikdy predtým nevnímal. Táto oblasť sa často prejavuje aj ako problémy s flexibilitou myslenia a správania.
Treba pripomenúť, že autistické spektrum predstavuje súbor všetkých prejavov správania, a preto je skladba a intenzita symptómov u každého autistu iná. Niektoré prejavy sa môžu vyskytovať aj v správaní neurotypických detí, a ich prítomnosť automaticky nepotvrdzuje pervazívnu vývojovú poruchu. Tú dokonca nepotvrdzuje ani pediater, ale pedopsychiater alebo klinický psychológ na základe špecializovaného diagnostického vyšetrenia.
Konkrétne Prejavy PAS: Rozpoznanie v Každodennom Živote
Pri posudzovaní možných príznakov autizmu je dôležité všímať si konkrétne vzorce správania. Mnohé z nich sa týkajú interakcie dieťaťa s okolím, jeho komunikácie a spôsobu, akým prejavuje záujem o veci a ľudí. Rodičia často popisujú, že dieťa má akoby vlastný svet.
Sociálna Interakcia a Komunikácia
- Oneskorený vývin reči a narušená komunikácia: Najčastejšie rodičia spozornejú, keď dieťa nezačne rozprávať, prípadne je jeho reč veľmi slabá - hovorí iba pár slov, alebo hovorí nezrozumiteľnou hatlaninou. Môže sa stať, že dieťa síce opakuje rôzne riekanky a pesničky, prípadne celé časti rozprávok (opakuje/napodobňuje počuté slová, frázy - tzv. echolália), ale vôbec nevie reč použiť v bežnej situácii alebo komunikácii. Napríklad si nevie vypýtať jesť, povedať, kam chce ísť, alebo odpovedať na jednoduchú otázku typu „ako sa voláš?“. Reč býva monotónna, bez intonácie (alebo s abnormalitami vo výške hlasu, rytme, intonácii), dieťa nie je spontánne v používaní jazyka a dokonca nesprávne používa zámená (o sebe nehovorí ako o JA, namiesto TY používajú JA a podobne). Slovná zásoba je malá a súvisí so slabým porozumením reči. Reč sa napokon nemusí vôbec vyvinúť a človek môže zostať neverbálny po celý život. U 16-mesačného dievčatka sa napríklad môže prejavovať tým, že zatiaľ nerozpráva.
- Reakcia dieťaťa na vlastné meno: V oblasti komunikácie dieťa s PAS často nereaguje na oslovenie. Neotočí sa k vám, keď ho oslovíte alebo zavoláte menom. Neudáva inak najavo, že zaregistrovalo, že ste naň volali. Kým bežné dieťa na svoje meno zareaguje takmer vždy na prvýkrát, ak dieťa svoje meno ignoruje alebo reaguje len niekedy, treba spozornieť.
- Žiadny očný kontakt: V oblasti neverbálnej komunikácie dieťa nenadväzuje očný kontakt alebo len veľmi málo. Slabý očný kontakt patrí medzi najčastejšie prejavy autizmu a súvisí s narušením v oblasti sociálnej interakcie. Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napríklad na rameno človeka. Prítomné je tzv. pozeranie sa cez človeka, aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí. Odhalíte to tak, že sa pohľadu autistu uhnete. Svoje požiadavky často dáva najavo zvláštnym spôsobom - namiesto ukázania prstom a nadviazania zrakového kontaktu ťahá dospelého za ruku želaným smerom, pričom ruku dospelého používa ako nástroj.
- Neukazuje prstom, nevyužíva gestá: Dieťa nezdieľa svoj záujem tak, že by ukázalo prstom na to, čo ho zaujalo alebo by chcelo získať. Na komunikáciu nevyužíva gestá - mávnutie, privolanie, odoslanie vzdušného bozku. Nie je schopné vás privolať ani zvukmi. Neukazovanie prstom je dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa, a ak sa nevyskytuje, treba zbystriť. Ukazovaním prstom dieťa zdieľa, čo vidí a čo chce, aby videli aj ostatní, upriamuje pozornosť na objekt záujmu, a tak komunikuje.
