Rodičovstvo je jednou z najzložitejších úloh, akým človek v živote čelí. Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.
Rozpoznávanie varovných signálov duševných ťažkostí
Čo by ste si mali všímať? Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku.
Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu. Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
Špecifické poruchy a biologické súvislosti
Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky. Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.
Cesta k uzdraveniu: Psychoterapia a odborná pomoc
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania. Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.
Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o.
Agresívne prejavy a hľadanie hraníc vo výchove
Nespoznávate ho? Z pokojného bábätka sa postupom času stal malý netrpezlivý človek, ktorý si vydobíja všetko agresívnym správaním. Čo robiť, keď vaše dieťa robí zle sebe samému? Búcha sa o zem, kričí, driape, neváha častovať údermi či nadávkami okolie? Kedy ide o zdravotný problém, a naopak o chybu vo výchove?
Určite ste sa stretli s tým, že mamička so svojou ratolesťou nakupuje v obchode. Keď zrazu prišiel zákaz v podobe: „Nie, nekúpim ti to autíčko, máš ich doma už 10.“ Dieťa sa rozplače, začne kričať, kopať, búchať, hodí sa o zem. Je nesmierne náročné v tejto situácii zachovať pokoj, ale práve to je zaručený liek na odstránenie tohto detského vyčíňania. Osvedčilo sa to aj mamičke Mirke: „Keď syn doslova vrieskal ešte aj pred obchodom, povedala som mu, že jednoducho odídem a nechám ho tam. Prešla som pár krokov za roh ulice a odtiaľ som ho sledovala. Ešte pár minút sa nevedel zmestiť do kože, ale potom sa uvedomil, že je tam sám a hľadal mamu. Pozeral sa dookola, videla som, že slzy, ktoré mu išli tentoraz z očí boli úprimné. Keď som vyšla spoza rohu, bol najšťastnejší na svete. Na svoje správanie veľmi rýchlo zabudol a už sa to neopakovalo.“
Pokiaľ sú to prejavy, ktoré trvajú dlhodobo a ich frekvencia je častá, nehovoriac o intenzite s akou si dieťa ubližuje, je dobré, aby rodič navštívil odborníka a poradil sa s ním, ako postupovať. Niekedy stačí urobiť len malú zmenu, dieťa sa postupne upokojí a prejavy agresie sa vytratia, objasňuje detská psychologička Mgr. Romana Mrázová. Ak je teda vyčíňanie dieťaťa občasnou záležitosťou, robí to zrejme v snahe niečo dosiahnuť, vynútiť si, upriamiť na seba pozornosť a v neposlednom rade dieťa vycítilo, že vytýčené hranice u rodiča nestoja na pevných základoch.
Úskalia výchovných metód: Čo robiť a čomu sa vyhnúť
Ak je kameňom úrazu autíčko v obchode alebo zmrzlina v stánku, pravdepodobne nepôjde o závažný problém psychologického charakteru, ale skôr o „skúšanie“ rodiča dieťaťom. Ak ste mu predsa včera dovolili pozerať rozprávky do desiatej alebo hrať sa s tabletom dlhšie ako obvykle, nemôžete predsa očakávať, že keď bude chcieť hračku či sladkosť, po jednom vašom NIE skloní hlavu a bude nečinne sedieť. Raz ste niečo zakázané povolili a dieťa si to zapamätá!
To, že dieťa hodnotíme, že je v danom momente zlé, vyvolá u neho negatívny efekt. Každé dieťa má však inú formu obrany. Niektoré sa utiahnu do seba, iné „šaškujú“, ďalšie sú agresívne atď. Vo všetkých prípadoch však ide o kompenzačný mechanizmus niečoho, čo dieťaťu chýba. Aj agresivita je u detí jedným z častých prejavov toho, že im chýba napríklad pozornosť rodiča. Svojím správaním ju dieťa od rodiča dostane, i keď v negatívnej forme, lebo rodič sa hnevá, ozrejmuje detská psychologička Mgr. Romana Mrázová.
Existuje desať častých chýb, ktorým by sa rodičia mali vyhýbať:
- Vyčítanie zlého správania: Pre vaše dieťa sú tieto výčitky proste len „frflaním“. Vie si z nich vziať len nasledovné: „Mama ma nemá rada, takže musím bojovať o jej pozornosť a pokračovať v tom, čo robím.“
- Otázky: „Prečo?“: Pri týchto vetách si dieťa myslí: „Nič pre ňu neznamenám. Idem jej na nervy.“ Na tieto otázky dieťa nedáva konkrétnu odpoveď.
