Úvod: Hlbšie Pochopenie Detskej Individuality
Každé dieťa je jedinečná bytosť s vlastnými potrebami, schopnosťami a potenciálom. Táto individualita si vyžaduje citlivý a rešpektujúci prístup, ktorý zohľadňuje nielen fyzické, ale aj emocionálne a psychické aspekty vývoja. V dnešnej dobe, kedy je na deti vyvíjaný značný tlak zo strany školy, rodiny a spoločnosti, je obzvlášť dôležité venovať pozornosť ich duševnému zdraviu a predchádzať zanedbávaniu, ktoré môže mať dlhodobé negatívne následky. Spoločnosť, ktorá sa chce rozvíjať, musí pochopiť, že hľadanie výnimočnosti v každom dieťati by malo byť základným poslaním každej školy a každej rodiny. Ako chceme deti motivovať k učeniu, keď nepoznajú samých seba? Je nevyhnutné, aby sme sa zamerali na individuálne potreby a jedinečné cesty každého dieťaťa, aby sme im umožnili plnohodnotný a šťastný život.
Základné Princípy Výchovy Podľa Alfreda Adlera: Rešpekt a Spolupatričnosť
V procese výchovy je kľúčové vnímať dieťa ako rovnocenného partnera a poskytovať mu prostredie, v ktorom sa cíti cenené a chápané. Alfred Adler, zakladateľ individuálnej psychológie, zdôrazňoval, že s dieťaťom treba zaobchádzať ako s rovnocenným a že dieťa musí cítiť a skutočne byť cenenou súčasťou rodiny. Bol striktne proti rozmaznávaniu a zanedbávaniu, pretože oba spôsoby výchovy podporujú vývoj nezdravej osobnosti dieťaťa. Adlerove princípy poskytujú pevný základ pre rodičov, ktorí chcú podporiť zdravý emocionálny a psychický vývoj svojich detí:
- Pocit spolupatričnosti: Dieťa sa musí cítiť byť právoplatnou súčasťou rodiny, na ktorej záleží, nie je menejcenná a nepodstatná. Tento pocit je pre dieťa fundamentálny pri budovaní jeho vlastnej hodnoty a miesta vo svete.
- Podpora a povzbudenie: Namiesto trestania a odmeňovania Adler radí podporiť deti a pomôcť im, aby sa cítili cenené, výnimočné a kompetentné. Pravidelné povzbudzovanie a uznanie úsilia, nie len výsledkov, posilňuje vnútornú motiváciu dieťaťa.
- Rešpekt a rovnosť: Je dôležité utvoriť si s deťmi spojenie cez rešpekt a rovnosť. Deti musia vedieť, že sú nedielnou a dôležitou súčasťou rodiny - zapájajte ich do chodu domácnosti, nech majú svoje povinnosti, ale aj práva. Tým sa učia zodpovednosti a pocitu prispievania.
- Kompetentnosť: Nerobte za dieťa nič, čo už zvládne samé, podporujte ho v samostatnosti a neriešte problémy za neho. Namiesto toho ho učte, aby premýšľalo samé za seba, podporte ho v prichádzaní na riešenia svojich problémov, avšak buďte mu láskavou oporou. Táto podpora samostatnosti buduje sebadôveru a schopnosť prekonávať prekážky.
- Istota: Ak deti naučíte, že chybovať je ľudské, ale že sú kompetentné, aby prekonali všemožné nástrahy, nadobudnú istotu, že to skutočne zvládnu. Zvládanie chýb ako príležitostí na učenie je kľúčové pre budovanie odolnosti.
- Pozornosť: Reagujte len na to správanie, ktoré chcete vidieť u detí aj naďalej. V konflikte alebo vyvádzaní nereagujte, odíďte preč a dieťa sa naučí, že si týmto vašu reakciu nezaistí. To pomáha dieťaťu pochopiť dôsledky jeho správania a učiť sa zdravým spôsobom upútavať pozornosť.
Narcizmus u Detí: Dôsledky Prehnanej Chvály a Nadhodnocovania
Podľa vedcov v západných krajinách pribúda množstvo detí, ktoré k sebe cítia nezdravý obdiv. Cítia sa voči ostatným nadradené, fantazírujú o osobnom úspechu a veria, že si zaslúžia špeciálnu starostlivosť. Ak sú nejakým spôsobom ponížené, stávajú sa agresívne a násilné. Odkiaľ sa u detí vzal narcizmus? Narcizmus je chorobná sebaláska človeka. Tento fenomén je známy v spoločnosti už celé storočia, no napriek tomu vieme podľa vedcov o jeho vzniku len veľmi málo. Podľa rozsiahlej štúdie tímu psychológov pod vedením Eddieho Brummelmana z Amsterdamskej univerzity je príčinou tohto chorobného stavu prístup rodičov.