- Nenasleduje inštrukcie, javí sa, že nerozumie: Rodičia majú pocit, že dieťa nerozumie, keď od neho niečo požadujú. Je oveľa ťažšie vysvetliť mu niektoré situácie než jeho rovesníkom alebo mladším deťom, javí sa, že vôbec nerozumie. Dieťa s PAS má problém v porozumení reči druhých, pokiaľ nemá napríklad vizuálne ilustrácie toho, o čom komunikujete. Nedokáže sa zapojiť do konverzácie typu otázka-odpoveď. Je bežné, že sa počas konverzovania napríklad od vás odvráti.
- Nesleduje predmety očami: Dieťa nedokáže sledovať pohyb objektu alebo gestá pohľadom. Napríklad hračku, ktorú držíte v ruke, alebo mávanie rukou. Nepozrie sa smerom, ktorým mu niečo ukazujeme.
- Kontakt s druhými deťmi a samota: Dieťa nevyhľadáva ani dospelého človeka, ani iné deti do spoločnej hry. Skôr deti len pozoruje, alebo sa naopak snaží o kontakt neprimeraným spôsobom - je sociálne neobratné. Ak sa predsa len „hrá“ s iným človekom, ide len o „bláznenie“. Dieťa nie je schopné takto nadväzovať priateľstvá, nevyhľadáva možnosti, ako sa spojiť s inými deťmi. Záujem o sociálne prostredie je veľmi slabý - reaguje málo na snahu druhého človeka zaujať ho, nereaguje na prihováranie ani gestá, nezapája sa do ponúkaných aktivít. Vystačí si samé so sebou, alebo sa môže stať aj presný opak - že sa od neho nemôžete ani pohnúť. Nevšímavosť voči iným ľuďom je v kontraste so zaujatosťou k určitej špecifickej repetitívnej činnosti. Deti s autizmom už od raného veku nejavia záujem o ostatné deti, v škôlke či na ihrisku sa môžu zdať neprístupné, odmerané, nezaujaté. U 16-mesačného dieťaťa sa to môže prejavovať nezáujmom o knižky, obrázky, hry, čo sú často nástroje spoločnej interakcie.
- Nereaguje na dotyky: Dieťa nielen nereaguje na dotyky, ale ich ani samo nepoužíva na komunikáciu či vyjadrenie svojich pocitov. Nemá dotyky rado, pretože vníma, že vstupujete bez pozvania do jeho intímnej zóny (bez toho, aby rozumelo zámeru), vzdoruje objatiam, maznaniu a netoleruje ich. To sa môže prejaviť napríklad aj silným odporom k chôdzi za ruku. Narušenie ich vlastného osobného priestoru inými ľuďmi im môže prekážať.
- Nenapodobňuje výrazy tváre: Dieťa má nielen problém porozumieť výrazom tváre u iných ľudí, ale nedokáže ich ani napodobniť. Často to vyzerá, akoby na udalosti reagovalo kamennou tvárou, čo si mnohí vysvetľujú ako „bezcitnosť“. Keď plačete, nerozumie výrazu tváre ani nesúcití s vami imitáciou pocitov a správania. Naopak, jeho gestá a mimika tváre môžu byť prehnané či nevhodné pre udalosť alebo situáciu (nezodpovedajú tomu, čo sa vôkol dieťaťa deje). Jeho reč tela je neprimeraná, alebo úplne žiadna. Chýba radostný, šťastný výraz tváre napríklad pri krásnej udalosti; pri smutnej, tragickej, zlej zase výraz smútku, strachu, nešťastia.
- Necíti empatiu: Dieťa má výrazne zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí, nedokáže odhadnúť reakcie iných detí ani nerozumie ich zámerom. Nerozumie, prečo iné dieťa plače alebo sa raduje. Nedokáže sa vcítiť, a teda nie je schopné cítiť empatiu. Nie je tiež napríklad schopné pozrieť sa na vec z perspektívy druhého človeka.
