Plač bábätka: Od prvých chvíľ v maternici po zúfalé volanie o pomoc

Zdanlivo bezdôvodný a neutíchajúci plač dieťaťa dokáže priviesť do úzkostlivých stavov aj tých najpokojnejších rodičov. Prečo novorodenec plače a ako ho utíšiť? Ako sa bábätko postaví k tomu, ak ho rodičia nechajú „vyplakať,“ a môže byť jeho plač prejavom sebeckosti či nudy? Poď si prečítať o najväčších mýtoch, ktoré sú s detským plačom späté, a zisti, ako rozpoznať aj ďalšie signály, ktoré spolu s plačom prichádzajú. Plač bábätka treba vnímať ako jeho komunikačný prostriedok.

novorodenec plače v náručí rodiča

Čo to znamená, ak dieťa plače?

Na začiatku treba povedať, že plač novorodenca nikdy nie je bez dôvodu a rozhodne nejde o akt, ktorým by si unudené dieťatko len vynucovalo tvoju pozornosť. Plač je totiž jedným z mála signálov a komunikačných prostriedkov, ktorými čerstvo narodené dieťa disponuje, a tak práve pomocou neho s tebou komunikuje a dáva ti najavo, že momentálne nie sú dostatočne naplnené jeho potreby.

Po príchode z pôrodnice domov sa budete s bábätkom čoraz väčšmi zoznamovať a prehlbovať si váš vzťah. Preto je logické, že napríklad aj počas šestonedelia nebudeš vedieť rozlúsknuť, čo presne ti chce bábätko dať najavo. Prvé dni, respektíve týždne, sa preto budú niesť v duchu pozorovania, skúšania, dosahovania výsledkov v utíšení dieťaťa, ale aj zlyhaní, kedy sa voči jeho plaču budeš cítiť bezmocná.

Po čase naopak zistíš, že nie je plač ako plač, pričom rozhodne nejde len o jeho razantnosť a intenzitu. Pri plači totiž bábätko vysiela aj iné signály, ktoré je potrebné si všimnúť a spätne spojiť s jeho potrebou, ktorú ak si naplnila, nárek ustane. Pozri sa preto, aké ďalšie prejavy môžu jednotlivé typy detského plaču sprevádzať:

Plač dieťaťa od hladu

S týmto nárekom sa niektoré mamičky stretávajú nesmierne často, iné zasa takmer vôbec - všetko závisí od toho, ako vyzerajú začiatky dojčenia, či je bábätko správne prisaté, prípadne či bábätku stačí interval kŕmenia umelým mliekom, ktorý si spočiatku nastavíte. Plač novorodenca od hladu môže spočiatku pripomínať jemné mrnkanie a ak mu do pár chvíľ nie je ponúknuté „jedlo,“ môže prerásť do silnejšej intenzity. Dôležitým rozpoznávajúcim faktorom sú taktiež ručičky dieťaťa - k ústam si prikladá päsť, pokúša sa cmúľať prsty alebo pokojne aj roh deky, ktorú má práve poruke.

Plač dieťaťa od únavy

Nie je na škodu uvedomiť si, že každý, i ten najbanálnejší podnet, je pre bábätko novým. Ak má počas dňa týchto podnetov viac, jeho psychika sa preťaží natoľko, že je napríklad ťažké ho večer uspať. Medzi nové podnety možno zaradiť návštevu vo vašej domácnosti, prvú dlhšiu prechádzku, skúšku nosiča či akúkoľvek zmenu alebo novinku, s ktorou je konfrontované a ktorá si žiada jeho pozornosť. Plač od únavy sprevádza zívanie, chytanie očiek a tváričky a často sa vyskytuje v podvečerných alebo večerných hodinách. Intenzita plaču sa môže z bábätka na bábätko líšiť - zatiaľ čo jedno bude len nepokojne pomrnkávať a vyžadovať si tvoju prítomnosť, iné môže spustiť skutočne hlučný vresk.

bábätko si trie oči

Plač dieťaťa od bolesti

Plač, ktorého príčinou je bolesť, má silnú intenzitu, viac ako nárek pripomína skôr kričanie a môže byť sprevádzaný mrvením sa v postieľke či stuhnutosťou telíčka, ak dieťa práve držíš na rukách. Často trvá aj celé hodiny a prichádzať môže počas celého dňa či noci. Bolesť môže pochádzať z bruška, zastavených vetrov alebo po preklenutí novorodeneckého obdobia v neskorších mesiacoch aj zo zúbkov. Ďalšou formou takéhoto plaču je nárek z neprebalenej plienky - ide o istý typ diskomfortu, ktorý bábätko vyrušuje, a to predovšetkým vtedy, ak ho plná plienka na zadočku chladí, prípadne dráždi jeho zaparený zadoček.