Psychológovia sledovali dva roky skupinu 565 holandských detí vo veku od sedem do jedenásť rokov a zároveň aj ich rodičov. Zistili, že narcistické črty sa rozvíjali u detí, ktoré od svojich rodičov dostávali prehnanú pozornosť a nadhodnocovali ich skutočné schopnosti. Boli rodičmi preceňované a neustále im bolo dávané najavo, že sú niečo viac ako ostatní. Medzi ďalšie zistenia výskumu napríklad patrilo, že sebavedomie bolo nadobúdané vďaka rodičovskej láskavosti a nie prehnanej pozornosti a chvále rodičov. Ale čo v skutočnosti podľa vedcov znamená „nadhodnocovanie“ schopností detí a prechvaľovanie? Vedci sa napríklad pýtali rodičov, či si myslia, že ich dieťa je výnimočnejšie ako ostatné alebo či si zaslúži niečo viac ako ostatné. Pýtali sa tiež, čo si myslia, aké múdre sú ich deti a následne deťom odmerali IQ. Rodičia, ktorí nadhodnocovali schopnosti ich detí, prispievali k rozvoju narcistických tendencií.
Väčšina ľudí sa mylne domnieva, že narcistické črty sú len akousi malou nepríjemnosťou v povahe človeka. Opak je však pravdou. Narcistické črty môžu deťom nielen v detstve, ale aj v dospelosti, spôsobovať množstvo nepríjemností. Samoľúbi ľudia sú zvyknutí, že budú inými zbožňovaní. To sa však po oslabovaní vplyvu rodičov prestane diať. Ich schopnosti v reálnom svete nebudú vynikať, pretože takými v skutočnosti ani nikdy neboli. Robili ich takými iba rodičia. Brummelman tvrdí, že je dôležité, aby sme začali znižovať množstvo týchto detí, ktoré v dospelosti budú trpieť. Mali by sme začať každý vo svojej domácnosti a čo najskôr. Je kľúčové nevytvárať deťom falošný obraz o nich samých, neprechvaľovať ich výkony a prestať s neustálym preceňovaním. Namiesto toho by sme mali byť pre deti a poskytovať im lásku, aby mali dostatočne zdravé sebavedomie a šťastný život.
Skryté Hrozby Zanedbávania: Od Emocionálneho Chladu po Fyzické Nedostatky
Zanedbávanie detí je rozsiahly problém, ktorý sa prejavuje v rôznych formách a môže mať hlboký dopad na vývoj dieťaťa. Psychológ Radek Ptáček upozorňuje, že zanedbávanie je mimoriadne zanedbaná téma, pretože nie je vždy viditeľné a spoločnosť mu nevenuje dostatočnú pozornosť.
Emočné zanedbávanieEmočné zanedbávanie je jednou z najčastejších foriem nevhodného zaobchádzania s deťmi. Zahŕňa široké spektrum správania, ktoré poškodzuje emocionálnu pohodu dieťaťa. Deťom ubližuje emočný chlad či nedostatok pozornosti. Na rozdiel od fyzického týrania či od absencie na vyučovaní si takéto drobné zanedbávanie nikto nevšimne, a tak môže pretrvať celé detstvo a mať fatálne dôsledky. Rodičia, ktorí sú emočne chladní alebo negatívni, nemusia byť vnímaní ako problémoví, pretože na dieťati nemusí byť príčina zrejmá. Dieťa môže byť príliš uzavreté do seba alebo sa naopak môže prejavovať hraničným správaním. Bagatelizovanie úzkostí úzkostného dieťaťa, ktoré nemá dostatočnú emočnú odozvu v rodine, je ďalším príkladom. Situácie spojené s rozvodom rodičov alebo s duševnou chorobou niektorého z nich môžu tiež viesť k emočnému zanedbávaniu dieťaťa.
Fyzické zanedbávanieFyzické zanedbávanie sa týka nedostatku základných potrieb, ako je výživa, oblečenie, bývanie a zdravotná starostlivosť. Dlhodobo neprimeraná výživa, kedy dieťa živí prevažne na rožkoch a sušienkach, môže byť prejavom nedostatku kompetencií rodičov, aj keď majú dieťa radi. Prekrmovanie dieťaťa je tiež forma zanedbávania, pretože obezita u detí vedie k cukrovke 2. typu a ďalším zdravotným problémom. Nadbytok aktivít a záťaže vo forme krúžkov, môže viesť k zanedbaniu voľného priestoru pre prirodzený vývoj dieťaťa. Mozog dieťaťa sa vyvíja najviac vo chvíľach, keď sa akoby poflakuje. Leňošenie je pre deti rovnako dôležité ako aktivita a učenie.
