Úvod: Hlboké Poranenia z Detstva a Túžba po Uzdravení
Môžeme samým sebe pomôcť vyliečiť sa z hlbokých poranení z detstva, kedy sme boli traumatizovaní, často nemilovaní, ponižovaní alebo rodičmi nechcení? Ako nájsť to vnútorné dieťa, zaseknuté v čase minulosti, plačúce s dlaňami na tvári, ktoré si pýta vašu pomoc a pokorne prosí o kúsok tepla a citu? Tieto otázky si kladú mnohí dospelí, ktorí vo svojom živote pociťujú nevysvetliteľný diskomfort, opakujúce sa konflikty alebo vnútornú nespokojnosť. Každá ľudská bytosť túži byť prijímaná a milovaná. V ideálnom prípade sa už v detstve učíme rozvíjať potrebnú sebadôveru a základnú dôveru v iných ľudí. Avšak ani to najšťastnejšie dieťa sa nemôže vyhnúť sklamaniam, smútku a iným negatívnym skúsenostiam, na ktoré síce časom zabúda, ale ktoré sa tiež postupne ukladajú do jeho nevedomia. Nenaplnené túžby, trápenia a zranenia z detstva si teda všetci nosíme v sebe aj v dospelosti. Na nevedomej úrovni sú zodpovedné za náš vnútorný diskomfort - nepríjemné pocity, ktoré nás nútia istým spôsobom reagovať, čím si v konečnom dôsledku neraz vytvárame konfliktné vzťahy. Koncept vnútorného dieťaťa ponúka cestu k pochopeniu týchto hlboko zakorenených dynamík a k ich následnému uzdraveniu.
Vnútorné Dieťa: Odrážanie Minulosti v Súčasnosti
Vo vnútri nás sa nachádza malé dieťa, ktoré potrebuje lásku a prijatie. Je to základná zložka našej osobnosti, ktorá zahŕňa všetky dobré a zlé vplyvy, ktoré nás určitým spôsobom dlhodobo formovali. Šťastné aj nešťastné udalosti, obavy, traumy, ale aj krásne chvíle, ktoré sme zažili, a ktoré si naša myseľ pamätá, aj keď nie vždy jasno. Toto vnútorné dieťa má na nás veľký vplyv aj v čase dospelosti, ovplyvňujúc naše pocity a správanie viac-menej automaticky.
Autorka, ktorej recenzia je súčasťou poskytnutých informácií, hovorí o dvoch typoch vnútorného dieťaťa, a to slnečnom a zamračenom. Logicky, zamračené dieťa sa formovalo negatívnymi vplyvmi, to slnečné pozitívnymi. Pri vplyvoch v detstve je potrebné nájsť akúsi pomyselnú rovnováhu v zmysle "všetkého veľa škodí". Napríklad, ak svojím deťom nedovolíte zažiť pocit samostatnosti a zodpovednosti a všetko za nich urobíte vy, v čase dospelosti bude mať veľký problém riešiť samostatné úlohy. A prečo aj? V jeho detstve to predsa bolo vždy nastavené tak, aby určené úlohy spravila za neho mama alebo otec. Na druhej strane je potrebné určiť aj hranice výchovy a prílišná samostatnosť či zodpovednosť občas škodí. Rovnováha je kľúčová.
Len zriedkakedy si uvedomujeme, aké pocity strachu prežíva naše vnútorné dieťa. V prípade, že ste sa vo svojom detstve stretávali deň čo deň so strachom, potom ešte aj teraz nesiete v sebe jeho trvalé stopy, ba je veľmi pravdepodobné, že v psychickej rovine stále upevňujete vo svojom vnútornom dieťati strach. Vaše vnútorné dieťa nemá kam utiecť, no v dospelosti máte možnosť a zodpovednosť mu tento únik a bezpečie poskytnúť. Musíte prekonať obmedzenia svojich rodičov a stať sa tým rodičom, ktorého vaše vnútorné dieťa vždy potrebovalo.
Kľúče k Prepojeniu: Praktické Kroky k Vnútornému Dieťaťu
Autorka mnohých kníh o potenciáli osobného rastu a inšpirátorka miliónov ľudí po celom svete, Louise Lynn Hay, tvrdí, že sa to dá, a nezáleží pri tom koľko máte rokov. Louise Lynn Hay sa preslávila ako americká motivačná spisovateľka, nazývaná aj metafyzickou učiteľkou a donedávna prednášajúcou autorkou mnohých kníh o sebapoznaní, sebanastavení a sebaliečení. Jej knihy boli preložené do 30 jazykov a vyšli v 30 krajinách po celom svete. Hádam notoricky najznámejšia je Miluj svoj život, ktorá je dodnes šperkom na policiach motivačnej literatúry. Bez cenzúry poodhalila svoj súkromný životný príbeh, ktorý ani zďaleka nepripomínal prechádzku ružovou záhradou. Aj tu isté platí, že len pod silným tlakom sa zrodí drahokam. Nezlomilo ju to. Umrela v auguste roku 2017 vo svojich 90 rokoch. Dedičstvo, ktoré zanechala vo svojich knihách, pomohlo zmeniť životy mnohým, ktorí nevideli cez slzy na život. Svojimi vrúcnymi slovami a silnými posolstvami, chcela ľudí inšpirovať k tomu, aby sa sami do seba zamilovali a odpustili si svoje chyby.