Každodenné sociálne zručnosti: Pochopenie reči tela | Naučte sa tipy na pochopenie reči tela
Opakujúce sa Správanie a Senzorické Charakteristiky
- Nezvyčajné pohyby a stereotypné činnosti: Dieťa vykonáva až obsesívne určité pohyby stále dokola, napríklad ťapkanie rukami, krúživé pohyby prstami, krútenie prstami alebo mávanie rukami (flapping). U 16-mesačného dievčatka sa to môže prejavovať tým, že sa "točí v kruhu, trasie rukami keď sa teší, popri tom aj výska." Môže mať nezvyčajné držanie tela, neobvyklú chôdzu; malé deti často chodia po špičkách. To je ďalší príznak, ktorý spomína matka, že jej dcéra "začala špičkovať." Dieťa môže chodiť do kruhu stále dokola. Okrem pohybov tela sú časté aj opakované pohyby s predmetmi, napríklad krútenie koliesok na autíčkach, šťukanie perom, vypínanie a zapínanie svetla, otváranie a zatváranie dverí.
- „Nehra“ dieťaťa: Rodičov prekvapí hra, respektíve „nehra“ dieťaťa. Nedokáže sa s ničím zabaviť na dlhší čas, väčšinu voľného času trávi pobehovaním, rozhadzovaním hračiek, alebo ich ukladaním do radu, presnej línie, triedením. Nejde o hru v pravom zmysle slova, skôr o manipuláciu s hračkami ako objektami (nie symbolmi postáv, zmenšeninami predmetov). Dieťa o hračky nemusí vôbec prejaviť záujem, alebo sa skôr zameriava na detaily hračky, fascinujú ho napríklad kolesá autíčka, textília hračky, zvuky, ktoré hračka vydáva. Dieťa sa nevie hrať „na“ lekára, učiteľku, pilotku, baletku - teda imaginatívna hra je nepredstaviteľná. Chýba teda hra „akože“, neimituje ostatných. Toto sa prekrýva s opisom "nezáujem o knižky, obrázky, hry" u spomínaného dievčatka. Symbolická hra u autistov nemá zastúpenie, pretože vychádza z predstavivosti, zručnosti, v ktorej majú deficit.
- Ťažkosti v oblasti senzorickej integrácie: Dieťa je často senzoricky citlivé až precitlivené (alebo naopak hypocitlivé). Napríklad u spomínaného dievčatka je typické, že si "zakrýva neustále uši aj oči rukami," čo naznačuje precitlivenosť na zvukové a vizuálne podnety. Ak mu ponúknete iný typ potravín, odmieta ho, prejavuje silný odpor, a to sa týka aj ďalších zmien v jeho zvyklostiach. Môže byť extrémne citlivé alebo akoby vôbec neregistrovalo podnety ako sú zvuky, vône, chute, svetlo, chlad, teplo, smäd, bolesť. Problémy so stravovaním sú veľkou témou, keďže deti na spektre sú kvôli senzorickej citlivosti často vyberavé a fixujú sa na konkrétne jedlá.
- Citlivé reakcie na zmeny, trvanie na rutine: Dieťa má nemenné, repetitívne (opakujúce sa), stereotypné vzorce správania (rituály a zvyky pred spánkom, pred raňajkami, trasy na prechádzke, pri obliekaní, rituály pri pozdravoch). Je abnormálne zamerané na túto rutinnú činnosť a snaží sa nemeniť na nej nič, ale trvá na jej presnom dodržiavaní. V prípade akejkoľvek zmeny reaguje silným odporom, často výbuchmi zlosti, agresiou. U spomínaného dievčatka sa to prejavuje ako "nervák," ktorý sa "hádže o zem, kričí až priam škrieka" a "za ruku chodiť neexistuje, to je vreskot, uteká kam chce, keď sa jej snažím zmeniť smer tak kričí znova." Môže dochádzať až k sebapoškodzovaniu a ubližovaniu si (búchanie hlavy o zem). Dieťa potrebuje mať všetko rovnaké každý jeden deň, ten istý systém, rutinu, nemenný režim. Je neflexibilné. Je náročné dieťa upokojiť, keď je vystresované a má záchvat zlosti, kričí. Môže poškodzovať nábytok alebo veci. Dieťaťu sa nezvyčajne mení nálada, má nezvyčajné emocionálne reakcie na udalosti a okolnosti, dokáže sa vydesiť a záchvatom reagovať napríklad na verejné obchodné centrum, miesto plné ľudí. Rutina predstavuje v živote autistov istotu, vďaka denným plánom vedia, čo ich do večera ešte čaká.