Dôsledky zanedbávania a ústavná starostlivosťMierne, ale dlhodobé zanedbávanie máva väčšinou horšie následky ako jednorazové zneužitie, týranie alebo nejaká prežitá jednorazová trauma. Skryto znevýhodnené dieťa nemusí získať vôbec žiadnu pozornosť, alebo len negatívnu, trestajúcu. Takéto deti napríklad v škole veľmi hnevajú, môžu byť agresívne, vzdorovité, ale nie je to porucha, je to prejav „zraneného“ dieťaťa. Keď neposlúcha, rieši sa to sankčne, poznámkami, zhoršenými známkami zo správania, a nedochádza k žiadnemu zlepšeniu. Dieťa môže skončiť v diagnostickom ústave, ale nebude chápať, čo tam robí. Ďalej neposlúcha, vzpiera sa, nie je to preň zrozumiteľné. Nikto s ním nepracuje, nikto nepátra po príčine jeho správania. Trauma sa rieši ďalšou traumatizáciou. Jeho odpor je zase interpretovaný ako porucha správania, zatlačí sa naň ešte viac, čo vedie k ďalšej represii, a to je celé zle.
Príkladom extrémneho dôsledku je príbeh dieťaťa drogovo závislej matky. Dieťa sa narodí drogovo závislej matke, má teda už problematický štart. Bezprostredne po narodení sa dostáva do dojčenského ústavu, prvé týždne a mesiace v ústavnej starostlivosti vytvárajú veľmi negatívnu prognózu. Po dvoch rokoch sa dostane do detského domova. Dovtedy neprežije žiadny silný vzťah s nikým. Prejavuje sa poruchami správania, ktoré sa riešia len trestami. Prejde niekoľkými detskými zariadeniami a niekoľkými diagnostickými strediskami. Je považovaný za najproblémovejšieho chlapca. Medzi 15. a 16. rokom si ho vezme babička, ktorá mu chce dať šancu. On babičku z nejakého úplne absurdného dôvodu zavraždí. Dostáva sa opäť do diagnostického ústavu. Keď v devätnástich vylezie von, je vzápätí dvakrát odsúdený za ublíženie na zdraví, prežije ďalších niekoľko rokov vo väzení. Vyjde von, ale nikto ho nikdy neučil, ako v tom „nebezpečnom svete“ žiť. Skončí odsúdený na doživotie za brutálnu vraždu. Na začiatku bolo traumatizované dieťa, ktoré za nič nemohlo.
Plošne sú emočne zanedbané všetky deti, ktoré prejdú dojčenským ústavom. To je alfa a omega celej diskusie o ústavnej starostlivosti. Je však silný tlak z viacerých strán to zmeniť. Samozrejme, naráža to na veľa problémov, ale existujú snahy právne zakotviť, že nebude možné deti do roka alebo do dvoch umiestňovať do ústavnej výchovy. Lebo keď sa deti do ústavného systému dostanú, sú automaticky znevýhodnené. Z analýz vyplýva, že v českej ústavnej výchove nie je ani taká prvotriedna starostlivosť, akou sa zaklínajú tí, ktorí stavajú ústavy nad náhradnú rodinnú výchovu.
Výzvy 21. Storočia v Rodičovstve: Od Prílišného Ochraňovania po Komplexnú Podporu
Deti sa v 21. storočí, minimálne v našich geografických podmienkach v euroamerickom geopolitickom priestore a pri našom vývojovom stupni humanity, majú najlepšie, ako sa zrejme deti v priebehu ľudskej histórie mali. Neriešime obrovskú chudobu - hoci aj tá je v našej spoločnosti témou - hlad, detskú prácu, prostitúciu, obchodovanie s deťmi, obriezku dievčat, mrzačenie detí, nemožnosť elementárneho vzdelania. V porovnaní so zvyškom sveta riešime v úvodzovkách kozmetické záležitosti. Avšak aj tieto „kozmetické“ záležitosti môžu mať hlboké a dlhodobé dopady.
Prílišné ochraňovanie detí je ďalšou formou zanedbávania. Rodičia sa často boja rizík „tam vonku“, ako sú pedofili, a zabúdajú na to, že najväčšie hrozby sú v sivej zóne, ktorú nevidno, napríklad dlhodobá psychická šikana v realite aj na internete. Terapia a podpora sú v takýchto prípadoch kľúčové. Deti, ktoré boli jednorazovo sexuálne zneužité, ale dostali starostlivosť, podporu a šancu to spracovať, sú na tom z dlhodobého hľadiska lepšie ako deti, ktoré boli napríklad ponižované alebo zanedbávané počas celého detstva. Ale úplnou alfou a omegou je, či má dieťa s niekým blízkym - či už je to rodič alebo opatrovateľ - fungujúci pozitívny vzťah.
Family protection vs. child protection: Sú krajiny, ktoré volia model family protection, kde je najdôležitejšia rodina. Keď sa v nej niečo zlé stane, musíme urobiť maximum pre to, aby dieťa v rodine zostalo, ak to pre neho nie je bezprostredne nebezpečné. Potom sú naopak systémy child protection, k tomu systému sa približujeme my, keď je na prvom mieste ochrana dieťaťa ako jedinca. Takže pri akomkoľvek podozrení dieťa vytrhneme z rodiny a „chránime“. Ani jeden prístup nie je dokonalý a správny, ale je dobré zvažovať vždy situáciu na škále medzi nimi. Vytrhnutím dieťaťa z rodiny môžeme namiesto ochrany spôsobiť absolútnu traumu.