Začiatky komunikácie a prijatia
Potrebujete nadviazať spojenie so zabudnutým dieťaťom vo vašom vnútri. Ono predsa potrebuje vedieť, že sa oň postaráte. Na chvíľu sa zastavte a povedzte mu, že sa mu budete venovať: „Postarám sa o teba. Mám ťa rád. Skutočne ťa mám rád.” Je pravdepodobné, že to častejšie hovoríte s veľkým človekom vo vás, so svojím vnútorným dospelým. Začnite sa takto zhovárať aj so svojím vnútorným dieťaťom. Predstavte si, že ho držíte za ruku a všade kráčate spolu, a zbadáte, aké nádherné pocity a zážitky budete spolu mať. Tento prvý krok je kľúčový pre budovanie dôvery a bezpečia.
Aktivity na uzdravenie vášho vnútorného dieťaťa (ktoré môžete začať hneď teraz)
Ako nadviazať hlbší dialóg
Pokojne sa usaďte, zavrite oči a prihovárajte sa svojmu vnútornému dieťaťu. Ak ste sa s ním nezhovárali povedzme 62 rokov, určite potrvá nejakú chvíľu, kým si dieťa uvedomí, že sa s ním chcete naozaj rozprávať. Vytrvalo opakujte: „Chcem sa s tebou zhovárať. Chcem ťa vidieť. Mám ťa rád.” Spojenie raz predsa len nadviažete. Potom budete svoje vnútorné dieťa vidieť, budete ho cítiť a budete ho počuť. Tento vytrvalý prístup je dôležitý pre prekonanie dlhoročného ticha a izolácie.
Ospravedlnenie a náprava
Najprv sa mu ospravedlňte. Povedzte mu, ako je vám nesmierne ľúto, že ste sa mu toľké roky neprihovorili a že ste sa k nemu nesprávali korektne. Povedzte dieťaťu, že sa mu chcete odškodniť za dlhý čas oddeleného života. Spýtajte sa ho, čo máte urobiť, aby sa cítilo šťastné. Spýtajte sa ho, čoho sa najviac bojí. Opýtajte sa, ako mu môžete pomôcť a čo od vás očakáva. Začnite jednoduchými otázkami, naozaj vám na ne odpovie. „Čo mám urobiť, aby si bolo šťastné? Čo by si dnes chcel/chcela?” Napríklad sa ho môžete opýtať: „Chcem sa ťa opýtať, čo chceš dnes robiť?” Možno vám povie: „Ísť na kúpalisko.” Takto sa pomaly otvorí vaša spoločná komunikácia, ktorá je základom pre liečenie.
Vizualizácia a spomienky
Spojte sa so svojím vnútorným dieťaťom. Ak vidíte vystrašenú tvár, opýtajte sa, čo ho tak vystrašilo, a urobte niečo, čo ho upokojí. Vyberte si z albumu viac svojich fotografií z detstva a ku každému obrázku dieťaťa sa zvlášť prihovorte. Takisto pomáhajú hovory s dieťaťom pred zrkadlom. Ak ste mali v detstve prezývku, oslovujte dieťa tak, aby ste nadviazali autentickejšie spojenie s jeho minulosťou. Tieto vizuálne a verbálne techniky pomáhajú ukotviť vnútornú prácu v realite vašich spomienok.
Terapia písaním
Skúste si písať. Aj v takom prípade sa vyplaví na povrch množstvo informácií. Použite dvojfarebné ceruzky alebo fixky. Dominantnou rukou napíšte otázku a svojou nedominantnou rukou dovoľte dieťaťu napísať odpoveď. Je to fascinujúce cvičenie, ktoré umožňuje prístup k nevedomým myšlienkam a pocitom vnútorného dieťaťa, otvárajúc tak kanál pre hlbšiu sebakomunikáciu.
Hra ako forma liečenia
Hrajte sa so svojím vnútorným dieťaťom. Robte, čo sa mu páči. Z čoho ste ako deti mali najväčšiu radosť? A kedy ste sa naposledy hrali? Rodič v našom vnútri často preruší akúkoľvek zábavu, veď sa nepatrí, aby sa dospelý človek hral. Nájdite si čas na hru a zábavu. Vystrájajte tak, ako ste to robili v detstve. Dívajte sa, ako sa hrajú dnešné deti. Ľahko si potom spomeniete na to, ako ste sa hrávali vy. Ak potrebujete vo svojom živote trochu viac zábavy, spojte sa so svojím vnútorným dieťaťom a vstúpte do sveta spontánnosti a trvalej radosti. Hra je prirodzený spôsob vyjadrovania a uzdravovania pre dieťa, a rovnako aj pre jeho vnútornú dospelú verziu.
