Pre mnohých rodičov je spánok dieťaťa neustálym bojom a zdrojom obrovskej vyčerpanosti. Je to stav, ktorý dokáže pohltiť energiu, radosť a trpezlivosť. Ak má vaše dieťa rok aj dva mesiace a od narodenia je veľmi zlý spáč, pretrváva to do dnes, určite to poznáte. Prebdené noci potom majú často za následok veľmi nešťastnú, vystresovanú mamu, ktorá ráno ledva vstane z postele a počas dňa je tak unavená, že si spoločné chvíle s dieťatkom nedokáže vôbec vychutnať. Za noc sa dieťa môže budiť aj 20-krát hore, a keď je to len 8-10-krát, ste šťastní ako blcha. Chodíte ako mátoha, nevládzete, vyzeráte ako bezdomovec a ste neuveriteľne vyčerpaná. Malá je veľmi náročné dieťa, cez deň má 2-krát spánok po 20 minút? Ak viac, tak máte chuť streliť šampus. Koľkokrát sa zobudí uprostred noci a už ďalej spať nechce aj 2-3 hodiny.
Ani vaše bábätko nechce spať? Deti, ktoré nepovažujú spánok za dôležitý, vedia rodičov poriadne potrápiť. Spánková deprivácia zapríčinená tým, že „bábätko nespí“ je veľmi častým problémom, s ktorým sa stretne takmer každá mama, a navyše, prekvapiť ju môže v rôznych fázach vývoja bábätka. Neexistujú pevné pravidlá. Dôvodov, prečo sa vašej ratolesti nechce spať, môže byť hneď niekoľko, a prísť na tú správnu, je veľmi ťažké, niekedy až nemožné. Je prirodzené, že sa dieťa bude pokúšať prísť späť k vám do postele. Ako pomôcť dieťaťu relaxovať a zaspávať bez problémov? Pozrime sa spolu na to, prečo dieťa nechce spať samé a ako sa dopracovať k lepšiemu spánku.
Individuálna potreba spánku a prekážky k odpočinku
Spánok je veľmi dôležitý pre vývoj mozgu a práve počas spánku sa dejú veľmi dôležité procesy v organizme. Existuje i tabuľka, ktorá hovorí o tom, koľko by malo dieťa v danom veku spať. Každé dieťa je však veľmi individuálne a niektoré potrebuje spať viac, iné menej. Potreba spánku je individuálna. Preto neporovnávajte. Očakáva sa, že novorodenec prvé týždne či mesiace v podstate iba prespí, v noci sa bude budiť iba minimálne na kŕmenie. Čím je dieťa staršie, aj spánok sa upravuje. Je čoraz bdelejšie a cez deň spí oveľa menej. Ak je vaše dieťa dobrý spáč, máte vyhraté, pretože azda nič nie je horšie ako dieťa, ktoré sa snažíte uspať, no ono spánok zásadne odmieta. Kým cez deň je to ešte prijateľné, vrásky mnohým rodičom robí najmä večerné a nočné uspávanie. Literatúra aj okolie dávajú množstvo rád o tom, ako by malo dieťa spať, koľko by malo spať a ako by nemalo robiť to či tamto. Literatúra tvrdí jedno, ale ono si aj tak robí po svojom.
Niekedy existuje iba jeden jediný dôvod, a to ten, že dieťatku sa spať nechce. Je šťastné, že je vo vašej prítomnosti, že mu venujete svoj čas alebo sa chce jednoducho iba hrať a objavovať svet. Niekedy unavená matka až priveľmi premýšľa nad tým, prečo asi dieťa nechce spať. Ak si aj vy kladiete otázky, prečo vaše dieťa nespí, tu sú najčastejšie dôvody, prečo asi dieťa spánok odmieta:
- Dieťa je prebalené, napapané, čisté a voňavé, jeho potreby sú naplnené do posledného detailu. A spánok neprichádza.
- Je mu príliš horúco alebo naopak príliš chladno. Bábätká sa dokonca môžu budiť aj kvôli tomu, že im je teplo alebo naopak chladno.
- V izbe je príliš veľké ticho, alebo príliš veľký hluk.
- Biely šum ho drží pri vedomí alebo spotrebič, ktorý vydáva biely šum, nevydáva zvuk, ktorý by dieťa uspával.
- Rastú mu zúbky alebo má bolesti bruška, bolesti uší, infekcie - to všetko môžu byť príčiny, prečo vaše bábätko nespí.