Psychoterapia ako trend? Občas zaznamenávam názory, že chodiť na psychoterapiu je módny trend, že ľudia nevedia, čo by od dobroty robili, tak riešia svoje depresie, úzkosti a traumy. Veď ľudia, ktorí pomoc vyhľadávajú, sú možno práve tí, ktorí boli v detstve nejakým spôsobom zanedbávaní.
Kedy do Školy? Dôležitosť Zrelosti a Prispôsobenia
Nástup do školy je pre dieťa a jeho rodičov významným míľnikom. Ak dieťa dovŕši do 31. augusta 6 rokov, rodič je vždy povinný dieťa zapísať do školy. Či do nej nasledujúci školský rok nastúpi alebo nie, to je už vecou psychológov, resp. rodičov. Ak dajú rodičia nezrelé dieťa do školy, môže celý čas iba dobiehať svojich spolužiakov a nikdy necítiť pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý.
Pre úspešný nástup do školy je kľúčová zrelosť pre školu. U dieťaťa je potrebná emocionálna, psychická a fyzická zrelosť. Stáva sa, že hoci má dieťa skvelú pamäť, jeho jemná motorika je slabá. Dôležité je, aby dokázalo ukončiť činnosť, ktorú robí. Tým sa učia sústredeniu. Sociálna zrelosť je dôležitá pre schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu.
Problémy s nástupom do školy sa objavujú, ak dieťa dáme priskoro. Nastávajú problémy v správaní, v komunikácii, býva vytesňované z triedy, smejú sa mu, môže tu dochádzať k šikane. Dôvod je to, že je iné a nezapadá do tej skupiny detí. Okrem toho sa tam potom pridružujú problémy s učením ako dyslexia, dysgrafia, ale to je iný balík problémov. Zvyčajne mávajú problémy chlapci narodení od mája do septembra. Tým by som určite odporúčala ísť k psychológovi vždy, aby ich vyšetrili a posúdili ich školskú zrelosť individuálne.
Výnimočné Deti a ich Potreby: Nadaní Jedinci a Autistické Spektrum
Používajte rešpektujúci jazyk. Vyhýbajte sa nálepkovaniu alebo definovaniu detí ich znevýhodnením a sústreďte sa na schopnosti, nie obmedzenia. Zdôraznite silné stránky dieťaťa, jeho talenty a záujmy a pokúste sa zmeniť k deťom so špeciálnymi potrebami prístup.
Mimoriadne nadané detiAk to hodnotíme z psychologického hľadiska pod pojmom mimoriadne nadané dieťa označujeme dieťa, ktoré má nadpriemerne vysokú úroveň rozumových schopností. Tieto deti sú už od najútlejšieho veku veľmi náročné, treba sa im veľa venovať. Skoro začínajú chodiť aj rozprávať, všetko chápu skôr ako rovesníci, majú výbornú pamäť. Zaujímajú ich veci, ktoré sú skôr pre staršie deti - ako napríklad otázky ľudského tela, života a smrti, náboženstva a iných oblastí. Majú vysokú úroveň logiky a abstraktného myslenia, zaujímajú sa o nezvyčajné veci. Už ako predškoláci poznajú písmenká a čísla, v mnohých prípadoch nastupujú do školy s tým, že vedia čítať, písať, počítať.
Ideálne je, ak nadané dieťa v školskom veku chodí do školy alebo triedy pre nadané deti, aby bolo vhodne stimulované, malo dostatok podnetov a informácií, po ktorých prahne a nenudilo sa. Ak sú tieto deti zaradené do bežnej triedy, naozaj sa môžu nudiť, nenaplnia sa ich vzdelávacie potreby, môžu vyrušovať a mať problémy v škole. Treba spomenúť, že s nadaním idú ruka v ruke aj výchovné problémy.
