Mnohé rodiny čelia výzve, ako naučiť svoje deti samostatne zaspávať, a to už od útleho veku. Kým niektorým to vôbec neprekáža, že ich deti zostávajú až do školského veku v posteli rodičov, sú aj takí, ktorí by boli radšej, ak by sa deti v pravý čas odobrali do svojich izbičiek. Prechod na samostatný spánok dieťaťa je jednou z najcitlivejších tém rodičovstva, no je dôležité si uvedomiť, že schopnosť upokojiť sa samostatne nutne potrebujeme všetci. Táto schopnosť sa nedá získať len tak, ale učíme sa ju práve skúsenosťami, pričom dokázať sa spoľahnúť sám na seba je niečo, čo deti potrebujú trénovať.
Ak je vaším cieľom samostatné zaspávanie, je vhodné začať ho skúšať už okolo štvrtého mesiaca života dieťaťa. V prvých mesiacoch bábätko asistenciu pri zaspávaní prirodzene potrebuje, preto sa rodičia nemusia stresovať tým, že mu pri zaspávaní pomáhajú. Avšak, keď dieťatko dosiahne vek približne štyroch mesiacov, jeho spánkový rytmus sa začína upevňovať a je to ideálny čas na postupné zavádzanie návykov, ktoré podporia samostatnosť. Čím staršie deti sú, tým môže byť učenie nových spánkových návykov ťažšie, a preto je dobré začať s budovaním zdravých spánkových asociácií včas.
Vývoj spánku u dojčiat: Čo očakávať v prvých mesiacoch
Rytmus spánku sa u dojčiat vyvíja postupne, a preto sa spánok dieťaťa výrazne líši od spánku dospelých, najmä v prvých týždňoch a mesiacoch života. Pochopenie týchto rozdielov je kľúčové pre nastavenie realistických očakávaní a pre efektívne vedenie dieťaťa k samostatnému spánku.
Novorodenecké obdobie (do jedného mesiaca): Novorodenec spí celkom asi 16 až 20 hodín, a to v rozmedzí 24 hodín. Počas prvých mesiacov sa spánok strieda s dojčením. Dieťa spí spravidla 2-4 hodiny a potom nasleduje krátke bdenie, počas ktorého sa pochopiteľne dožaduje svojich potrieb, ktoré ho zo spánku rušia, ako je mokrá plienka, hlad, nepohodlie a iné. Potom opäť zaspáva. V tomto období je asistencia pri zaspávaní nevyhnutná a úplne prirodzená.
Dojča (jeden až štyri mesiace): Dojča prespí v rozmedzí 24 hodín asi 15 až 18 hodín. Okolo jedného mesiaca veku si už dieťa začína zvykať na striedanie dňa a noci, a tým pádom odlišuje denný a nočný spánok. Potreba spánku sa cez deň mesiac od mesiaca skracuje. Dieťa ostáva hore dlhšie, avšak napríklad deti vo veku troch mesiacov by nemali byť hore dlhšie ako dve hodiny vkuse. Od tretieho mesiaca by mal prevažovať nočný spánok nad denným. Toto obdobie je pre mnohé mamičky náročné, ako opisuje jedna z nich: "Uspávanie najmenšieho člena rodiny bolo pre mňa ako novopečenú maminu nočnou morou."
Dojča (štyri až šesť mesiacov): V tomto období venuje dieťa spánku v rozmedzí 24 hodín zhruba 14 až 15 hodín. Medzi štvrtým a piatym mesiacom dochádza k upevňovaniu denného a nočného režimu. Počas noci spí dieťa s krátkymi prestávkami na jedlo asi 10 hodín. Práve toto je ideálny čas na začiatok zavádzania metód, ktoré pomôžu bábätku naučiť sa samostatne zaspávať. Zhruba od pol roka už deti obvykle nevyžadujú nočné kŕmenie, a môžu tak prespať celú noc. Nie je však nič neobvyklé, keď sa aj po 6. mesiaci veku dieťa stále v noci budí - dokonca aj 3-4 krát za noc. Každé dieťa a aj dospelí sa v noci niekoľkokrát prebudí, je to prirodzená kontrola tela, či je všetko v poriadku. Pokiaľ je bábo zvyknuté ležať v postieľke samé, nie je tento pocit pre neho ničím výnimočným.