Nové privítanie a slová lásky
Privítali vás vaši rodičia, keď ste sa narodili? Skutočne sa tešili? Nemali námietky voči tomu, že ste chlapec alebo dievča? A cítili ste, že sa s vami tešia? Urobili na počesť vášho narodenia slávnosť? Ako to skutočne bolo, na tom vám už nemusí priveľmi záležať, môžete to ľahko zmeniť. Zorganizujte si slávnosť na privítanie dieťatka. A povedzte vnútornému dieťaťu všetky tie nádherné nežné hlúpostičky, aké sa vravia bábätkám v prvých mesiacoch života. Aké slová ste ako dieťa najčastejšie od svojich rodičov očakávali? A čo z toho vám nikdy nepovedali? Všetko to teraz svojmu vnútornému dieťaťu povedzte. A opakujte mu to počas najbližšieho mesiaca každý deň pri hovoroch k sebe v zrkadle. Tento akt symbolického "prepísania" prvotných skúseností môže byť pre vnútorné dieťa nesmierne liečivý.
Technika vizualizácie pre náročnejšie traumy
Ak ste vyrastali v rodine alkoholika alebo vás pohlavne zneužili, meditujte a vizualizujte svojich rodičov ako triezvych a milých ľudí. Dajte svojmu dieťaťu, čo chce. Veľmi dlho bolo utláčané. Vizualizujte taký životný štýl, aký chcete mať so svojím vnútorným dieťaťom. Keď sa bude cítiť bezpečne a šťastne, bude vám dôverovať. Opýtajte sa ho: „Čo mám urobiť pre to, aby si mi dôveroval/dôverovala?” Opakujem, budete veľmi príjemne prekvapení niektorými jeho odpoveďami. Ak ste mali rodičov, ktorí vás ani trochu nemilovali, a je pre vás ťažké čo i len pomyslieť na vzťah k nim, nájdite si v nejakom časopise obrázok, ako by mal vyzerať milujúci otec a matka. Položte ho k fotografii zo svojich detských rokov. Vytvárajte nové obrazy. Prepíšte svoje detstvo, ak je to nevyhnutné. To, v čo ste v detstve verili, zostalo vo vašom vnútornom dieťati. Ak mali vaši rodičia prísne myšlienky a vy ste na seba tvrdí a máte tendenciu budovať si okolo seba hradby, vaše vnútorné dieťa akiste len pokračuje v tom, čo ho naučili rodičia.
Sebaláska a Odpustenie: Rodičovská Úloha Dospelého Ja
Dnes sme rodičom svojho vnútorného dieťaťa my sami! Máme na to svoje vedomie. Ak stále odmietate starať sa o svoje malé dieťa, je vo vás hlboko zakorenený falošný odpor. Inými slovami, vo vašom živote je stále niekto, komu najskôr musíte odpustiť. Komu ste ešte nestihli odpustiť? Čoho sa potrebujete zbaviť? Nuž nech je to čokoľvek, je čas to urobiť. Ak nemáme dnes dosť ochoty pochváliť svoje vnútorné dieťa a dať mu opateru, potom sa nevyhovárajme na svojich rodičov. Robili, čo bolo v ich možnostiach v konkrétnom priestore a čase. Našou úlohou je prevziať zodpovednosť za svoje vlastné uzdravenie.
Tí, čo majú psíka alebo iné domáce zvieratko poznajú, čo to znamená vrátiť sa domov a vidieť, ako vás privíta vo dverách. Nehľadí na to, čo máte oblečené. Aj to mu je jedno, koľko máte rokov, či máte vrásky alebo koľko ste dnes zarobili peňazí. Teší sa z toho, že ste s ním. Miluje vás bez podmienok. Aj vy to tak robte. Tešte sa z toho, že ste živí a že ste tu. So sebou budete žiť navždy. Pokým sa nenaučíte milovať svoje vnútorné dieťa, ani iní ľudia vás dovtedy nebudú mať radi. Toto je silné posolstvo sebalásky a prijatia, ktoré Louise L. Hay hlásala. Jej dedičstvo, ktoré zanechala vo svojich knihách, pomohlo zmeniť životy mnohým, ktorí nevideli cez slzy na život.
Knihy ako Sprievodcovia k Vnútornému Dieťaťu
Literatúra ponúka rôzne prístupy k téme vnútorného dieťaťa, od hlbokých psychologických sprievodcov až po netradičné beletristické diela, ktoré tému spracúvajú s humorom a iróniou.
"Tvoje vnútorné dieťa musí nájsť domov": Hlboké ponorenie do seba
Kniha s názvom "Tvoje vnútorné dieťa musí nájsť domov" vám ukáže, ako získať vzťah k svojmu vnútornému dieťaťu, teda k tej zložke osobnosti, ktorá viac-menej automaticky riadi naše pocity a správanie. Bezpečne vás navedie na cestu, ako nájsť problematické miesto vo vlastnom duševnom svete, ako vyliečiť svoje vnútorné zranenia a ako získať sebadôveru a vnútorný pocit bezpečia. Spriateľte sa so svojím vnútorným dieťaťom a nájdite spôsob, ako sa budete sami so sebou i s inými cítiť šťastne a sebaisto!