Plač dieťaťa pri detskej kolike

Plač spôsobený detskou kolikou je nesmierne špecifický - objavuje sa najčastejšie v podvečerných alebo večerných hodinách, trvá viac ako tri hodiny a tento scenár sa opakuje aj tri týždne po sebe. Rodičia vtedy dosahujú najvyšší level zúfalstva a bábätko sa zmieta v bolestivých kŕčoch. Špecifickými signálmi sú výrazná červeň v tvári, ostrý a uši rezajúci nárek, priťahovanie nožičiek k brušku. V postieľke sa dieťa nepokojne mrví, nepomáha hojdanie ani akékoľvek tíšenie.

Prečítaj si o detskej kolike viac v našom samostatnom článku a dozvieš sa, ako môžeš bábätku čím skôr uľaviť od bolesti bruška: Dojčenská kolika. Dojčenská kolika je jednou z najčastejších príčin, prečo novorodenci a dojčatá dlhodobo plačú - a jednou z najväčších výziev pre rodičov. Ak má tvoje bábätko niekoľko týždňov a trápi ho každodenný večerný plač, ktorý trvá aj hodiny, bez zjavného dôvodu - možno sa stretávaš práve s kolikou.

BabyClub Dr.Max – Fyzioterapia – Kolika u detí – 1. diel

Plač dieťaťa zo strachu alebo separačnej úzkosti

Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, ak sa cíti neisté. Hoci sa takto malé bábätko nebude báť strašidiel pod posteľou, istá forma strachu môže prameniť práve z odlúčenia od maminky. Bábätko, ktoré plače zo strachu alebo smútku z odlúčenia, je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži. Separačná úzkosť je jednou z úzkostí, ktorou trpia deti v detskom veku. Je to úzkostná porucha, ktorá vzniká okolo 9. mesiaca života dieťaťa. Je to normálna emocionálna fáza vývoja, ktorá začína vtedy, keď deti začínajú chápať, že ľudia a veci existujú aj keď ich nevidia. Dieťa vníma akékoľvek odlúčenie matky alebo rodičov ako strach, nevôľu. Bojí sa, že sa mamička alebo otecko už nevráti, keď niekam odchádza a ono ostane samo. Začne plakať, báť sa. Mnohokrát ide až o hysterický plač a rev, ktorý nejde zastaviť nijako, len príchodom mamičky/otecka.

Vyplakanie dieťaťa: Mýtus, ktorý škodí

Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou tvojho psychického zdravia je nechať ich vyplakať. Určite si aj ty počula rady, ako by si si svoje dieťatko nemala často brať na ruky, prípadne by si k nemu nemala priskočiť, len čo zamrnká a zaplače. Žiaľ, ide o poriadne zastaraný názor, pretože novorodenec a ani staršie bábätká skutočne nemajú sklony k manipulácii a plač je pre ne stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb.

Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti. Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť.

rodič objíma plačúce dieťa

Ako utíšiť plačúce dieťa?

Ak chceš utíšiť plačúce bábätko, prvým krokom je zistiť, čo presne ti chce svojím plačom povedať. Za predpokladu, že je nakŕmené a prebalené, no i tak stále plače, môžeš vyskúšať nasledovné tipy, ktoré sa čerstvým maminkám osvedčili najviac:

  • Snažiť sa zostať v pokoji: Áno, vieme, táto rada je niekedy v praxi len ťažko splniteľná. Niekoľkohodinový detský plač totiž rodičov privádza do zúfalstva, kedy majú doslova chuť vzdať sa rodičovských povinností. 🙂 Avšak je potrebné mať na pamäti, že bábätko reaguje na atmosféru, ktorá doma panuje, a rovnako i na pocity, ktoré vysiela jeho maminka. Preto môžeme prehlásiť, že ide o tú najdôležitejšiu radu - ak nebudeš pokojná ty, neutíšiš ani svoje dieťatko.