Prečo deti potrebujú spánkový režim a samostatnosť?
Pre mnohé deti v ranom detstve je čeliť vlastným strachom osamote niečo nepredstaviteľné. Úzkosť, ktorú večer prežívajú, nedokážu racionálne vysvetliť, no je tu a jediné, čo im pomáha, sú rodičia v bezprostrednej blízkosti. Meri Wallace LCSW, americká odborníčka na výchovu a detská terapeutka, je presvedčená, že deti rodičov počas noci nepotrebujú. Aj rodičia potrebujú mať svoje súkromie a mnohí by po nejakom čase privítali, aby sa život dostal opäť do normálu. Psychológovia Susan a David O´Grady upozorňujú, že schopnosť upokojiť sa samostatne nutne potrebujeme všetci. Táto schopnosť sa nedá získať len tak, ale učíme sa ju práve skúsenosťami. Dokázať sa spoľahnúť sám na seba je niečo, čo deti potrebujú trénovať.
Mozog dospelého človeka je iný ako detský mozog. Ten sa stále riadi základnými inštinktmi. A ten mu v noci, počas neistoty, šepká, že musí prežiť. V minulosti deti vždy spávali s rodičmi alebo v ich blízkosti. Bolo to prirodzené, lebo skutočne potrebovali ochranu. Takto mali deti väčšiu šancu na prežitie a pred tisíckami rokov im v noci hrozilo reálne nebezpečenstvo. No detský mozog takto funguje stále, hoci je tento ich prirodzený inštinkt v dnešnej dobe väčšinou nesprávny a žiadne reálne nebezpečenstvo už deťom nehrozí. Väčšinou je to znakom závislosti dieťaťa na rodičoch, ktorí ho dokážu ľahko upokojiť. Ak dieťa zaspáva v ich prítomnosti, môže sa v noci budiť a opätovne túto prítomnosť vyžadovať.
Psychológovia pripúšťajú, že mnoho rodičov sa v tejto téme cíti neisto a sami majú problém so separáciou. Chcú, aby sa ich dieťa cítilo v bezpečí. Nedokážu uniesť predstavu, že ich dieťa je vystrašené a obávajú sa, že ak prinútia spať dieťa samo, ak nie je pripravené, emocionálne alebo psychicky mu ublížia. Problém vidia v tom, že rodičia nedôverujú svojim deťom, že dokážu tieto situácie zvládnuť. Veria, že tento strach je na ich plecia priveľa a nedokážu pevne nastavovať dieťaťu hranice. Samostatnosť dieťa dlhodobo posilní, buduje jeho sebadôveru, vnútornú istotu a schopnosť zvládať nové situácie. Zdravé odlúčenie vzťah neoslabí.
Kľúč k úspechu: Predvídateľný denný režim a večerná rutina
Ak chceme naučiť dieťatko samostatne zaspávať, musíme ho ukladať na spánok každý deň v približne rovnakom čase. Pevne podchytený režim dňa napomáha regulovať denný spánok. Denné spánky by mali byť predvídateľné a veku primerané. Keď sa organizmus prispôsobí pravidelnému dennému režimu, bude spánok očakávať a aj zaspávanie sa tým zjednoduší. Práve režim celkovo považujem za veľmi dôležitý, dáva dieťaťu pocit istoty a vie, čo bude nasledovať. Okrem toho sa nastaví biorytmus dieťaťa.
Nastavenie denného režimu pre bábätko:
- Bdelosť a únava: Počas bdenia by mali mať detičky dostatok priestoru na hru a na to, aby sa unavili. Sledujte si znaky únavy, a keď budete vidieť, že vaše dieťatko začína byť unavené, začnite so spánkovým rituálom. Nenechávajte dieťatko bdieť dlhšie ako je jeho veku primerané, rovnako sa ho ale nesnažte na spánok uložiť príliš skoro. Na spánky by sa mali detičky ukladať podľa možnosti pokojné. Napríklad, dieťa okolo jedného roka by malo byť medzi dvoma dennými spánkami aspoň tri hodiny hore, pred večerným spánkom by to mali byť aspoň štyri hodiny. Pre 4-mesačné bábätko by intervaly bdenia nemali presiahnuť 2 hodiny.
- Pravidelnosť spánkov: Vytvorte si pravidelný rozvrh denného spánku. Do 7.-9. mesiaca sú deti na troch denných spánkoch, do 15.-18. mesiaca na dvoch a od 18. mesiaca na jednom spánku denne.
- Odstránenie "uspávacích zlozvykov": Ak je vaše dieťatko naučené zaspávať na prsníku, v náručí alebo s Vami v posteli, môže sa stať, že sa po čase budete cítiť ako otroci uspávania. Ak budete s ním vždy zaspávať a budete mať nejaký uspávací zlozvyk, ono si ho bude vyžadovať neustále. Čiže keď sa prebudí v noci počas sna, bude sa opäť cítiť neisto a bude si vyžadovať rovnaký proces ako pri zaspávaní počas dňa alebo vo večerných hodinách. Preto je dôležité postupne prechádzať k samostatnému spánku, nechať ho samostatne sa upokojiť a keď nadobudne akúsi sebadôveru, nebude mu prekážať ani nočné budenie, pretože pomedzi snívanie opäť samo zaspí.
- Oddelenie kŕmenia od uspávania: Časté nočné budenie môže byť spôsobené tým, že si dieťa zvyklo jesť prednostne v noci a hlasným plačom sa dožaduje fľaše alebo prsníka. Týmto sa neúmerne zaťažujú obličky a žalúdok. Dieťa staršie ako 6 mesiacov by podľa múdrych knižiek malo prespať celú noc. Oddelte kŕmenie od uspávania. Inými slovami večerné dojčenie alebo fľašu načasujte napríklad na hodinu pred spaním. Postupne skracujte dobu každého nočného kŕmenia, až kým ho úplne nevynecháte. Dieťa sa časom naučí mať hlad cez deň a nie v noci.
Nepodceňujte večernú rutinu:Večerná rutina by mala upokojiť každého. Je to relaxačný záver dňa, ktorý by mal trvať 20 až 30 minút a netýka sa len malých bábätiek. Doprajte si dostatok času, aby ste sa nikam neponáhľali. Už samotná pravidelnosť bude pre dieťa upokojujúca. Všetko, čo dieťa potrebuje urobiť pred spánkom, by malo byť hotové. Aktivity, ktoré vaše dieťa vykonáva predtým, než ide od postele, by mali byť relaxujúce a nie stimulujúce.Spánkový rituál im pomôže oddeliť čas na hru od času na spanie. Či už pôjde o čítanie knižky, spievanie uspávanky alebo pokojný rozhovor pri starších deťoch, spánkový rituál je váš pomocník. Odporúčam ho absolvovať v prítmí a v miestnosti, kde bude dieťatko spať. Dôležité je dostať ho z prostredia, ktoré je preň stimulujúce, do prostredia, ktoré je pokojné. Všímajte si, čo robí dieťa pred spaním. Má obľúbené hračky, s ktorými spí? Napráva si špeciálne vankúš? Skúste si všimnúť aj drobné detaily, ako napríklad tón hlasu. Vaším cieľom je, aby malo dieťa pocit, že sa nachádza na najbezpečnejšom mieste na svete. Dbajte na to, aby dieťa išlo vždy do postele v rovnakú hodinu.
Môže to byť kúpeľ, masáž a pesnička na dobrú noc. Napríklad, 11-mesačný Miško zbožňuje večerný rituál. Po večeri dostane svoje mliečko, potom príjemný kúpeľ, masáž a nakoniec mu mamina zaspieva pesničku na dobrú noc. Do postieľky chodí s obľúbenou hračkou.
Jemné metódy pre samostatné zaspávanie 4-mesačného bábätka
Prechod na samostatné zaspávanie vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť. Nie je vhodné dieťa nechať vyplakať úplne samé, ale naučiť ho, že ste tu preň, aj keď zaspáva vo vlastnej postieľke.
Postupné odúčanie od spánkovej asociácie:Ak je vaše dieťatko naučené zaspávať s vašou pomocou, môžete zvoliť rôzne spôsoby, ako ho naučiť zaspávať samostatne. Pri asociáciách na prsník, ruky alebo pohyb skúste každý deň prestať s tým, čo robíte, o trochu skôr, ako úplne zaspí. Môžete si tiež na aktuálnu asociáciu pri zaspávaní naviazať inú, ktorú budete potom používať na zaspávanie namiesto pôvodnej. Túto naviazanú asociáciu viete potom tiež pomaly a jemne vypúšťať. Postupne takto viete naučiť dieťatko zaspávať samostatne. Takéto postupné odúčanie vyžaduje veľa trpezlivosti a vytrvalosti.
Jedna z mamičiek zdieľa svoju skúsenosť: "Mala nám od začiatku vždy zaspávala na rukách… nekonečné chodenie, natriasanie…. Už má 8 kg a fakt mne aj manzelovi ide chrbát odpadnúť… tak sme sa rozhodli, že s tým niečo musíme urobiť. Už 3. deň ju do postielky jednoducho polozíme, necháme plakať…. Samozrejme doplname tekutiny, nech sa uplne nevysusi. Za asi 45 minut ju nakojim a okamzite zaspi. Prvý den bol plač veeeelmi hlasny a silny, ale kazdy den je to trosku tichsie… Napriek tomu, že sme vytrvalí, dúfam, že vydržíme…" Táto skúsenosť ilustruje náročnosť, ale aj prvé známky úspechu pri dôslednom prístupe.
Metóda postupne sa predlžujúcich intervalov (tzv. Ferberova metóda v jemnejšej forme):Pre bábätká okolo 4 mesiacov, ktorým sa ešte nedá vysvetľovať, je táto metóda vhodná. Ak dieťa po vašom odchode z izby začne úpenlivo plakať, prichádzajte k nemu v pravidelne sa predlžujúcich časových intervaloch. Rozhodne nie je vhodné dieťa nechať vyplakať bez odozvy. Pokiaľ dieťa plače, utíšte ho (nie je vhodné ho vyberať z postieľky), dajte mu najavo, že ho ľúbite, ale momentálne je noc a bolo by vhodné aby zaspávalo samé. Pri dieťati neostávajte dlhšie ako 2 minúty. Ak sa znovu rozplače, príďte k nemu po 3, 5, 7 alebo 9 minútach. Týmto spôsobom dieťa pochopí, že ste tam preň, ale zároveň sa učí, že plačom nezmení pravidlo, že má spať vo vlastnej postieľke. Je dôležité, aby ste neboli v izbe, keď dieťa zaspí. Tento moment musí dieťa zažiť samé. V priebehu niekoľkých nocí by si dieťa malo zvyknúť na spánok osamote. Vďaka týmto pravidlám a návyku upokojiť sa samé, bude dieťa schopné zaspať vo vlastnej posteli aj pokiaľ sa zobudí uprostred noci.
Kľúčové pravidlá pre úspech:
- Buďte silní a dôslední: Keď sa už rozhodnete túto terapiu podstúpiť - neprestávajte. Dieťa by sa zbytočne naučilo, že vytrvalým plačom zlomí obidvoch rodičov a dosiahne svojho. Z vlastnej skúsenosti viem, že drobec sa naučí zaspávať v priebehu 1 - 2 týždňov. Výrazné zlepšenie je ale vidieť hneď v prvých dňoch. Samozrejme, ak je dieťa choré, program prerušte a keď vyzdravie, začnite odznova.
- Reakcia na prebudenie: Pri zobudení zo spánku nechajte dieťatku čas, aby znovu zaspalo samé. Neutekajte hneď k postieľke uspať ho. Počkajte, či začne plakať, na mrnkanie nereagujte. Často si detičky pomrnkávaním pomáhajú pri zaspávaní a rodič ich len vyruší.
- Žiadne zmeny v uspávaní: Rovnako nemeňte spôsob uspávania, keď už sa rozhodnete naučiť dieťatko samostatne zaspávať. Radšej vynechajte denný spánok, ako sa vrátiť k starému spôsobu uspávania. Rovnako ako je predvídateľnosť dôležitá pri dennom režime, je dôležitá aj pri uspávaní.
- Pravidlá, ktoré dávajú pocit bezpečia: Aj keď to deti nikdy nepriznajú, potrebujú pravidlá, pretože tie im dávajú pocit bezpečia. Jasne ich teda dieťaťu odkomunikujte, aby vedelo, čo od neho očakávate, čo je dovolené a čo nie. Dieťa musí zostať v posteli celú noc. Nie je dovolené z postele vstávať. Dieťa musí zaspávať samo. Môžete byť pri ňom, môžete pri ňom sedieť, ale nemôžete pri ňom ležať. Zhasnuté svetlá a žiadny plač. Dieťa na vás nesmie volať, ani si vás žiadať mimo pravidelných časov na kontrolu. Môžete dieťaťu poskytnúť uistenie objatím, ale len vtedy, ak je dieťa v posteli. Hoci niektoré z týchto pravidiel sú primárne určené pre staršie deti, ich princíp nastavenia hraníc platí aj pre bábätká. Nehnevajte sa na dieťa za to, že si vyžaduje vašu prítomnosť a hovorte s ním láskavým tónom.
Úloha rodičov a bežné prekážky
Rodičia sú tí, ktorí dokážu zmierniť strach a neistotu dieťaťa. Ich úlohou je byť dieťaťu oporou, ale pomôcť mu vyvinúť aj jeho vlastnú schopnosť bojovať so svojím strachom. Mnoho rodičov sa v tejto téme cíti neisto a sami majú problém so separáciou. Je možné, že nielen vaše dieťa, ale aj vy máte svoj podiel na probléme, s ktorým teraz bojujete. Rodičia sa často, hoci nepriamo, snažia vyhnúť tomu, aby dieťa zaťažovali.
Časté problémy a ako im predchádzať:
- Vyčerpaní rodičia: Zdemolovaná mamina, tatino a priľahlí susedia - myslím, že naším susedom vždy odľahne, keď vyprázdnime byt. Ha ha ha! Dieťa je v noci 10x hore, mamina má kruhy pod očami, tato spí v obývačke a ráno sa podkýňa do práce. Toto je jasný znak toho, že zmena je potrebná.
- Mrzutosť, nervozita dieťaťa: Dieťa je umrnčané, zaspí len na rukách, prsníku alebo v kočiari. Cez deň spí krátko a rýchlo sa prebudí. Nespí toľko, koľko by malo, čo spôsobuje jeho únavu, nervozitu a v extrémnych prípadoch až pomalé priberanie.
- Nesprávne spánkové asociácie: Niekedy je prítomnosť rodiča a teda rodič ako taký tiež spánkovou asociáciou. Ak dieťatko zaspí v jeho prítomnosti, môže sa v noci budiť a opätovne túto prítomnosť vyžadovať. Možno je vaša ratolesť naučená zaspávať na prsníku, v náručí alebo s Vami v posteli. Isteže je to veľmi fajn, ale po čase sa niektorí zo zúčastnených môžu cítiť ako otroci uspávania.
- Strach zo spánku: Nepoužívajte spánok ako hrozbu. Nehovorte deťom „keď nebudeš poslúchať, pôjdeš spať“ alebo „… pôjdeš do postele, uvidíš!“. Deti potom chápu spánok ako trest a bude pre nich strašiakom. Nikdy nebudú chodiť do postele rady. Skôr to preformulujte na „vidím, že si unavený, poď si oddýchnuť do postieľky“.
Individuálny prístup a kedy hľadať pomoc
Na otázku koľko spánku potrebuje dieťa neexistuje jednoznačná odpoveď. Každé dieťa má iný temperament, žije v inom prostredí. Všetky 3 časti spolu nájdete tu. Dôležitým bodom je zohľadniť individuálnosť každého drobca a potom postupne prejsť všetkými krokmi, ktoré ušetria veľa energie i vám. Ak sa vám nedarí nastaviť spánok vášho dieťatka, môžete využiť jeden z balíčkov spánkového poradenstva.
Rozlíšte poruchu a zlý návyk:Aby ste dokázali rozlíšiť medzi týmito dvoma dôležitými faktami, mali by ste si začať viesť denníček o tom, ako vaše dieťa spí. Ten potom porovnajte s priemernými hodnotami iných detí v danom veku. Pokiaľ by bol rozdiel výrazne nižší a dialo by sa tak pravidelne, pričom by to bolo navyše ešte sprevádzané i častou nervozitou, slabším priberaním a inými negatívnymi príznakmi, s veľkou pravdepodobnosťou ide o poruchu spánku, ktorú už musí riešiť lekár. Ak je rozdiel do hodiny od priemeru, ide len o momentálny výpadok, ktorý sa dá jednoducho napraviť a vo veľkej miere si tento biorytmus upraví neskôr dieťa samo. Vo veľmi výnimočných prípadoch môže mať podľa odborníkov úzkosť dieťaťa pôvod aj vo všeobecnej neistote, úzkosti či dokonca až depresii, avšak takéto prípady sú veľmi zriedkavé.
Fázy spánku a prebudenia:Pre správne určenie spánkového rytmu by ste mali dobre rozpoznať aj jednotlivé fázy spánku. Vďaka nim budete vedieť, kedy sa dieťa iba na chvíľku prebudí a vtedy ho nechajte tak, zbytočne k nemu neutekajte, ono za chvíľočku samo zaspí. Je to len malé prebratie uprostred spánku a vaše prihováranie ho môže budiť a zhoršovať mu spánok. Najhlbší nočný spánok má dieťa medzi druhou a treťou hodinou jeho spánku. Tesne predtým a v polovici tohto intervalu prichádza práve spomínané krátke bdenie, keď sa trebárs len otočí na druhý bok a spí ďalej. Vtedy ho teda nie je vhodné oslovovať a budiť. Zvyšok spánku už nie je natoľko hlboký a dieťa sa môže častejšie prebudiť najmä tesne potom, ako sa mu dosníva. Občas sa môže hlásiť plačom a vyžadovaním si pozornosti od rodičov. To je signál na aplikáciu tréningovej metódy.
Pamätajte na to, že každé dieťatko je individuálne. Niektoré deti sa naučia samostatne zaspávať rýchlo, niektorým to trvá dlhšie. Niekedy je dôvod problémového zaspávania skrytý a odhalí ho až komplexná analýza spánku v rámci spánkového poradenstva. Dvojica autorov Anette Kast-Zahn a Hartmut Morgenroth pripravili knihu "Každé dieťa môže dobre spať", v ktorej ponúkajú návod na to, ako si s týmto problémom poradiť u potomkov každého veku. Oni sa zamerali na vypracovanie špecifickej metódy zaspávania drobcov tak, aby vyhovela potrebám rôznych detí. Na tomto základe preto dlhodobo pozorovali matky a ich potomkov v detskej poradni, s ktorými podrobne zaznamenávali ich spánkový režim a zvyklosti, ktoré mali. Zo získaných údajov potom vypracovali metódu, ktorá bola pre maličkých prijateľná, zbytočne ich nestresovala a bezproblémovo ich potom naučila správnejší spánkový režim.
Záverom k ranostajom:Jedným z najčastejších problémov u detí je to, že vstávajú veľmi skoro. Opäť sa však treba zamyslieť predovšetkým nad vlastnými krokmi. Buď budete mať od detí pokoj skôr večer, alebo si dlhšie pospíte ráno. Dieťa od pol roka spí aspoň 11 hodín počas noci. Vypočítajte si teda, kedy chcete vstávať a tak ho dávajte aj do postele. Ak si ľahne o siedmej, nečakajte, že bude hore až pred ôsmou. Rovnako zmeňte systém jeho kŕmenia. Najmä väčším deťom nedávajte jesť už o šiestej, inak sa automaticky zobudia na pocit hladu. Taktiež dávajte pozor na skorý denný spánok, kvôli ktorému sa automaticky budia skôr. Začnite teda so zmenou a nezabudnite, že prechod na nový systém bude trvať minimálne dva týždne.
tags: #naucit #4 #mesacne #dieta #same #zaspavat