Knihu som si zatiaľ ešte nestihla prečítať, avšak som ju nedočkavo prelistovala a veľmi ma zaujal samotný obsah. Prehľadne sú v ňom zaznačené jednotlivé témy. Čo ma veľmi prekvapilo bolo, že kniha obsahuje aj "cvičenia" vlastnej mysle, sily a tak možnosti rastu. Pôvodne som čakala "len" text s motivačným nádychom a psychológiou. Nadchlo ma to a teším sa, keď sa do nej pustím. Je to psychológia a samého seba poznávať, a čo na nás v detstve vplývalo, je všeobecne o tom táto kniha. V knižočke môžeme nájsť aj cvičenia. Ja by som vám odporučila zobrať lepíky, ceruzku, značit si dôležité body, "aby sme nezabudli". Lebo na mňa tam bolo celkom dosť toho. Knizka "dieta" môže byť aj veľkým prínosom pre rodičov, dokonca začínajúcich rodičov. Lebo väčšina tam je ako na nás všetko vplývalo v detstve a ako vlatne teraz reagujeme. Boli by sme prekvapení, čo všetko sme si zobrali so sebou. Avšak ide aj o to, že každý sme iný, máme iný charakter. Odporúčam knižku na "doplnenie" infa určite, a kto hľadá sám seba a veľa iného ohľadne toho. Jedna z najlepších kníh, ktoré som o osobnom rozvoji čítala, teda o spoznaní samého seba. Žiadne návody na dosahovanie mega cieľov a podobne. Po jej prečítaní budete mať väčší súcit sami so sebou i s druhými a pochopíte mnohé veci. Ak chcete na sebe pracovať, pochopiť odkiaľ pramenia zranenia a s tým súvisiace konflikty, knihu určite odporúčam. Nie je to žiadna oddychovka, ale stojí za to. Táto kniha integruje množstvo poznatkov, ktoré som čítala aj v ďalších psychologických knihách a knihách na osobný rozvoj. Až v tejto som našla ozajstné prepojenie všetkého doteraz naštudovaného. Odborná, no zrozumiteľná. Pre mňa jedna výborná kniha s hodnotným a prepracovaným obsahom.
Aktivity na uzdravenie vášho vnútorného dieťaťa (ktoré môžete začať hneď teraz)
Kvalita vydania a prístupnosť textu
Kniha je dobrá, ale prídete pri nej o oči. Text je veľmi tenký a veľmi malý oproti ostatným knihám. Obrovská škoda, že vydavateľstvo Noxi šetrilo na papieri a vydalo nečitateľnú knihu. Vydavateľstvo NOXI sa od svojho vzniku v roku 2004 zaoberá vydávaním kvalitnej populárno-náučnej literatúry a beletrie zahraničných aj domácich autorov. Pôsobí na českom a slovenskom trhu. Ezoterika a spiritualita, zdravie a životný štýl, self-help a motivácia sú kľúčové oblasti ich produkcie. Ponúkajú knihy, ktoré priamo povzbudzujú k lepšej produktivite, plnohodnotnému životu, ale aj životné príbehy, ktoré neraz oslovujú viac ako poučky odborníkov.
"Moje vražedné vnútorné dieťa": Humor a psychológia v netradičnom balení
Koncept vnútorného dieťaťa sa stal tak rozšíreným, že prenikol aj do žánrov, kde by sme ho možno nečakali. Príkladom je kniha "Moje vražedné vnútorné dieťa" od Karstena Dusseho, druhá časť série o Björnovi Diemelovi. Björn Diemel si osvojil princípy všímavosti a s ich pomocou nastolil vo svojom živote nový rád. Podal výpoveď v advokátskej kancelárii, kde bol od rána do večera pod šialeným tlakom, a stal sa z neho advokát na voľnej nohe. Vďaka tomu teraz trávi viac času so svojou dcérou a hádky s manželkou sa nesú v láskyplnejšom duchu než predtým. A okrem toho vedie ľavou zadnou dva mafiánske klany - bosse jedného klanu totiž tak trochu zabil a šéfa druhého zase drží v pivnici materskej škôlky. Napriek tomu sa mu nervy stále drú o seba a tých vrážd je asi priveľa. Jeho mentálny kouč Joschka Breitner vie, kde hľadať príčinu: hlboko v Björnovom vnútornom dieťati.