  • Húpavý pohyb: Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budeš vykonávať pri chôdzi, v kočíku, alebo sediac na fitlopte, dieťatko, ktoré nič nebolí a má naplnené svoje potreby, by sa malo po čase upokojiť. Istou formou hojdavého pohybu je aj jazda autom - nie jeden rodič štartoval auto i v strede noci, aby svoje hlasno plačúce bábätko uspal.

  • Bližší kontakt s maminkou: Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane. V prípade, že si tvoje dieťa vyžaduje telesný kontakt takmer neustále, zváž kúpu šatky alebo nosiča. Tvoja chrbtica sa síce odľahčí len čiastočne, no aspoň budeš mať počas dňa voľné ruky.

  • Biely šum: Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zväčša ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky - šum mora, búrku či zvuk vysávača. Táto pomôcka je nesmierne osožná predovšetkým vtedy, ak dieťatko plače od únavy, je nepokojné a má problém ponoriť sa do spánku.

  • Pevné zavinutie: Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne. Na trhu je množstvo zavinovačiek a spacích návlekov, ktoré bábätku znemožnia pohyb, dôsledkom čoho sa zvykne upokojiť predovšetkým vtedy, ak plače od vyčerpania a únavy.

  • Cvičenie s nožičkami a masáž bruška: Ak ide o plač od bolesti bruška, nemala by si zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška. Tieto techniky môžeš pokojne využívať aj preventívne, teda v čase, keď je dieťa spokojné a práve neplače. Pri záchvate plaču môže zasa ísť o formu rýchlej pomoci.

masáž bruška bábätka

Plač v maternici: Príprava na život

Je úžasné, že dnes môžeme sledovať svoje dieťatko aspoň kratučký čas vďaka ultrazvuku i v brušku. Možno ste mali šťastie a videli ste ho v zaujímavých pózach, cucajúc si palček, kopúc alebo dokonca pri štikútaní. Môžu však nenarodené bábätká v maternici aj plakať? Vďaka vedeckému pokroku môžeme hlbšie nazrieť do sveta plodu v maternici, sledovať jeho vývoj, zručnosti, prípadne aj riešiť spozorované problémy. Vieme, že deti v maternici sú schopné sať si prsty, prehĺtať, môžu dostať „štikútku“, cikať.

Ako to je s plačom? Novorodeniatka trávia veľa času počas dňa i v noci plačom - robia to už v maternici? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že dieťa v maternici nemá dôvod na plač - veď je chránené matkou a v pohode. Navyše je v plodovej vode.

Reaguje na hlas matky

Výskumy vedcov boli najskôr zamerané na to, či deti v maternici dokážu reagovať na podnety zvonku. Teraz vieme, že už počas vnútromaternicového vývoja plod pozná hlas svojej matky, spoznáva svet okolo najmä prostredníctvom sluchu - reaguje na zvuky, ale aj na svetlo, pohyby matky, dotyky bruška. Jedna štúdia z roku 2015 ukázala, že už 16-týždňový plod reaguje na zvukové podnety zvonku. Keď sa mu prihovára matka, ktorá sa zároveň dotýka svojho bruška plod sa intenzívnejšie pohyboval.

Plač je náročná súhra viacerých systémov

Vráťme sa však k plaču. Ten u novorodeniatok nie je len reakcia na to, že niečo je zlé, naopak - je to ich spôsob komunikácie. Na to, aby dieťa dokázalo plakať je potrebná koordinácia medzi viacerými systémami tela, vrátane ovládania tvárových svalov a regulácie dýchania. Plač by nebol plačom, kedy neobsahoval aj hlasovú zložku. Plač alebo výkrik je dôležitým vývojovým medzníkom v živote plodu. Dieťa, ktoré je schopné plakať, ukazuje, že jeho mozog a nervový systém i telo pracujú správne. Vďaka plaču dokáže dieťa privolať svojho opatrovateľa signalizuje, keď je v núdzi, ale aj to, že už je hore, je hladné, potrebuje prebaliť.

Môže bábätko v maternici plakať?