Čo je na téme nadaných detí „najproblematickejšie“? Najväčší problém je zmeniť predstavu, akú má spoločnosť o nadaní. Často máme pocit, že je to výhra, mať také dieťa. Často sa s tým názorom stretávame u učiteľov: „Je predsa úžasné, keď dieťa všetko rýchlo chápe, všetko mu ide, snaží sa, je motivované, má samé jednotky, nič nepotrebuje, pre učiteľa je to radosť a zároveň menej práce.“ Realita však býva úplne iná. Tieto deti potrebujú oveľa viac porozumenia, pretože o sebe často hlboko pochybujú, môžu byť perfekcionistické, úzkostné, narážajú na nepochopenie ostatných, trpia pocitom odlišnosti, s ktorým často bojujú celý život. Sú citlivé a emočne zraniteľné, je pre ne typická asynchrónia, teda nerovnomernosť vo vývoji. Určite to teda nie je výhra alebo „menej práce“. Mnohé z týchto detí majú veľkú energiu, hlásia sa, sú neposedné, vyrušujú učiteľov, čo býva vidieť najmä v prípadoch, keď je výučba pomalá, takže sa nadané dieťa môže nudiť. Preto sa potom prejavuje rušivo. Potrebuje neustále impulzy, takže sa na seba snaží upozorniť. Učitelia takéto deti považujú za hyperaktívne, a tie tak prichádzajú do poradní s podozrením na ADHD (neurovývojová porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou, impulzívnymi reakciami a pod.). Keď ich však potom vyšetrujeme, vidíme, že ak sú úloha alebo zadanie pre ne dostatočne náročné, práca ich baví a dokážu sa výborne sústrediť. Niekedy sú tieto deti považované za problematické alebo nevychované, pretože bojujú s autoritami, „napádajú“ ich. Nie je to snaha o zneváženie autority.
Autistické spektrumAutistické spektrum je bohatý a rozmanitý svet, ktorý si zaslúži pochopenie a podporu. Jedným z najdôležitejších poznatkov, ktoré si účastníci z odbornej prednášky organizovanej organizáciou Lúč pre Dieťa odniesli, bolo zistenie, že pediatri nie sú dostatočne školení v oblasti autizmu a porúch v duševnom vývoji. Štatistiky ukazujú, že v súčasnosti sa narodí až osem z desiatich detí, ktoré vykazujú známky porúch autistického spektra.
Každý ôsmy človek má autistické prvky, čo je dôvod, prečo sa autizmus stal jedným z najdôležitejších tém v oblasti výchovy a podpory detí. Dôležitým momentom je pochopiť svet dieťaťa a prispôsobiť sa jeho požiadavkám. Autistické deti môžu vnímať svet úplne inak ako deti bez porúch, a preto je kľúčové sa naučiť komunikovať s nimi rôznymi spôsobmi - či už posunkovou rečou, vizuálnymi pomôckami alebo verbálne. V momente, keď sa podarí nastoliť účinnú komunikáciu, dieťa s autizmom často mení svoje správanie a začína napredovať. Každý krok v porozumení a interakcii znamená pre dieťa veľký pokrok. Autizmus sa môže prejaviť už v útlom veku, niekedy aj pred prvým rokom života. Pozorní rodičia si všímajú prvé známky, ktoré sú varovným signálom, že dieťa môže mať autistické poruchy. Rodičom je odporúčané, aby sa zamerali na vytváranie stabilného a predvídateľného prostredia, ktoré pomáha deťom cítiť sa bezpečne a podporuje ich rast.
Mgr. Ľudmila Rakovanová pomáha rodičom výnimočných detí - detí s poruchou autistického spektra (PAS), ADHD a citlivých či temperamentných detí nájsť porozumenie, pokoj a rovnováhu v bežných dňoch. Každé dieťa má svoj jedinečný spôsob prežívania a reagovania na svet. Organizuje praktický online kurz, v ktorom rodičov krok za krokom sprevádza cestou od každodenného napätia k pokoju, pochopeniu a vzájomnému rešpektu. Jej e-book je sprievodcom pre rodičov, ktorí chcú lepšie pochopiť svoje dieťa s PAS, ADHD či výrazným temperamentom. Videá, príspevky a diskusie pomáhajú budovať pochopenie a pokoj v každodennom živote.
Náročné Deti: Pochopenie Ich Špecifického Správania
Sú deti, s ktorými to mamy majú ťažšie a často samé nevedia, prečo… Sú nepredvídateľné, od narodenia majú svoju hlavu a nech vám rodina i známi radia to či ono, nič z toho nezaberá. Mnohé mamičky si tak lámu hlavu, čo to s tým ich dieťaťom je. Netreba sa obávať, možno ide iba o „náročné dieťa“. Takmer každá matka má pocit, že je jej dieťa výnimočné a úžasné. Samozrejme je to pravda, každé dieťatko je výnimočné, pretože je to výnimočná ľudská bytosť. Mnoho bábätiek sa však správa veľmi podobne a preto sa dajú porovnávať v celkovom správaní. Sú však aj také deti, ktoré sa priemerom celkom vyhýbajú.