- Prosenie a prosíkanie: S neistým prosíkaním sa stávate odkázaným na jeho milosť a nemilosť. Vaše dieťa si prosbu môže vysvetliť aj nasledovne: „No, nevyzerá, že by to bolo až také dôležité. Keď nechcem, nemusím to urobiť.“
- Prázdne výzvy: Výzvy bez následkov sú nielen zbytočné, ale dokonca škodlivé.
- Napomenutia bez následkov: Ak nesplníte to, čo ste v napomenutí sľubovali, deti vás prestanú počúvať úplne.
- Nekonzistentné ignorovanie: Ignorovanie vo väčšine prípadov nie je vhodný prostriedok na zlepšenie správania dieťaťa.
- Nepriateľské reakcie: Obsahujú jasnú správu dieťaťu: „Nemám ťa rád!“
- Výčitky a nadávky: Miesto toho mu ukazujete, že ho ako osobu odmietate a opovrhujete ním.
- Vyhrážky a tresty: Tresty môžu vaše dieťa zahanbiť a ponížiť, môžu spôsobiť strach a vyvolať túžbu po pomste.
- Fyzické tresty: Každý úder, ktorý zasiahne vaše dieťa, zasiahne váš vzájomný vzťah, dôveru, pocit istoty, lásku, bezpečie.
ADHD alebo len nejasné mantinely?
Podľa slov odborníčky k nej do ambulancie prichádza veľmi veľa detských pacientov s diagnostikovaným ADHD (porucha správania), často však nie úplne správne. ADHD sa prejavuje zvýšenou motorickou aktivitou, rýchlymi a často neucelenými pohybmi. Deti sú netrpezlivé, mrvia sa alebo neustále poskakujú, často veľa a hlasno rozprávajú, vydávajú rôzne zvuky. Okrem motorického nepokoja sú prítomné aj poruchy pozornosti. Dieťa nevie vydržať pri jednej činnosti alebo ich rýchlo strieda. Takéto deti sa vedia rýchlo rozrušiť. Častým príznakom je aj to, že sa nudia. Väčšinou sa ADHD dá zistiť už v predškolskom veku, ozrejmuje Mgr. Romana Mrázová.
Ak má dieťa tieto symptómy, nejde o neposlušnosť dieťaťa, ale diagnózu, ktorú treba riešiť s odborníkom. Medzi zlou výchovou a ADHD existuje skutočne veľmi tenká hranica. Detská psychologička prízvukuje, že ide najmä o určenie si mantinelov, ktoré vy ani dieťa neprekročíte. Práve vtedy možno určiť, či dieťa trpí na ADHD alebo nie. Odborníci najlepšie odhadnú problém, keď ho vidno v interakcii rodiča a dieťaťa.
Dieťa v zlej partii: Prevencia a citlivý prístup
Problém s kamarátmi môže byť dôsledkom rôznych faktorov, či sa jednoducho ocitnú pod vplyvom okolia. Čo robiť s takýmto dieťaťom? Snažte sa komunikovať pokojne. Je vhodnejšie aby ste hľadali alternatívne riešenia. Zamyslieť sa nad tým, čo ho k danej skupine priťahuje. Možno im chýbajú inde, alebo iba hľadajú vzrušenie a dobrodružstvo. Snažte sa vytvoriť pocit bezpečia a dôveru vo vás.
Počas konverzácie sa ho nevyplatí prerušovať, opravovať ani mu vnucovať svoje názory. Ukážte mu, že rozumiete a jeho pocity sú pre vás dôležité. Dieťa bude mať väčšiu tendenciu zveriť sa vám aj v budúcnosti. Vyhnite sa akýmkoľvek príkazom či zákazom, ktoré majú väčšinou opačný efekt. Motivujte ho k novým výzvam a budujte jeho sebadôveru. Ponúknite iné možnosti na sebarealizáciu, ktoré ho bavia. Tým, akých ľudí z našich detí vychováme, priamo ovplyvňujeme fungovanie spoločnosti celé desaťročia dopredu. Nie vždy to pri výchove detí ide ľahko. Niekedy robíme chyby, ktoré si možno ani neuvedomujeme. Základom rozumnej výchovy je uvedomiť si povahové črty dieťaťa a na základe toho k nemu aj pristupovať. Jeho nadanie, talent, schopnosti a pozitívne vlastnosti podporovať a zdravo vyzdvihovať, negatívne vlastnosti citlivo a mierne tlmiť. Skĺbiť všetky výchovné postupy sa niekedy pre rodičov stávajú veľkým umením. Na to, aby svoje poslanie zvládli čo najlepšie, majú vždy pri sebe rady skúsených odborníkov, ktorí sa problematike výchovy venujú denne už dlhé roky.
tags: #mam #extremne #zle #dojca #co #robit