- Jedlo príliš veľa, alebo naopak jedlo príliš málo. Ak ste vášmu bábätku pred chvíľkou menili plienku, len na to, aby vám plačom povedalo, že tak musíte urobiť znovu, určite to nie je príjemné pre neho ani pre vás.
- Dieťa dnes všetko zaujíma a na spánok nemá čas, alebo dieťa zaujíma, koľkokrát sú rodičia ochotní prísť za ním do izby.
- Dieťa malo zlý sen alebo malo dobrý sen, s ktorým sa chce s vami podeliť, aj napriek tomu, že ešte nevie hovoriť.
- Musí ísť do postele skôr, alebo musí ísť spať neskôr.
- Dieťa sa chce hrať.
- Potrebuje mať ruky zavinuté alebo potrebuje mať ruky voľne vedľa seba.
- Dieťa sa snaží prísť na to, čo sú to ruky.
- Neexistuje žiaden poriadny dôvod. Jednoducho chce byť iba s vami a objavovať svet.
- Je prirodzené, že sa dieťa bude pokúšať prísť späť k vám do postele.
- Niekedy stačí veta: „Som hneď vedľa, kedykoľvek ma zavoláš.“ Pomáha aj dohodnutý signál.
Dôvodov, prečo deti nespia, je množstvo a nejeden rodič má z toho hlavu v smútku. Veľmi dôležité je prísť na to, čo vlastne dieťa chce a snažiť sa na jeho potreby reagovať čo najskôr.
Vývojové míľniky a spánková regresia
Obdobie života bábätka medzi 36. - 40. týždňom je obdobím veľkých zmien. V tomto veku bábätká začínajú objavovať a snažia sa dokázať urobiť nové veci. Dieťatko začína kategorizovať svoje okolie. Rozpoznáva, že určité veci, objekty, pocity patria k sebe a patria do skupín a kategórií. Dieťatko dokáže napríklad pochopiť, že banán a špenát sa jedia, aj napriek tomu, že nevyzerajú rovnako. Keď vidí napríklad štyri rôzne kocky, rozumie tomu, že každá je iná, ale všetky sú kocky. Dieťatko poznáva ľudí okolo seba, ich emócie a aj svoje vlastné emócie. Začína rozumieť omnoho viac ako doteraz. Toto všetko podporí novoobjavená schopnosť ešte väčšej mobility vo forme plazenia, štvornožkovania, sadania si bez pomoci a postavenia sa na vlastné nôžky.
Takzvaná 8-10 mesačná spánková regresia je obdobie v živote dieťatka, kedy sa zaspávanie aj denný, či nočný spánok na určitú dobu pokazí. Detičky začínajú odmietať zaspať, stavajú sa v postieľke a plačú alebo sa hrajú, vykrikujú, ťapkajú rúčkami, skáču po postieľke a podobne. V tomto období dieťatko zrazu začína chápať mnohé veci, začína si ich zatrieďovať vo svojej hlávke. Ak dieťatko začne plaziť, štvornožkovať, sadať si, stavať sa alebo chodiť, má toho taktiež plnú hlavu. Stále na to myslí, má potrebu to skúšať a praktizovať. Aj napriek tejto regresii vaše bábätko potrebuje 2-3 hodiny spánku cez deň (skôr 2,5-3 hodiny) a 11-12 hodín v noci.
Nie všetky spánkové problémy sú výsledkom spánkovej regresie a veľakrát to môže byť aj nekonzistencia rodiča, ktorá podporí to, že bábätko sa dostane z regresie s inými spánkovými návykmi (väčšinou horšími), ako do nej vošlo. Táto spánková regresia je jedna z najnáročnejších. Nekonečné stavanie sa v postieľke mnohých rodičov privádza do zúfalstva. Určite ale nerezignujte na zdravú spánkovú rutinu. Budenie sa v noci je bežná súčasť spánkového cyklu a týka sa aj dospelých. Na druhej strane aj výskumy ukazujú, že keď bábätká napr. dosiahnu 6 mesiacov - NIE že sa budia menej v noci, ale rodičov budia menej v noci. Navyše treba rátať s tým, že detičky od 4 mesiacov prechádzajú istými obdobiami, pre ktoré je typická spánková regresia.