Pojem náročné dieťa zaviedol uznávaný pediater a otec ôsmich detí William Sears. On sám je totiž otcom takého dieťaťa. Rozpovedal príbeh o tom, ako sa im narodila štvrtá dcéra, ktorá však nebola taká, ako ostatné bábätká. Dovtedy už mali s manželkou tri deti, ktoré boli úplne bežné bábätká, mali pravidelné spánkové rytmy, pekne papali a uspokojovať ich potreby bola hračka. Zrazu však prišlo dieťa, ktoré bolo doslova závislé na dojčení a manželka doktora Searsa sa stala doslova chodiacim cumlíkom. Samozrejme, uspokojiť potreby dcéry nebolo jednoduché a tak sa rodičia začali pýtať, čo sa vlastne deje. So spánkom to tiež bolo ťažké, dcérka bola šťastná iba s rodičmi v posteli. Opatrovateľku nemohla ani vidieť, jednoducho chcela byť iba s rodičmi. Po čase si však manželia povedali, že nebudú svoje dieťa škatuľkovať, zabudnú na všetko, čo doteraz o deťoch vedeli a začnú počúvať iba potreby dieťaťa. A zrazu sa situácia zlepšila, dieťa i rodičia boli spokojnejší. Jednoducho rodičia prestali riešiť to, aké by dieťa malo byť a prijali ho také, aké v skutočnosti je. Ak aj vy máte pocit, že vaše dieťatko nie je také ako ostatné, možno aj vy máte náročné dieťa. Medzi hlavné znaky náročného dieťaťa patria:
- Horlivosť: Heslo náročného dieťaťa je jasné a spočíva v tom, že keď niečo robí, tak to robí naplno. Keď plače, tak zo všetkých síl, aby o tom vedeli všetci, keď sa smeje, tak naozaj naplno a zo srdca. Vo všetkom sú tieto deti veľmi živé a v domácnosti nič nenechajú na poriadku, všetko ich zaujíma. Ak ich niečo zaujme, ihneď sa púšťajú do akcie, nech im v ceste stojí čokoľvek. Úlohou rodiča nie je túto horlivosť tlmiť, ale dôležité je, aby horlivosť u dieťaťa korigoval a usmerňoval ho.
- Hyperaktivita: Nehovoríme o hyperaktivite ako o poruche. Jednoducho, takéto deti musia byť neustále v pohybe, stále niečo robia, nikdy sa nezastavia. Tieto deti sú len zriedka uvoľnené a v pokoji. Ich končatiny a svaly sú totiž stále napnuté a čakajú na akciu. Už novorodenci vedia dať najavo, čo sa im páči a čo nie. Väčšina takýchto detí napríklad neznáša pevné zavinutie v zavinovačke.
- Vyčerpanosť (rodičov): Náročné dieťa neustále potrebuje pozornosť rodičov. Nie je preto nič zvláštne, že sú rodičia unavení a bez energie. Treba sa na to ale pozrieť aj z inej stránky. Energia rodičov sa nestráca, ale iba dopĺňa energetickú zásobu dieťaťa. Starostlivosť je najmä pre matky veľmi vyčerpávajúca, avšak keď už myslíte, že ste na konci so silami, príde niečo, čo vás dobije energiou. Väčšinou je to niečo výnimočné, čo dieťa urobí a vás to nakopne a doplní chýbajúcu energiu. Voľno dni matky takýchto detí nepoznajú, ale dobrou správou je, že nie vždy je to úplná katastrofa.
- Časté dojčenie: Toto poznajú určite mnohé mamy. Náročné dieťa totiž nepovažuje dojčenie iba za zdroj obživy, ale je to dokonalý spôsob, ako sa upokojiť, ale i zabaviť. Štúdie ukazujú, že deti, ktoré sú dojčené na požiadanie, plačú menej a sú pokojnejšie ako deti kŕmené v presne stanovených časových harmonogramoch. Náročné deti potrebujú byť dojčené na požiadanie a ak si myslíte, že ich naučíte piť z fľašky, ste na omyle. Tieto deti fľašku i cumlík odmietajú! Nemusíte sa obávať kŕmiť dieťa často, na požiadanie. Materské mlieko je ľahko stráviteľné a nevyžaduje si pevne stanovené časové rozostupy, ako pri umelom mlieku. Je však len na matke, či sa prispôsobí potrebám dieťaťa, alebo sa bude snažiť dodržiavať štandardy.
- Náročnosť: Tieto deti nedokážu čakať. Keď niečo chcú, dajú to patrične hlasno najavo. Mnohé mamy hovoria, že k dieťaťu nedokážu pribehnúť dostatočne skoro, aby splnili jeho požiadavku, a už oznamuje do celého sveta, že sa mu niečo nepáči.
- Časté budenie: Príbehy o deťoch, ktoré spia celé hodiny, pripadajú matkách náročných detí ako úplne sci-fi. Novorodenci a dojčatá sa väčšiu časť spánku nachádzajú v tzv. ľahkej fáze. To znamená, že viackrát za noc precitnú a okamžite sa zobudia. S vekom sa však fázy hlbokého spánku predlžujú a tak staršie dieťa dokáže prespať celú noc bez toho, aby sa prebudilo. U náročných detí prichádza predĺženie tejto fázy neskôr. Preto sa zdá situácia, keď je dieťa neustále v noci hore, ako nezvládnuteľná a v porovnaní s inými deťmi je rodičom až do plaču. Jednoducho, tieto deti nepotrebujú ani cez deň spať toľko, koľko ich rovesníci, a rodičia sa môžu snažiť koľko len chcú.