Príručka "Vnútorné vymodlené dieťa" otvára pandorinu skrinku detských krívd, nenaplnených túžob a zabudnutých tráum - a Björn zrazu stojí pred otázkou, či má dosť odvahy prijať samého seba. Kniha je čierna komédia s hĺbkou: nie je len krimi - humornou formou spracúva skutočné psychologické témy ako trauma z detstva, terapia a sebaprijatie. Karsten Dusse sa narodil v roku 1973 a pracuje ako advokát - čo jeho satirickému pohľadu na právnický svet dodáva autentickosť. Séria "Sústreď sa na vraždu" odštartovala v roku 2019 a narástla na päť dielov. Kniha je určená čitateľom, ktorí majú radi čierny humor, absurdné situácie a nečakané kombinácie žánrov. Osloví milovníkov krimi komédie, čitateľov zaujímajúcich sa o mindfulness a psychológiu, ale aj tých, čo jednoducho hľadajú oddychovú čítanku s inteligentným humorom.
Z prvej časti som mala dobré pocity, nepadla som síce z knihy na zadok, ale bavila ma. Preto som sa aj rozhodla, že sa pustím do druhej časti. Musím sa však priznať, že ani po prečítaní druhej časti neviem, do akého žánru knihu zaradiť. Ide vlastne o takú zmes žánrov. Na jednej strane je to krimi, ale nie čisté krimi. V istých bodoch sa to tvári ako motivačná literatúra, zabalená do krimi a prostredia mafie. Celé je to doplnené o čierny humor, ktorý to akoby odľahčuje. Znova sa stretávame s Björnom. Od udalostí v prvej časti prešlo pol roka. Björn sa snaží žiť svoj nový život, držať sa hraníc, ktoré si vďaka terapii stanovil. Stále sa riadi tým, čo sa "naučil" na terapii. Avšak je postavený pred nový problém, ktorý môže vyriešiť len nová terapia. V knihe sa teda znova objavuje ten motivačný, terapeutický aspekt. Pri prvej časti išlo o niečo nového, sviežeho, originálneho. Tu už mi to miestami prekážalo. Björn sa dostáva do kontaktu s jeho vnútorným dieťaťom. Zas a znova si rady terapeuta vysvetľuje podľa seba. Na všetko, čo sa mu deje, pred čo je postavený, aplikuje rady ohľadom vnútorného dieťaťa. Na všetko, čo má vďaka tomu vysvetlenie. Problém s čašníkom, s klientom, s chuligánmi v parku, s klientom? Vďaka terapii tak má "nový" dôvod všetkých problémov. Nič však, čo by nevyriešil rozhovor s vnútorným dieťaťom a spoločný plán k spokojnosti oboch strán. Aj keď mám z knihy trochu zmiešané pocity, ani po druhej časti neviem, do ktorého žánru ju zaradiť a nad konaním hlavného hrdinu som občas pretáčala očami, aj tak som sa bavila a užila si ju. Je plná vtipných situácií, vážne ju netreba brať. Skôr ale ako odľahčené krimi s čiernym humorom, jemnú paródiu plnú klišé, z ktorých sa autor nebojí si uťahovať, všetko vníma inak a knihu si užíva. Oproti prvej časti mi však zápletka prišla slabšia. Aj keď bola prepletaná a mala viac vrstiev (liniek), bolo o niečo jednoduchšia. Ubudlo aj krvi a morbídnych detailov, aj keď núdza o smrť či vraždy nebola. Takže ak chcete tak trochu netradičné krimi, zmes žánrov, určite knihu skúste.
Myslela som si, že prvý diel nič netromfne. Ale autorovi sa podarilo udržať latku rovnako vysoko ako pri prvej knihe, ak ju aj miestami nezdvihol vyššie. Výborné, vtipné, ironické, absurdné a zábavné pokračovanie prvého dielu! Tešila som sa na humor autora a aj som sa ho dočkala. Björn zabil bosa mafiánskej skupiny a druhého väzní pod priestormi škôlky. A akoby nemal dosť problémov, prestane sa ovládať a náhodou zabije čašníka na dovolenke. Tak ako pri prvej časti, aj teraz som sa smiala nad absurditou rôznych situácií, ktoré autor vymyslel. Čierny humor je stále prítomný. Odporúčam však, aby si pochopil/a kontext knihy a príbehu, prečítaj si najskôr prvú časť série. Odporúčam všetkými desiatimi. Odporúčam tlačenú aj audiopodobu (v slovenskom aj českom jazyku). Oba dabingy sú perfektné, takže záleží len na tom, aký jazyk preferuješ.