Keď je dieťa príliš unavené: Paradox nespavosti
Keď je dieťa unavené, musí predsa zaspať, nie? Nie. Spánok nie je vypínač. Je to prechod stavu a ten sa niekedy zablokuje práve vtedy, keď už je dieťa unavené „na doraz“. Spánok má v tele dve veľké riadiace „páky“. Prvou je akýsi spánkový tlak. Čím dlhšie sme hore, tým viac telo tlačí na spánok. Druhá je cirkadiánne načasovanie. Náš mozog má svoje obdobia, keď spánok spustí ľahšie a naopak. Keď dieťa prejde cez svoje vhodné „okno“ na zaspatie, spánkový tlak síce rastie, ale mozog môže spustiť pohotovostný režim. Tento stav sa v odbornej literatúre opisuje ako zvýšená aktivácia pred spánkom. Dieťa je mrzuté, rýchlo sa rozplače, nevie sa zastaviť, vymýšľa, „štartuje“ pri každej drobnosti. A keď ho uložíte, mozog sa nedokáže dostať do stavu pokoja.
Naše bábätká a batoľatá sa nebránia spánku ani proti nemu nebojujú, hoci to tak môže na prvý pohľad vyzerať. Len im do cesty k spánku prišli nejaké prekážky, ktoré bránia zdravému fungovaniu biologických regulátorov spánku. Keď dieťa nevie zaspať, prirodzene ho skúšame unaviť. Ešte sa vybehaj, ešte sa vyšanti, ešte niečo aktívne urob… Lenže stane sa presný opak, dieťa sa neunaví, ale naštartuje sa nanovo. To, čo zvyčajne chýba, je regulácia. Pomoc nervovému systému prepnúť sa z pohotovosti do pokojného režimu.
Strach, samota a odlúčenie: Prečo dieťa nechce spať samé
Pre dieťa je spánok odlúčením. Zrazu je samo, potme, bez rodiča, bez istoty. To môže v rôznom veku vyvolať strach, neistotu, túžbu po blízkosti. Je dôležité uvedomiť si, že odmietanie spánku o samote nie je vzdor. V minulosti nespočetné generácie detí naozaj spali so svojimi rodičmi (alebo v ich tesnej blízkosti). A tieto deti prežívali častejšie ako tie, ktoré boli ponechané samé na seba. V podstate ide o akýsi prirodzený pud. Malá je žiaľ extrémne rezervovaná voči iným ľuďom, takže rada "popros niekoho o pomoc" nepripadá do úvahy. Akonáhle ju chcete pri niekom nechať a odbehnúť čo i len na WC, spustí neskutočný rev a nevie sa upokojiť. Toto správanie jasne naznačuje silnú separačnú úzkosť a potrebu blízkosti.
Strach z tmy je jedným z najčastejších dôvodov, prečo dieťa nechce spať samé. Pokiaľ nejde o špecifiká ako je strach z odlúčenia alebo posttraumatická stresová porucha, repertoár detského strachu zahŕňa najmä tmu, neidentifikovateľné nočné zvuky, zlých ľudí, únoscov, zlodejov, strašidlá, mátohy, búrky, hromy a pod. Pre dieťa je prirodzené, že ak sa cíti ohrozené, hľadá ochranu u rodičov. Akékoľvek rozumné zdôvodňovanie a bagatelizovanie detských obáv pritom neprináša žiadne ovocie. Pre dieťa je oveľa jednoduchšie utiekať sa k rodičom ako počkať a prekonať strach, takže pre dieťa to v skutočnosti nie je ťažká voľba.
Niekedy stačí veta: „Som hneď vedľa, kedykoľvek ma zavoláš.“ Vety ako „Veľké deti predsa spia samé“ alebo „To je hanba“ ničomu nepomôžu. Strach z tmy, samoty či odlúčenia sa dá deťom vysvetliť a spracovať aj vizuálne. Ak vaše dieťa nechce spať samé, je to len dočasná fáza - nie zlyhanie vás ani dieťaťa.