- Špecifické záujmy: Záujmy ľudí na spektre sú často zvláštne či neobvyklé, úzko definované. Často sa deti už v útlom veku úzko zamerajú len na písmenká, čísla, značky áut a podobne.
- Problémy so spánkom: Tieto problémy sa týkajú polovice až 80 % autistov. Najčastejším je insomnia, keď dieťa zaspáva neskoro a v noci sa často budí. Nezriedka je prerušovaný spánok doplnený nočnými desmi či škrípaním zubov. Dievčatko, ktoré "veľmi málo a Veľmi zle spí už od narodenia," zapadá do tohto opisu.
Príznaky Podľa Vekových Kategórií
Rozpoznanie včasných príznakov je kľúčové, a preto je užitočné poznať, ako sa môžu prejavovať v rôznych vekových obdobiach dieťaťa.
9 mesiacov
Vo veku 9 mesiacov si rodičia môžu všimnúť, že dieťatko nereaguje úsmevom, výrazom radosti v tvári, alebo sa usmieva veľmi zriedkavo. Do komunikácie s vami sa nezapája nijako alebo len minimálne. Nereaguje, keď naňho hocijako voláte, nereaguje na privolanie pozornosti, nevyjadruje strach, smútok, prekvapenie, hnev, radosť.
12 mesiacov
Dieťa v tomto veku môže reagovať veľmi nečakane na nové tváre (nevšíma si ich, alebo je vydesené), zriedkavo sa usmieva v rôznych radostných sociálnych situáciách. Neudržiava žiadny očný kontakt, alebo len veľmi málo. Nesleduje objekt, ktorý mu ukazujete, očami, má ťažkosti s reagovaním na svoje meno. Nereaguje alebo len veľmi málo na hlasné zvuky, neobráti sa, aby ho lokalizoval. Alebo na niektoré bežné zvuky reaguje neprimerane, nadmerne. Nemá záujem o interaktívnu hru, bľaboce veľmi málo alebo vôbec, nesnaží sa imitovať slová, zvuky, gestá - nemáva na ostatných, neukazuje prstom na objekty, ktoré ho zaujali. Neimituje vaše správanie ani správanie iných ľudí. Nemá rado dotyky, bozky, objatia. Robí isté opakujúce sa pohyby rúk, prstov. Nesnaží sa postaviť, štvornožkovať, stáť.
24 mesiacov
Vo veku dvoch rokov sa môžu prejaviť výraznejšie znaky. Dieťa môže chodiť po špičkách, prejavuje intenzívny záujem o určité povrchy, objekty, materiály, opakuje isté aktivity, napríklad skupinkuje objekty, zaraďuje ich do línií. U 16-mesačného dievčatka, ktoré začalo špičkovať, točilo sa v kruhu a triaslo rukami, sú tieto prejavy už prítomné. Takéto dieťa sa nesnaží zaujať vašu pozornosť, nesnaží sa nadväzovať kontakt s inými deťmi, nezdieľa s vami svoje aktivity. Má limitované gestá a imitovaciu schopnosť, nie je schopné nasledovať jednoduché verbálne inštrukcie. Hovorí málo alebo vôbec, alebo si do roka vyvinulo isté jazykové schopnosti a teraz ich stratilo. Nereaguje - neregistruje, ak niekto v jeho okolí plače, je nahnevaný, teší sa. Môže vyzerať, že je hluché, pretože nereaguje, ak naňho voláte. Vyhýba sa očnému kontaktu. Často sa v noci budí, slabo spinká, prežíva prvé záchvaty zlosti, neukazuje prstom na veci a môže byť považované za zlého jedáka.