Pri pokračovaniach kníh mám trošku problém s tým, že autori sa snažia okopírovať koncept úspešnej predchádzajúcej časti a len pozmeniť obsah - veď v 1. časti to fungovalo. Áno, ale… už vieme, čo máme čakať a ako asi sa bude dej vyvíjať. To je podľa mňa trošku slabina tejto knihy. Tiež rovnaký prístup ku gradovaniu deja. Hlavné postavy sa už veľmi nevyvíjajú, pretože sa tak stalo v 1. diele. Zápletka a napätie sa rozbieha pomalšie a je menej pútavá. Tie isté veci, ktoré fungovali v 1ke už nefungujú tak silno. Ale stále je to fajn nápad a nie úplne bežný štýl detektívky. Z dvoch tretín bola kniha neskutočná nuda a po krimi tiež nebolo ani stopy. Prvých dvesto strán mi pripadali ako psychologická príručka zaodetá v šate mafiánskej krimi, kde autor až do omrzenia omieľal o “vnútornom dieťati”, čo vo mne silne evokovalo spomienku na “citovú nádrž lásky” z knihy Päť jazykov lásky. V každom prípade, pri oboch som dostávala alergickú reakciu v podobe žihľavky! Všetkého veľa škodí a tu mi to rozhodne prišlo na úkor príbehu. A tak sa z mafiánskej krimi, ktorá ako bolo sľubované, mala sršať čiernym humorom, sršala akurát tak nudou. Za mňa tentokrát NIE a rozhodne už asi po ďalšej časti nesiahnem.
Z môjho pohľadu ide na to autor veľmi dobre. Kapitál prvého dielu využil prinajmenšom sofistikovane. Overeným zmyslom pre humor, ktorý nemá absolútne žiadne mantinely, nepoukázal len na to, že život nie je len o zábave. Svetové spoločenské problémy súvisiace s ochranou zdravia a bezpečnosti planéty, zvierat či ľudí obliekol do skutočne lukratívnej značky, ktorá si na báze princípu - vodu káže, víno pije, potrpí na všímanie si i tých možno na prvý pohľad nepodstatných detailov. Lebo detské problémy sú tiež problémy, netreba ich zľahčovať. Každý človek bol predsa dieťaťom. Iba na to ako dospelý už zabudol. Organizácie a jednotlivcov na ne zameraných s ich popierateľmi čaká naozaj konštruktívne plodná debata. A pritom on len pomocou sedliackeho rozumu krásne vyjadril, čo má na srdci. V liečivom charaktere knihy vidím dokonca ekonomický bonus. Ak totiž pri dnešnom raste inflácie nemáte peniaze na sedenia u profesionálneho terapeuta, tak na začiatok, keď príde reč na riešenie ťažkostí spojených s plnením neuskutočnených snov rodičov cez ich deti, rozčuľovanie sa pre maličkosti alebo vyťahovanie potláčaných krívd, pretože to raz za čas zažíva každý čitateľ, priznajme si, postačí kniha "Moje vražedné vnútorné dieťa". Alebo plyšový vtáčik ako antistresová loptička po ruke. Toto sa spisovateľovi podarilo na plný počet. Pri trénovaní nadhľadu som sa už dávno tak neuvoľnila. Skvelá práca!
Budem vražedne úprimná, po vysokej latke, akú si u mňa autor nastavil so svojím debutom "Sústreď sa na vraždu", som si pri prvej kapitole hovorila - okej, je to skvelé, ako som očakávala, ale zrejme to prvý diel nepokorí. No keď sa hlavný hrdina a rozprávač príbehu pasoval do úlohy dvojnásobného otca, lebo okrem svojej rozkošnej dcéry mal zrazu na starosť aj svoje vnútorné dieťa, proste mi odpálilo dekel. Odrovnal najmä s dôvtipnými, sarkastickými, nenormálne inteligentnými a vecnými poznámkami v štýle - „Nemohol som sledovať neprítomného čašníka a zároveň nevidieť veci, ktoré ostatní videli. Robiť viac vecí naraz som si vďaka sústredenosti odvykol.“ či „Nikdy som celkom nechápal, či má byť demonštratívne predvádzanie všetkého, čo si človek môže požičať, prejavom bohatstva alebo chudoby.“ alebo „Neschopnosť zachrániť svoju postavu jej však nebránila, aby chcela zachrániť celý svet okolo svojej postavy.“ Jeho humor je zraňujúci. V tom okamihu som sa prvýkrát v živote dozvedel o svojom vnútornom dieťati.
V tomto diele sa hlavný hrdina, ktorý už skrátka nechce vraždiť a aj tie prvé vraždy boli iba výsledkom nepriaznivých okolností a nie žiadnym plánom, vracia k svojmu mentálnemu koučovi. Každá kapitola je tak opäť uvedená s nejakou myšlienkou, úryvkom z príručky. Mne osobne sa páči štýl, akým je príbeh vyrozprávaný, zápletky, do ktorých autor dokázal vniesť toľko čierneho humoru, že ho aj tak bolo málo a ja chcem viac, zakomponoval tam aj aktuálne problémy sveta a bežné problémy rodiča či manžela. A neplánovaného kriminálnika. Poprosila by som si takúto knihu aspoň jednu do mesiaca, keby sa dalo. Tento druhý diel bol opäť veľmi príjemné čítanie, aj keď už som čakala zhruba, ako to bude prebiehať. Aj tak sa to výborne čítalo, veľmi sa mi páčili tie úvody kapitol, ktoré majú veru čo to do seba a sú na zamyslenie. Chvíľu som mala pocit, že to bude nuda, nechápala som, ako bude dej prebiehať, aj keď sa to odohralo v podstate za týždeň, no samozrejme koniec prekvapil. Oceňujem, že tam neboli až také drsné vraždy ako v prvej časti.