- Nespokojnosť: Ak rodičia nedokážu uspokojiť potreby svojho dieťaťa, samozrejme, že sú z toho frustrovaní a nešťastní. Prispôsobiť sa požiadavkám takého dieťaťa je niekedy veľmi náročné. Zatiaľ čo iní rodičia dajú polročnému dieťaťu do ruky hrkálku a ono sa dlhý čas dokáže zabaviť, pri náročných deťoch toto naozaj nehrozí. Netreba však vešať hlavu. Treba skúšať a snažiť sa prísť na to, čo dieťaťu vyhovuje a neustále vymýšľať nové akcie.
- Nepredvídateľnosť: Rodičia náročných detí sa neraz pýtajú, kde urobili chybu? Niet sa čo čudovať. To, čo na dieťa platilo jeden deň, druhý už nemusí a tak stále treba skúšať a zisťovať. Hlavne sa netreba trápiť. Jednoducho skúšajte a zapojte aj svoj rodičovský inštinkt, ten vám presne napovie.
- Precitlivenosť: Náročné deti sú veľmi citlivé a vnímavé. Majú rady bezpečie a ak ich zoberiete do neznámeho prostredia, ktoré sa im nepozdáva, budú nepokojné. Stačí najmenší zvuk a dieťa sa dokáže prebudiť zo spánku a dokážu sa veľmi rýchlo vyľakať.
- Potreba fyzického kontaktu: Tieto deti túžia po kontakte. Či už ide o láskavú náruč matky alebo objatie otca, ku šťastiu potrebuje fyzickú blízkosť. Preto sa nemôžete čudovať, že si vyžaduje niekoľkohodinové nosenie na rukách a chce byť vždy tam, kde sa niečo deje. Pri náročnom dieťati nemôžete očakávať, že bude pokojne ležať a pozerať sa na hračky.
- Neschopnosť upokojiť sa: Mamám náročných detí prídu príbehy o tom, ako niekto uloží dieťa do postieľky a ono zaspí, ako úplne z iného sveta. Mamy náročných detí toto nepoznajú, pretože sa nedokážu samé upokojiť. Na to, aby zaspali, potrebujú cítiť prítomnosť matky. Nemusíte sa však obávať, neznamená to, že to tak bude navždy. Všetko si vyžaduje svoj čas. Ale vedzte, že takto formujete ten najlepší vzťah medzi matkou a dieťaťom.
- Citlivosť na odlúčenie: Náročné deti sú veľmi upäté na matku. Jednoducho vedia, že mama a dieťa tvoria celok a iba tak dokážu byť šťastné a bez stresu.
Rozvoj Potenciálu: Od Individuálnych Talentov po Spoločensky Zodpovedné Správanie
Na zemi neexistuje človek, ktorý by nemal na niečo vlohy. Či už je to umenie, šport, pečenie alebo vyšívanie. A tak isto ako neexistuje človek bez určitého talentu, neexistuje ani človek, ktorý by mal predpoklady na úplne všetko, čo sa na svete dá vykonávať. Takže ľudia sa od seba odlišujú nielen tým, ako vyzerajú alebo ako sa správajú, ako premýšľajú, ale aj tým, v akom smere prejavujú svoju šikovnosť. Každý z nás dokáže urobiť niečo iné, lebo každého z nás zaujímajú iné veci.
Často sa ľudia stretávajú aj s tým, že ich niekto odsudzuje alebo sa im posmieva len preto, že niečo nedokážu. Pokiaľ človeka niečo nebaví a nezaujíma ho to, nikdy v tom nebude perfektný. Je zbytočné sa hanbiť za niečo, čo naozaj nedokážete, iba s tým strácate drahocennú energiu, ktorú môžete venovať práve tomu, v čom ste vynikajúci. Namiesto toho, aby ste sa trápili nad tým, čo nedokážete, rozmýšľajte nad tým, v čom ste naozaj dobrý a vypracujte si plán, ako sa v tom ešte viac zlepšiť. Keď človek objaví, čo mu naozaj robí radosť, v čom je naozaj dobrý, to je vec, ktorá dá vášmu životu úplne nový rozmer.
Naše školy by mali byť tiež vo veľkej miere zamerané na túto skutočnosť. Hlavne v dnešnej dobe, keď na deti vplýva veľké množstvo podnetov, keď sú často v zajatí toku nekončiaceho prúdu často aj zbytočných informácií, priveľkého množstva reklám a hudby mali by byť vedené k podrobnému poznávaniu svojho ja, svojej podstaty, svojich darov. Časté rozhovory s učiteľmi a rodičmi, motivačné videá, písanie do denníkov, besedy s odborníkmi z rôznych odvetví hospodárstva, exkurzie a burzy práce by ich mali motivovať k tomu, aby čo najviac premýšľali nad sebou, nad budúcim povolaním alebo len tak nad svojou budúcnosťou. Totiž človek, ktorý sám seba pozná, je pokojnejší, vyrovnanejší, šťastnejší a rozdáva radosť aj iným.