36 mesiacov
Trochročné dieťa s PAS môže stále málo rozprávať (nevyužíva samo od seba 2 a viacslovné spojenia primerane situácii) a veľmi nezvyčajne - používa a opakuje isté frázy, slová alebo celé pasáže z čítaných kníh alebo rozprávok neprimerane situácii či rozhovoru. Nenasleduje konverzáciu otázka-odpoveď, počas nej sa odvráti, akoby ste neexistovali. Môže byť extrémne citlivé alebo akoby ich vôbec neregistrovalo - na zvuky, vône, chute, svetlo, iné podnety ako chlad, teplo, smäd, bolesť. Nezaujíma sa o interaktívnu hru ani o iné deti, ktoré akoby neregistrovalo. Naopak, fixuje sa na isté aktivity, rutinné činnosti, zvyklosti napríklad pred spánkom, jedlom atď. Stále nenasleduje jednoduché verbálne inštrukcie. Nevie sa imaginatívne hrať - na lekára, vodiča, pilota, hrdinu, princa, učiteľa. Nespieva, netancuje, nehrá sa s vami.
Kedy Hľadať Pomoc a Proces Diagnostiky
Ak máte podozrenie, že vývin vášho dieťaťa nie je štandardný a pozorujete niektoré z príznakov spojených s PAS, máte niekoľko možností. Prvým krokom by mala byť konzultácia s vašou pediatričkou či pediatrom, ktorí môžu stav dieťaťa posúdiť a odporučiť ďalšie kroky. Zároveň sa môžete obrátiť na Centrá včasnej intervencie, ktoré poskytujú podporu rodinám s deťmi s vývinovými ťažkosťami.
Existuje tiež krátky dotazník s dvadsiatimi otázkami, určený pre deti vo veku 16 až 30 mesiacov, ktorý sa volá M-CHAT-R. Je voľne dostupný na internete a mal by byť k dispozícii aj u pediatra v rámci preventívnych prehliadok v ranom veku. Ak dotazník preukáže strednú mieru rizika prítomnosti PAS, odporúča sa kontaktovať napríklad Akademické centrum výskumu autizmu Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Na základe telefonickej konzultácie je možné ďalej zvážiť, či je potrebné podstúpiť kompletnú diagnostiku, alebo nie. Ak je podľa dotazníka vysoké riziko prítomnosti PAS, odporúča sa podstúpiť kompletnú diagnostiku. Pri akýchkoľvek pochybnostiach o vývine môžu rodičia stav dieťaťa konzultovať aj s detským psychiatrom a psychológom, prípadne priamo kontaktovať pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu.
Je dôležité si uvedomiť, že autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog dieťaťa, a preto sa nedá „vyliečiť“. Kľúčová je komplexná diagnostika, ktorá nie je v kompetencii pediatra, ale pedopsychiatra alebo klinického psychológa, na základe špecializovaného diagnostického vyšetrenia. Včasná diagnostika a intervencia sú zásadné pre zlepšenie kvality života dieťaťa s PAS. Hoci sa príznaky autizmu často objavia pred dosiahnutím tretieho roku života, a to častejšie u chlapcov, diagnostika sa v ideálnom prípade vykonáva do 36 mesiacov. Ide však len o priemerný údaj, a u ľahších foriem môže k odhaleniu dôjsť aj neskôr, niekedy až v dospelosti, kedy si ľudia sami všimnú určité oslabenia v sociálnych zručnostiach.
Život s Poruchou Autistického Spektra: Intervencia a Prognóza
Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov. Aktuálne neexistuje biologická liečba autizmu. Pedopsychiater môže predpísať psychofarmaká na zníženie agresívnych prejavov, úzkosti, prípadne hyperaktívneho správania, ale žiadny liek nezaberá na jadrové príznaky autizmu. Používané intervencie sú tak postavené na psychologickom základe.