Vydavateľstvo Host a jeho poslanie
V nakladatelství Host sa dlhodobo snažia čitateľom sprostredkovávať pestré literárne zážitky a byť pre nich zárukou kvality. Sú radi, že sa im darí objavovať nielen nových českých autorov, ale aj nových čitateľov, ktorí s nadšením prepadajú ich príbehom. Bohatá je aj sekcia prekladovej literatúry. Vyberajú rozmanité príbehy z celého sveta, ktoré spája čítavosť, literárna kvalita a v neposlednom rade aj precízny preklad. Ďalšou neoddeliteľnou časťou ich produkcie je krimi. Je pre nich dôležité, že na pozadí kriminálnych prípadov autori reagujú aj na aktuálne témy. V posledných rokoch posilňujú aj v rámci sci-fi a fantasy a literatúry pre deti a mládež. Svet sa mení - či už sú to premeny spoločenské, politické, alebo umelecké. Vždy tu našťastie budú knihy, ktoré dokážu zmeny zachytiť. História nakladateľstva Host sa spája so stejnojmennou literárnou revue. Tá vznikla už v roku 1985 ako samizdatový zborník a jej výrazný rozvoj spadá do druhej polovice deväťdesiatych rokov, kedy redakcia prešla generačnou obmenou a jej vedenie prevzali Miroslav Balaštík a Tomáš Reichel. Tí spolu v roku 1996 taktiež založili nakladateľstvo, zamerané spočiatku na vydávanie poézie a literárno-teoretických kníh, ktoré do ich produkcie spadajú aj v súčasnosti.
Nad rámec minulosti: Žiť pre prítomnosť a budúcnosť s vnútorným dieťaťom
Niekedy sa po traumatických skúsenostiach a vzťahoch zacyklíme v akomsi zradnom začarovanom kruhu. Chodíme na terapie, k rôznym múdrym ľuďom, bádame, rozkladáme to všetko na drobné, ponárame sa znovu a znovu do tej bolesti a…. a čakáme, že ona už nebude bolieť. Čakáme, že všetko to hrozné z minulosti razom budeme vidieť ako pekné a navoňané. Že už to bude iba fajn, príjemné, že všetkých aktérov našich traumatických okolností budeme považovať za skvelých ľudí, budeme celí šťastní chápať ich pohnútky, budeme mať s nimi nekonečný súcit, chcieť ich zrazu objímať, či nebodaj ďalej zachraňovať… Že to všetko skrátka zrazu budeme ako mávnutím prútika vidieť cez nejaké ružové Arabeline okuliare. Myslíme si, že toto je uzdravenie. Že nás zachráni ilúzia, že nás spasí premaľovanie čierneho múru na biely.
Najlepším liekom na traumu je pravda. A tak si naháňame vlastný chvost. Celé roky. Chodíme na sedenia, ponárame sa znovu a znovu k tomu vyčerpanému vnútornému dieťaťu, ktoré už nám ale nemá čo o svojej minulosti viac povedať. Akurát tak to, že to bolo riadne na huby. Ono samé už nechce trčať v minulosti, nechce sa mu to s nami absolvovať znova a znova, nechce, aby sme stále tie rany otvárali, oplakávali ich a čakali, že draci sa zmenia na sladkých princov a smrad začne voňať. Chce a potrebuje len jedno. Aby sme sa na to všetko pozreli jasne, úprimne, pragmaticky, priam až matematicky. Toto a toto sa dialo, a preto si sa cítil takto a takto, a robil si následne v živote tieto a tieto hlúposti. Áno - najlepšie odstránenie traumy je vidieť naplno otvorenými očami všetko škaredé, škodlivé a smradľavé ako škaredé, škodlivé a smradľavé. Prestať to prizdobovať, normalizovať, opakovať. A tak sa posunúť k novému, zdravému životu.
Veríte teórii o vnútornom dieťati? To je v poriadku, mnohým ľuďom to na ceste uzdravenia duše po traumách pomáha ako účinný nástroj. No ak mu chcete skutočne pomôcť, počúvajte ho dobre! Áno, ono vám chcelo a potrebovalo povedať, že ho niečo bolelo, šokovalo, zradilo, sklamalo, že mu niečo chýbalo. No nepotrebuje vám to hovoriť tisíc razy, dvadsať rokov! Nepotrebuje s vami sedieť na jednom mieste a plakať, ľutovať a smútiť. Ľúb ma a poďme sa hrať!
Aktivity na uzdravenie vášho vnútorného dieťaťa (ktoré môžete začať hneď teraz)
Schválne, spýtajte sa ho. Spýtajte sa vášho malého ja, ktoré sa niekde na ceste životom zaseklo, lebo nedostalo všetku emočnú potravu, ktorú potrebovalo, čo teraz naozaj chce. A počúvajte dobre. Lebo možno nebudete veriť vlastným ušiam. Lebo ono vám nepovie, že potrebuje odstrániť svoje vlastné detstvo či minulosť. Ono vám nepovie, aby ste ho vodili do hypnózy a vymazávali z neho niečo. Ono vám nepovie - hľadaj ďalej, ešte lepšieho terapeuta, ešte lepšie sedenie, po ktorom už nebudem cítiť nič. Ono vám nepovie - poďme sa tváriť na nejaký iný život. Viete, čo vám povie? ĽÚB MA A POĎME SA HRAŤ!!!
Prečo tak často túžime po tom, aby nám svišťal vietor v ušiach, ako niekam pádime na bicykli? Prečo dokáže oživiť našu dušu a radosť vôňa bazalky v kvetináči, ktorú sme si priniesli domov? Prečo srdce začne vášnivo tancovať na zabudnutú milovanú melódiu? Prečo si v dospelosti radi pozrieme starú dobrú rozprávku? Prečo spolu grilujeme na záhradách, opekáme v lesoch a nechávame sa omamovať všetkými tými nádhernými zadymenými vôňami? Prečo kreslíme, tancujeme, boxujeme, beháme, spievame, modelujeme, lepíme, navrhujeme, čítame, píšeme, cestujeme a obdivujeme? Poď sa so mnou hrať. Bav sa. Usmej sa. Vypátraj svoju radosť. Voľnosť. Autentickosť. Hovorí mi vnútorné dieťa aj dnes, stále a znovu, keď sa ho spýtam, čo naozaj chce. Chcem, aby si nebola na seba taká prísna a nezosekávala si hlavu perfekcionizmom. Chcem, aby si videla v sebe všetko to krásne, čo do teba Boh vložil. Chcem, aby si si spomenula na chvíle, kedy si to bola naozaj ty. To dieťa ťa prosí, aby si sa dnes tých pocitov a radostí nevzdávala. Nechávala sa ďalej uniesť dobrou knihou, tančila ráno bosá na veselú hudbu. Spievala odušu. Kráčala z nohy na nohu v jesennom lístí a jarnom slnku. Stratila sa v lese. Pozrela si belmondovku a hlasno sa smiala. Unavila sa najlepšou únavou na svete. Písala svoj príbeh. A dotýkala sa tak svojho srdca aj druhých.
Boh pridá k dobrému ešte lepšie. Prežil/a si v živote niečo smutné a bolestivé? Chceš zmazať svoju traumu? Tak sa pozri, čo z nej urobí Boh. Boh nezmaže tvoj príbeh. No Boh k tomu dobrému, čo ti dal do vienka, pridá ešte ďalšie dobré. Tým, že temno premení na svetlo. A všetky tvoje slzy na krásu. Pomôže cez teba druhým. Dá ti odhodlanie. Dá ti súcit. Dá ti zvláštnu mäkkosť, ktorá sa rodila v ohni a boji. A nesmiernu silu, ktorá sa rodila v zlomenosti. Dá ti neuhasiteľnú túžbu po pravde. Po takej „ozajskosti“ života. Už len po tom, čo dáva zmysel. Po krásnych maličkostiach aj veľkých veciach. Dá ti nové sny. Nové nádeje. Zrodené z popola. Dá ti spievať piesne a písať knihy. Dá ti nové iskry v očiach, nový smiech, v ktorom bude všetka tá láska. Láska, ktorú si hľadal/a. Ktorú si sa naučil/a dávať a prijímať. Láska, vyžarujúca z toho, čo všetko si prežil/a a kam si došiel/la.
Nestraťme život v začarovanom kruhu vymazávania bolestivej minulosti. Ani ponárania sa do nej znovu a znovu, až kým sa s ňou celkom nestotožníme, a ona nepremkne a neukradne celý náš život. Boh nám dáva život, aby sme ho žili! Áno, On ho premení. Ale viete čím? Keď sa my začneme hýbať. A že niekedy nevieme po veľkej bolesti ako? Tak si spomeňme na radosti detstva. Začnime veľmi jednoducho. Nadýchnime sa vône lesa. Nasadnime na bicykel. Napíšme svoj príbeh. Alebo si prečítajme ten niekoho iného. Spievajme. Rozprávajme sa a počúvajme. Pozerajme do slnka. Kopnime do lopty. Vnímajme, čo nás teší. Čo nás pohltí tak, že na včerajšiu bolesť jednoducho nebude čas. Žime a namiesto sedenia v minulosti si kreslime svoj zajtrajšok. Autorom týchto myšlienok je Alexandra Elia, ktorá vyštudovala odbor žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK Bratislava a Universitá per stranieri di Siena v Taliansku. Okrem jazykov sa zaujíma o umenie, hudbu, kultúry iných krajín, gastronómiu a spieva gospel, čím potvrdzuje dôležitosť živých, autentických zážitkov a tvorivosti.
tags: #kniha #na #temu #vnutorne #dieta