Hľadanie výnimočnosti v každom dieťati by malo byť základným poslaním každej školy. Ako chceme deti motivovať k učeniu, keď nepoznajú sami seba? Dôležité je rozprávať sa s deťmi o ich pocitoch, snoch a túžbach. Pozerať motivačné videá, písať krátke zamyslenia, robiť diskusie. Pri rozhovoroch, diskusiách, či po zápisoch do denníkov na túto tému dovoľte žiakom, aby čo najviac rozprávali, aby sa vyznali zo svojich pocitov. Pripisujte téme výnimočnosti dôležitosť. Veľmi tak pomôžete svojim žiakom pri výbere ich budúceho povolania. Tým, že im dávate čas a priestor na takéto malé zastavenia počas školského roka, pomáhate im budovať predstavy o vlastnej budúcnosti.
Projekt Detský čin roka: Výchova k Empatii a Dobrým Skutkom
Projekt Detský čin roka je školský projekt zameraný na netradičnú formu etickej výchovy a zanecháva výraznú stopu na deťoch pri uvedomovaní si skutočných ľudských hodnôt v našej každodennosti. Projekt deti motivuje ku konaniu dobrých skutkov a ponúka veľkú škálu pozitívnych reálnych detských hrdinov, ktorí v skutočných situáciách vedeli nájsť tie správne riešenia. Deti sa učia porozumieť realite cez skúsenosti ich rovesníkov. Vďaka skutočným príbehom majú možnosť pochopiť, že pomoc a spolupatričnosť môže mať rôzne podoby.
Každý rok je projekt v niečom iný, podľa toho, čo deti aktuálne žili a čo sa dialo v spoločnosti, nakoľko príbehy detí priamo reagujú na aktuálne dianie. Detské príbehy, najmä tie z vidieka alebo menších miest, ukázali silné medzigeneračné prepojenie medzi členmi rodiny. Deti radi trávia veľa času so starými rodičmi a vzájomne si odovzdávajú lásku - radi im pomáhajú. Je tiež zaujímavé sledovať, ako narastá počet školských kolektívov, v ktorých sa integrácia zdravých a postihnutých detí stáva prirodzenou realitou. Každoročne sledujeme, ako deti vedia rozumne využiť nové technológie a sociálne siete aj pre dobrú vec a pomáhajú tak ako ľuďom, tak zvieratám.
V prvej etape projektu občianske združenie Detský čin roka motivovalo deti k robeniu dobrých skutkov a vyzvalo deti i verejnosť k zaslaniu príbehov o dobrých skutkoch detí. Písali deti, učitelia, rodičia i neznámi ľudia, ktorým deti pomohli. Dobré skutky urobili deti zo 77 slovenských škôl. Počas leta výberová komisia vybrala 35 nominovaných skutkov v nasledovných siedmich kategóriách: Záchrana života, Pomoc v rodine, Pomoc rovesníkom, Pomoc iným ľuďom, Pomoc prírode, Dobrý nápad a Cena Sašky Fischerovej - Malý Veľký čin.
Čítanie príbehov na školách začína v druhej etape projektu. Organizátori projektu zaslali začiatkom októbra pedagogický materiál s vybranými skutkami do 2200 základných škôl a školských úradov. Učitelia s deťmi čítajú príbehy na hodinách etickej výchovy, slovenského jazyka, náboženskej výchovy či v školskom klube. Spoločne sa rozprávajú s deťmi o príbehoch a hodnotách, ktoré detské skutky prinášajú.
Detská porota - každé dieťa má právo vybrať a oceniť jeden z príbehov v každej kategórii, čo je podľa pedagógov mimoriadne zaujímavá skúsenosť pre deti. Uvedomujú si rozdiely vo výbere príbehov, učia sa chápať rozdielnosť vo vnímaní, snažia sa navzájom o príbehoch hovoriť. Rovnako právo individuálneho hlasu dáva každému dieťaťu možnosť si uvedomiť vlastnú individuálnu hodnotu a akceptáciu zo strany ako kolektívu, tak i celej spoločnosti. Práve Detská porota rozhodne o tom, ktorých sedem skutkov získa ocenenie Detský čin roka. Anketa pre verejnosť je pripravená predovšetkým pre dospelých, ktorí touto formou môžu prispieť na projekt, podporiť dobro a hlavne sa inšpirovať dobrými skutkami detí. Jeden skutok za všetky kategórie, ktorý získa najväčšiu podporu verejnosti, získa ocenenie Cena ĽudiaĽuďom.sk.
tags: #kazde #dieta #je #vynimocne