Vedci sú presvedčení o tom, že deti si tento veľmi náročný, ale pre život nevyhnutný mechanizmus nacvičujú už v lone matky. Dôležité však je uvedomiť si, že plač plodu v maternici nemôže vyzerať rovnako, ako plač po narodení. Možno máte záber vášho potomka z 3D ultrazvuku ako krčí tvár - i to môže byť signál plaču v maternici. Už dávnejšia štúdia potvrdila existenciu 5 celkových stavov, ktoré prežíva dieťa v maternici: pokojný spánok, aktívny stav, pokojná bdelosť, aktívna bdelosť a plač. Ako plač označili stav, keď plod mal prehĺbené a rýchlejšie dýchanie - ako pri vzlykaní, často otváral ústa, ako keby sa snažil vydať zvuk - krátko zakričať. Samozrejme, vydávať zvuk v tomto prostredí nie je schopný. Prvýkrát sa podarilo zdokumentovať plač nenarodeného dieťaťa v roku 2004.

Kedy teda začína plakať?

Všetky potrebné mechanizmy, ktoré potrebuje dieťa na to, aby vedelo plakať sú pripravené približne v dvadsiatom týždni tehotenstva. Vtedy už vyvíjajúce sa bábätko dokáže koordinovať dýchanie, otvoriť ústa, posunúť jazyk do polohy ako pri plači. Predčasne narodené deti v 24. týždni tehotenstva už môžu vykazovať známky plaču.

Nadmerný plač a jeho vplyv na rodičov

Nadmerný plač dieťaťa môže mať negatívny dopad na psychickú pohodu rodičov. Môže vyvolať pocity zlyhania, neschopnosti, stresu, vyčerpania a dokonca aj depresie. Dôležité je uvedomiť si, že nie ste zlí rodičia, ak vaše dieťa veľa plače. Je to náročné obdobie, ktoré prejde. Plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mami vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. No podobné pocity vyvoláva aj u „nerodičov“. Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Z hľadiska evolúcie to má veľký význam. Dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť - a to zvyšuje šancu bábätka prežiť.

Štatistika detského plaču naznačuje, že novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. (Existujú však aj výnimky). Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy.

matka drží plačúce dieťa

Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu. Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“ , že s nimi „manipuluje.“ Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov.

Plač ako komunikačný nástroj a liečebný proces

Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.

Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.

Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať: prenatálny stres a pôrodná trauma, nenaplnené potreby (najmä potreba dotyku a nosenia), zahlcujúce podnety, vývojová frustrácia, fyzická bolesť a strach.

Štúdie ukazujú, že deti, ktoré sú viac nosené, plačú menej. Jeden výskum požiadal skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie.

Zdravotné príčiny nadmerného plaču

Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci. Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú: neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky. Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy.

Plač pri dojčení a po dojčení

Plač pri dojčení môže byť spôsobený nedostatočným tokom mlieka, refluxom, alebo tým, že dieťaťu jednoducho nechutí materské mlieko kvôli strave matky či iným faktorom. Po dojčení môže dieťa plakať z dôvodu refluxu, nepríjemných vetrov, pretože ešte nie je dostatočne nasýtené, alebo jednoducho preto, že mu chýba blízkosť matky. Je dôležité vylúčiť zdravotné príčiny a zamerať sa na techniky upokojenia, ako je nosenie, hojdanie alebo jemná masáž bruška.

Prvé okamihy po pôrode: Plač ako symbol života

Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je dobrým znamením. Obzvlášť po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká. Je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete. Dojíma a rozradostňuje. No plač bábätka môže aj frustrovať, vyčerpávať, nahnevať. Najmä ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci. Za normálnych podmienok, kedy je bábätko bezprostredne po narodení priložené na matkino nahé telo, popôrodný plač trvá naozaj krátko, dokonca nemusí nastať vôbec. V takom prípade sa začína všetko druhou fázou, uvoľnením, po ktorom už bábätko pokračuje v činnostiach vedúcich k prvému nadojčeniu. Je dôležité, aby boli novorodené deti v kontakte koža na kožu so svojimi matkami, aby mohla prebehnúť optimálna popôrodná adaptácia a aby sa mohli nadojčiť prvýkrát samé, čo znižuje pravdepodobnosť problémov so správnym prisávaním.

tags: #dietatko #place #uz #v #maternici

Populárne príspevky: