Pochod za život v Košiciach znovu pripomenul dôležitosť právnej ochrany každého ľudského života. A svojou primárnou témou aj absenciu celospoločenského konsenzu v tom, v ktorom momente vývinu ľudského plodu hovoríme o ľudskej bytosti. Poznanie o tom, že ľudský život je jedinečný a vyžaduje ochranu, nie je len náboženskou dogmou, ale otázkou hlbokej antropologickej a etickej reflexie, ktorá sa v dejinách vyvíjala v úzkom vzťahu s vedeckým pokrokom a filozofickým chápaním duše.
Historický exkurz do vnímania vzniku života
Z historického hľadiska nemožno prehliadať, že ľudia v staroveku a stredoveku vnímali počiatok ľudského života inak. Pri uvažovaní o vzniku ľudskej bytosti hľadali moment spojenia tela a duše. Našli ho pri prvom pohybe ľudského plodu v lone matky. A tejto teórie sa držali až do novoveku. Aristoteles v 4. storočí pred Kristom učil, že zárodok človeka má vegetatívnu dušu, ktorá sa v neskoršom štádiu gravidity zmení na živočíšnu dušu, a nakoniec je oživený ľudskou dušou. Preto potrat vykonaný v ranom štádiu tehotenstva nevnímal ako zabitie ľudskej bytosti.
Tento pohľad dominoval stáročia. Svätý Augustín v nadväznosti na Aristotela rozlišoval medzi zárodkom plodu a plne sformovaným ľudským plodom. Ľudský život sa podľa neho nezačínal počatím, ale veril v jeho postupný vývin spolu s postupným oduševnením v maternici. Jeho pohľad by sa dal zhrnúť slovami: bez ľudskej duše nemožno uvažovať o ľudskej bytosti. Túto teóriu potvrdil aj svätý Gregor z Nyssy, podľa ktorého nie je možné označiť nesformovaný plod za ľudskú bytosť, ale iba za potenciálnu ľudskú bytosť.
Pán Boh zaplať za rozvoj biológie a medicíny! Skúmanie zárodku plodu pomocou prírodovedných metód v 17. storočí prvýkrát ukázalo ľudskú podobu plodu v skorých štádiách jeho vývoja. V polovici 18. storočia prvýkrát cirkev pripustila, že ľudská duša vstupuje do plodu už v momente počatia. Aristotelova teória o postupnom oduševnení bola definitívne zhodená zo stola v roku 1869, keď svätý Pius IX. v bule Apostolicae sedis moderationi oficiálne odmietol rozlišovanie ľudského plodu na predľudský a ľudský.
Cirkevné právo a delikt umelého potratu
Cirkev vždy učila, že úmyselný umelý potrat v akomkoľvek štádiu gravidity je z morálneho hľadiska ťažký hriech a z právneho hľadiska delikt. Kánonické právo opakovane v priebehu stáročí potvrdzovalo za potrat v neskoršom štádiu gravidity trest exkomunikácie, kým v skoršom štádiu to boli nižšie tresty. Hriech je možné odčiniť úprimnou ľútosťou a pokáním. Za delikt nasleduje spravodlivý trest. Cieľom tohto trestu je terapeutický i pedagogický cieľ.
V rokoch 306 až 314 sa konala lokálna synoda, resp. koncil v Elvíre, v Arles a v Ancyre. Jeden z kánonov stanovil, že ak žena počala dieťa cudzoložstvom a po tomto čine ho usmrtila, nebude jej udelené prijímanie ani na konci života, pretože spáchala dvojnásobný zločin.
Genetické vady a etické dilemy moderny
Kresťanstvo, ako náboženstvo s hlbokými etickými a morálnymi zásadami, pristupuje k otázke genetických vád s komplexným pohľadom. Genetické vady sú ochorenia alebo stavy spôsobené zmenami v génoch alebo chromozómoch. Diagnostika genetických vád prešla v posledných rokoch výrazným vývojom. Dnes už existujú prenatálne testy, ako napríklad NIPT test, ktoré dokážu odhaliť genetické poruchy plodu ešte pred narodením.
Kresťanský pohľad na ľudský život zdôrazňuje, že každý človek je stvorený na Boží obraz a má nezameniteľnú hodnotu. Táto hodnota nie je podmienená zdravím, intelektom alebo akýmikoľvek inými vonkajšími faktormi. Pápež František opakovane zdôraznil, že zabitie ľudského života nikdy nemôže byť prostriedkom na vyriešenie nejakého problému. Žiadny človek však nikdy nemôže byť nezlučiteľný so životom, ani pre svoj vek, ani pre svoj zdravotný stav, ani pre kvalitu svojho života.
Asistovaná reprodukcia a preimplantačná diagnostika
Asistovaná reprodukcia prináša so sebou zložité etické otázky. Preimplantačná genetická diagnostika (PGD) je technika, ktorá umožňuje testovať embryá na genetické vady pred implantáciou do maternice. PGD vyvoláva etické otázky, pretože zahŕňa výber embryí a likvidáciu tých, ktoré majú genetické vady. Niektorí kresťania to považujú za neprijateľné, pretože veria, že všetky embryá majú právo na život.
Z pohľadu kresťanskej morálky musí byť liečba neplodnosti v súlade s tromi základnými dobrami: právom na život a fyzickú integritu každej ľudskej bytosti od počatia, jednotou manželstva a špecificky ľudskou hodnotou sexuality, ktorá vyžaduje, aby splodenie bolo ovocím osobitného úkonu manželskej lásky. Techniky, ktoré nahrádzajú manželský úkon, sa preto odmietajú.
Zodpovednosť a prístup k spoločenskej diskusii
Je dôležité rozlišovať medzi osobným presvedčením a verejným právom. To, že potrat je podľa istej skupiny verejne aktívnych občanov vražda, je známy fakt. Existujú však legitímne a uznávané argumenty právnej, morálnej, etickej aj teologickej povahy, ktoré kvalifikovane vysvetľujú rozdiel medzi vraždou a potratom. Nezodpovedný a ľahkovážny potrat je hriech, no je potrebné brať ohľad aj na nátlak, ktorému je žena vystavená.
Spoločnosť by mala zabezpečiť rodinám ekonomickú istotu a vytvárať „siete lásky“, na ktoré sa môžu rodičovské páry obrátiť. V záujme toho je nevyhnutné, aby lekári mali veľmi jasné vedomie nielen cieľa uzdravenia, ale posvätnej hodnoty ľudského života. Lekárska profesia je misiou, je povolaním k životu, a je dôležité, aby si lekári boli vedomí, že oni sami sú darom pre rodiny, ktoré sú im zverené.
Kresťanská viera vyzýva k láske a súcitu voči všetkým ľuďom, najmä k tým, ktorí sú zraniteľní. Starostlivosť o dieťa s genetickou vadou môže byť pre rodinu veľmi náročná, preto je dôležité, aby rodina mala prístup k podpore, poradenstvu a finančnej pomoci. Kresťanstvo podporuje inklúziu a integráciu osôb s genetickými vadami do spoločnosti, aby mali rovnaké príležitosti ako ostatní ľudia.
Záverečná reflexia o milosrdenstve
Odpoveďou na našu úprimnú ľútosť je Božie milosrdenstvo. Potrat, presnejšie zabitie dieťaťa pod srdcom matky, je hriech proti piatemu prikázaniu Desatora. Všetci potrebujeme Božie milosrdenstvo, ktoré neznamená, že niet hriechu, ale naopak, že hriech tu je a že Božie milosrdenstvo je odpoveďou na našu úprimnú ľútosť. Pokoj, ktorý dáva Kristus, spočíva v istote, že nás má rád. Je to pokoj, ktorý pramení v istote, že kto s Kristom žije a umiera, s ním vstane aj z mŕtvych.
V súčasnom svete je potrebnejšia než kedykoľvek predtým razantnejšia pastoračná činnosť na podporu tých, čo prijímajú choré deti. To znamená, že je potrebné vytvárať priestory, miesta a siete lásky. Vaše svedectvo lásky je darom pre svet. Práve ony dávajú človeku zmysel aj v okamihoch choroby a v skúsenosti smrti, ktoré tiež patria k ľudskému životu a poznačujú jeho životný osud, otvárajúc ho tajomstvu vzkriesenia. Pohľad Cirkvi je plný dôvery, že život zvíťazí.
tags: #potrat #geneticka #porucha #krestanstvo