Existuje viacero postupov, ktoré sa používajú, ale jeden z najpoužívanejších a najmä najlepšie účinkujúcich postupov je postavený na základe takzvaných princípov ABA (aplikovaná behaviorálna analýza). Táto terapia podporuje rozvoj reči, učí dieťa používať gestá, vypýtať si, čo chce, primeraným spôsobom vyjadriť svoje potreby, ale napríklad aj redukovať nežiaduce problémové správanie. Okrem toho sa odporúča podstúpiť intenzívne logopedické, špeciálno-pedagogické a ďalšie intervencie. Konkrétne terapie je potrebné voliť po dôkladnom zhodnotení stavu a potrieb dieťaťa odborníkom.
Prognóza vývinu detí s autizmom je individuálna, ale výskumom sa zistili ukazovatele, ktoré môžu čiastočne napovedať, ako bude vývin dieťaťa prebiehať. Medzi významné ukazovatele patrí úroveň intelektu. Deti s autizmom, ktoré majú závažné intelektové postihnutie (IQ<50), majú po celý život výrazné obmedzenia vo vzťahoch, v škole a podobne. S narastajúcou úrovňou intelektu narastá aj šanca, že v neskoršom živote bude dieťa lepšie fungovať v oblasti vzdelávania, práce, aj celkovo v bežných životných situáciách. Avšak aj u detí s autizmom s priemerným či dokonca nadpriemerným intelektom sa ukazuje, že v neskoršom živote nenapĺňajú svoj intelektový potenciál v bežnom živote do takej miery, ako deti s porovnateľným intelektom bez autizmu. Môžu mať dobré školské výsledky, no väčšie problémy s vytváraním a udržiavaním priateľstiev, či v manželstve, alebo si nevedia dlhodobo udržať prácu. Vyšší intelekt zvyšuje aj šancu, že terapia bude účinná.
Ďalším významným ukazovateľom je úroveň reči. Ukazuje sa, že pre dobrú prognózu je dôležitý vek nástupu prvých slov a prvých viet. Deti, u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote, ako aj lepšiu úroveň poznávacích schopností. Čím neskôr sa rečové schopnosti objavia, tým je vyššia šanca, že budú mať neskôr problémy fungovať v bežnom živote. Dôležitým ukazovateľom je aj to, nakoľko je dieťa aktuálne samostatné primerane jeho veku, nakoľko má napríklad sebaobslužné, motorické a ďalšie zručnosti. V neposlednom rade má významnú úlohu v prognóze podstúpenie terapie vo včasnom veku. Čím skôr dieťa podstúpi intervenciu, tým je rýchlejšia a vyššia jej účinnosť a tým má aj lepšie vyhliadky do budúcnosti.
Rodičia detí s PAS často čelia mnohým výzvam, vrátane komentárov okolia, že nevedia vychovať vlastné dieťa, alebo obáv, ako sa dieťa začlení do školy a nakoľko bude v budúcnosti samostatné. Je dôležité, aby sa rodičia spojili s inými rodičmi napríklad na sociálnych sieťach alebo iných fórach, kde si navzájom môžu vymieňať informácie a skúsenosti. Dnes sú tiež už dostupné viaceré knihy a kurzy, kde sa dajú nájsť spoľahlivé informácie o autizme - o podstate ochorenia, ale aj o tom, ako s dieťaťom komunikovať a pracovať. Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom však bežne prežívajú a prejavujú emócie, no často ich majú problém regulovať a identifikovať u iných ľudí.
Povedomie o autizme celosvetovo neustále rastie spoločne s prevalenciou (štatistickým výskytom), no zrejme netušíte, koľko ľudí z vášho okolia môže byť autistami či autistkami (a v mnohých prípadoch to nemusia tušiť ani oni sami). Zvýšená informovanosť a skorá podpora sú tak pre jednotlivcov na spektre a ich rodiny neoceniteľné. Každoročne sa napríklad koná aj Deň povedomia o autizme s Modrou hliadkou, kde organizácie prinášajú riešenia pre osoby s PAS a ich rodiny.
Každodenné sociálne zručnosti: Pochopenie reči tela | Naučte sa tipy na pochopenie reči tela
tags: #dieta #porozuje #veci #v #ruke