Boja sa deti tmy? 6 kľúčových návykov na prekonanie strachu z tmy
Cesta k lepšiemu spánku: Rutiny, prostredie a rodičovská podpora
Ako sa dopracovať k lepšiemu spánku? Hoci novorodencovi chvíľu potrvá, kým začne rešpektovať denný a nočný režim, vaša trpezlivosť sa vám vyplatí. Zavedenie denných rituálov vám uľahčí život, a preto si stanovte presný čas na spánok, ale aj jedlo. Drobec sa časom naučí prespať celú noc a nebude vás budiť zo spánku niekoľkokrát za sebou. Konzistentná večerná rutina naozaj pomáha. Nie je to mýtus, alebo ďalšia rada pre mamičky, ktorá nefunguje. Funguje a je podložená viacerými výskumami s jednoznačným záverom: zavedenie stabilnej rutiny. Konzistentnosť je kľúč a trpezlivosť vaša sila.
1. Vytvorenie predvídateľnej spánkovej rutiny
Rituály pred spaním. Konzistentnosť by ste mali dodržiavať aj v prípade rituálov pred spaním, ktoré dieťaťu napovedajú, že sa neodvratne blíži spánok. Že toto všetko je príprava naň, upokojovanie tela, umožnenie melatonínu vykonať svoju robotu. Teda teplý kúpeľ, stíšenie a vypnutie obrazoviek (TV, tablet), tlmené svetlo, koniec hraniu, nakŕmenie, prebalenie, obliekanie do pyžamka, rozostlaná postieľka a pripravená kniha na čítanie. Začnite aspoň hodinku pred uložením, aby ste podporili vzájomný bonding, pustite relaxačnú hudbu, zaspievajte si - a určite pred spánkom žiadne bláznenie, cvičenie či iné rozptyľovanie, ktoré dieťa nabudí a rozblázni. Vytvoríte tak rutinu, ktorá je pre dieťa pravidelnosťou predvídateľná, a teda sa budú cítiť bezpečne. Zároveň regulujete denné a nočné hormonálne cykly, teda podporujete správne nastavenie vnútorných hodín.
U malých detí je najlepšie chodiť spávať okolo 6. - 7. hodiny večer. Ale, samozrejme, záleží aj na tom, kedy dieťa prejavuje únavu, takže polhodinka/hodinka hore dole je v poriadku. Správne načasovanie spánku pomáha dieťatku zaspať vtedy, kedy je jeho mozog na spánok pripravený. Keď sa okno prešvihne, mozog si vie pomôcť aktiváciou, aby to dieťa „ustálo“. Niekedy zaberie úplne obyčajná vec: začať uspávanie o 15-30 minút skôr.
2. Optimalizácia prostredia pre spánok
Prítmie a tma majú upokojujúci účinok, pomáha nám lepšie a kvalitnejšie spať. Na to nezabúdajte ani pri poobedňajšom spánku u detí. Vytvoriť im vhodné prostredie na spánok, či už denný alebo večerný, je rovnako dôležité. Nech má izbička teplé svetlo, jemné farby, obľúbené plyšáky a niečo, čo pripomína domov a istotu. Pokiaľ vám už došli nápady, ako svoje dieťa uspať, skúste ho jemne poštekliť po nošteku - párkrát prejdite prstom od čela až ku špičke nošteka.
- Svetlo a tma: Pokiaľ máte dieťa, ktorému vadí svetlo, skúste preto zatiahnuť žalúzie a privrieť dvere do izby, kde spí. Niektorým deťom veľmi pomáha, keď vidia svetlo z chodby alebo počujú známe zvuky z bytu. Ak chcete dieťaťu ponechať zasvietené svetlo, tak potom musí ísť len o malé, tlmené nočné svetielko, ktoré ho nebude rušiť v spánku.
- Teplota a komfort: Ukladajte ich do čistej, vyvetranej miestnosti s vhodnou teplotou a vlhkosťou, bez cigaretového dymu. Príliš horúca alebo príliš studená miestnosť môže narušiť spánok dieťaťa. Zabezpečte, aby bola izba s primeranou teplotou a komfortnou posteľou. Drobec má často problém zaspať kvôli tomu, že postieľka mu príde chladná. Vyhrejte mu ju termoforom ešte predtým, ako ho uložíte spať.
- Zvuky: U bábätiek často pomáha biely šum, monotónny zvuk v pozadí. Biely šum dostal pomenovanie podľa zvukov, ktoré produkuje práčka alebo chladnička, čiže biela technika. Čo si však viacerí rodičia neuvedomujú, biely šum môže mať aj nepriaznivé vplyvy na zdravie, a to nielen v tesnej blízkosti malého spáča. Vedci skúmali tento vplyv na zvieratách a zistili, že ak biely šum pôsobí dlhodobo, môže dokonca poškodiť mozog. Platí teda zásada - všetkého s mierou. Medzi zvuky, ktoré dieťa vníma ešte v brušku, patrí aj hlas matky. Ak mu budete spievať uspávanku ešte v brušku, zvykne si na váš hlas a je možné, že ho rovnaká pieseň bude tíšiť aj po narodení. Rovnaký efekt môžete docieliť aj púšťaním hudby, ku ktorej si vytvorí vzťah ešte v prenatálnom období.
3. Podpora samostatného spánku a riešenie obáv
Ako pomôcť dieťaťu spať samostatne? Večer často vyplávajú na povrch obavy, ktoré dieťa nedokáže pomenovať. Opýtajte sa svojho dieťaťa, ako sa cíti a čo ho trápi, ak leží v posteli samé. Na čo myslí, čo mu prichádza na um? Nechajte ho popísať svoje obavy a definovať, čoho sa vlastne bojí. To vám pomôže zistiť, kde je problém a ako by sa dal vyriešiť. Utvrďte v dieťati pocit sily a sebadôvery, napríklad pomocou obzvlášť príjemného zážitku z minulosti.
- Postupný prechod: Ak je prechod náročný, môžete skúsiť najprv matrac vedľa vašej postele, neskôr ho presunúť do detskej izby. Deti, ktoré potrebujú prítomnosť rodiča, aby zaspali, sa naučia byť závislé od rodičov a nenaučia sa spoliehať samy na seba. Nezostávajte v izbe, kým dieťa nezaspí. Dieťa by sa malo naučiť zaspávať samé a nespoliehať sa na rodičov. Ak je to potrebné, dohodnite sa s ním, že ho budete chodiť kontrolovať každých 10 minút, až dokým nezaspí, ale nezostanete pri ňom viac ako 2 minúty. Mimo tohto času vás však nebude volať, resp. vy nebudete chodiť na jeho zavolanie.
- Objekty istoty: Môže to byť vaša voňavá šatka, vankúš, obľúbený plyšák alebo deka. Zavinovačka vie bábätku taktiež navodzovať dojem, že je ešte stále v matkinom brušku, a preto zvykne spokojnejšie spať a, samozrejme, rýchlejšie zaspať. Nezabúdajte však, že zavinúť treba aj ručičky dieťaťa.
- Vnímanie strachu: Ak má vystrašené dieťa na výber, vždy si radšej vyberie istotu rodiča, ako by sa malo spoliehať samé na seba. Preto v prípade, že chcete, aby sa dieťa naučilo spať samé, potrebuje „zažiť“, že sa mu naozaj nič nestane, ak nebude s rodičmi. A to sa naučí len na základe skúseností. Napríklad, ak dieťaťu napadne nejaká strach naháňajúca myšlienka, ale počká a nič zlé sa mu nestane, úzkosť ustúpi. Ak dieťa vyčkávanie a následné uvoľnenie nevyskúša, nemá príležitosť naučiť sa, že strach dokáže zdolať aj samo.
Rodičovská úloha: Signály, stimuly a sebaúľava
Viete, čo môže byť ešte prekážkou spánku nášho dieťatka? My rodičia. Možno sa dopredu desíme uspávania, pretože vieme, že môže trvať hodinu alebo aj dlhšie. Bojíme sa ho, pretože zahŕňa skákanie na fitlopte, nekonečné dojčenie alebo snahu vykĺznuť z miestnosti po špičkách, len aby sme horko-ťažko uspané dieťa nezobudili. Povoľte tlaky na to, ako by malo vaše dieťa spať a ako by ste si to predstavovali ideálne. Lebo vaša nervozita a napätie zvyšuje nervozitu a napätie dieťatka. Spánok nie je test detskej poslušnosti ani našich rodičovských schopností.
1. Rozpoznávanie signálov únavy a správna reakcia
Každá mama či tato spoznávajú svoje dieťatko, preto je bonding taký dôležitý. A spoločne strávený čas, venovanie sa dieťaťu vám umožní spoznať aj napr. také príznaky únavy, signály na to, že je pripravené spať. Nielen večer, ale aj cez deň: žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek, zívanie, spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti, mrnčanie. Stáva sa, že rodičia sú natoľko zaneprázdnení, že si signály nevšimnú. Skúste ale v rámci zavedených spánkov cez deň všímať blížiaci sa čas spánku, vezmite dieťa do zatemnenej miestnosti, spomaľte aktivitu, činnosť, prípadne pustite pokojnú hudbu, biely šum (čo na vaše dieťa funguje), hladkajte ho, ľahnite si spolu, rozprávajte rozprávku a všímajte si, či tu tieto signály sú. Aj to môže pomôcť.
Pozor, signálom, že dieťa je vyčerpané a že ste to premeškali, môže byť aj prehnaná aktivita, krik, plač - prestimulované a vyčerpané dieťa môže byť jedno menšie tornádo. Vtedy odstráňte stimuláciu, hry, opäť radíme vziať dieťa na tiché miesto a dopriať mu čas na upokojenie - pokojne sa s ním hojdajte, spievajte mu, rozprávajte rozprávku. Keď unavené dieťa nevie zaspať, nie je to jeho vymýšľanie či rozmaznanosť. Skúste mu upraviť spánkové návyky a regulovať ich tak, aby ste v tom správnom čase, kedy je jeho mozog na spánok pripravený, boli pripravení spať aj vy.
2. Vyhýbanie sa spánkovým „barličkám“ a nadmernej stimulácii
Rodičia sa stretávajú s najrozmanitejšími radami, ako dieťa primäť k spánku celú noc. Napríklad nereagovať na plač, ktorým dieťa signalizuje stres, strach alebo volanie o pomoc so zaspaním. Radíme presný opak - ak sa bábätko prebudilo a srdcervúco plače, znamená to, že ho máte uistiť o svojej prítomnosti, teda poskytnúť mu pocit bezpečia. Je to benefit do budúcnosti - keď bude staršie a náhle sa prebudí, bude vedieť, že ste niekde tam a nemusí na vás volať a uisťovať sa dokola. Malé bábätko to ale nemá ako vedieť, príroda ho evolučne vybavila plačom, aby signalizovalo opustenosť - inak by neprežilo.
To však neznamená, že keď sa bábätko prebudí, každý raz vyskočíte a zareagujete na každé jeho mrnčanie. Niekedy sa dieťa prebudí, zamrnčí, obráti hlávku a opäť zaspí. Ak by ste mu priskočili na pomoc, vytiahli z postieľky - môžete dosiahnuť presný opak - miesto opätovného upadnutia do spánku ho prebudíte (neplatí u najmenších, novorodencov, skôr od 5 - 6 mesiacov veku, ale záleží opäť od dieťaťa k dieťaťu). V noci ho miesto vyťahovania, kolísania, prechádzania sa s ním (tzv. pomocné barličky pre spánok), hojdania radšej nechajte v postieľke a ľahnite si k nemu, hladkajte ho, pritúľte sa. Takto ho postupne naučíte zaspávať bez vašej pomoci.
Prílišná stimulácia pred časom spánku je pritom veľmi častým dôvodom, pre ktorý potom nedokážu zaspať. Samozrejme, do určitej miery je isto prospešné, aby ste vaše bábätko nejakou zábavnou aktivitou unavili, ale rozhodne to netreba preháňať. K prílišnej stimulácii napomáha aj sledovanie televízie či pozeranie do mobilov alebo tabletov. Ak takto bábätko pred spaním príliš rozrušíme, až prestimulujeme, môže to navyše viesť k tomu, že bude až príliš unavené. Takže ako na to? Pred spaním potrebujeme podporiť čas na stíšenie, ktorý je v celom procese veľmi nápomocný. Doprajte vášmu dieťatku relaxačný kúpeľ, pustite nejakú upokojujúcu hudbu a v izbičke, kde bábätko spinká, môžete použiť esenciálny olej, ktorý napomáha spánku.
3. Výživa a dostatok aktivity cez deň
Keď deti prežívajú spánkovú regresiu, hovorili sme o tom, že veľakrát sa tak deje preto, že prechádzajú istými vývojovými míľnikmi. Tieto svoje nové schopnosti chcú praktizovať - preto im poskytnite dostatočný priestor na to práve cez deň. Niekedy, keď sa deťom cez deň nevenujeme, chcú to dobehnúť vtedy, keď by mali spať. Skúste sa postarať o to, aby mali dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplnený čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom - nie televíziou. No neprežeňte to. Večer vám budú určite lepšie zaspávať.
Niektoré deti večer štrajkujú pre hlad a keď sa dobre nasýtia, získajú energiu na hru, kdeže tam po spánku. Preto správna výživná strava cez deň (hovoríme o starších deťoch) pomôže, aby večer nepocítili vlčí hlad (pred rastovým špurtom sa mu však nevyhnete). Mliečne výrobky alebo banány môžu byť dobrým výberom, pretože obsahujú látky, ktoré podporujú spánok. Čím je vaše bábätko menšie, tým sú väčšie šance, že prežíva niečo podobné. Novorodenci potrebujú častejšie kŕmenia, než staršie bábätká a dokonca si môžu vyžadovať aj dodatočné kŕmenia v noci. Vo všeobecnosti preto odporúčam dodatočné „dokŕmenie“ bábätka ešte pred spinkaním alebo v čase večere.
4. Kedy prehodnotiť denné spánky a večerné zaspávanie
Postupne ako deti rastú a vyvíjajú sa, počet denných spánkov sa znižuje a aj nočný spánok sa mení. Niektorí rodičia sa tomu vehementne bránia, čo je pochopiteľné, pretože vďaka dennému spánku sa zrazu aj krajšie upratuje, doháňajú zameškané povinnosti, alebo v pokoji varí. Lenže aj to je súčasť vývoja. Ak to budete siliť cez deň, môže sa vám stať, že večer nebude dosť unavené na spánok a zaspávanie bude bolestivejšie a dlhšie trvať, alebo sa dieťaťu bude horšie zaspávať v noci po prebudení, či vás už o piatej ráno bude ťahať z postele. To sa však netýka všetkých detí. Niektoré predsa viac denných spánkov alebo jeden dlhší poobedňajší potrebujú, hoci sa tomu rodičia bránia, alebo sa bráni samotné dieťa. Výskumy ukázali, že ranné vstávanie v tú istú hodinu je oveľa dôležitejšie pre bdelosť a energiu cez deň. A čím neskôr ho dáte večer spať, tým horšie môže zaspávať alebo na druhý deň bude len viac unavenejšie a podráždenejšie.
5. Modré svetlo a obrazovky: Tichý nepriateľ spánku
Hoci sa odporúča, aby deti do dvoch rokov neboli vystavené obrazovkám moderných technológií, nie vždy sa to dá dodržať. Nech už je to váš prípad alebo nie, odporúčame aspoň hodinu, dve, tri (v rámci vašich možností) pred spánkom vypnúť všetky obrazovky ako súčasť spánkovej rutiny, ale aj preto, že modré svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu povzbudzujúceho ospalosť. Navyše niektoré štúdie (konkr. britská) hovoria, že každá hodina naviac strávená na obrazovke môže dieťa stáť až o 26 minút menej spánku v noci. Nešlo len o kratší spánok, ale aj horšie zaspávanie. Takže preč s večernou stimuláciou tabletami a mobilmi.
6. Kedy prejsť na veľkáčsku posteľ?
Áno, ide o ďalší krásny míľnik v živote dieťaťa, ale je skutočne naň pripravené práve to vaše a práve v tomto momente? Odporúčame postupné „premiestňovanie“ a zvykanie si na veľkáčsku posteľ alebo spanie vo vlastnej detskej izbe. Napríklad tak, že v nej začne spávať cez deň, alebo spoločne v nej trávite čas večer a odpustíte, ak si v noci príde ľahnúť k vám, do postele, na ktorú si tak zvyklo. Alebo z tohto procesu spravte malú oslavu - dieťa si vyberie vlastné obliečky, plyšáka, tlmené nočné osvetlenie - ale postieľku pre istotu stále nechajte pripojenú k vlastnej posteli ako pripomienku, že stále je u vás vítané. A potom sa spoločne rozhodnite - aj s dieťaťom - dať jej zbohom.
7. Flexibilita a dôležitosť rodičovského odpočinku
Všetky tieto rady sú krásne a dobre znejú, ale prax je a býva úplne iná. Jednak preto, že každé dieťa je malá osobnosť a individualita a možno práve v prípade toho vášho neplatí nič z toho, čo tu spomíname. Najmä ak napríklad ste neustále na cestách, takže o spánkovom režime sa nedá hovoriť. Alebo ste rozvedená, dieťa je v striedavej starostlivosti a otec/matka, s ktorým už nezdieľate spoločnú domácnosť, tieto zásady nedodržiava. Práve konzistentnosť u oboch rodičov je dôležitá pri navykaní si na istý režim a rutinu. Radšej, než by sa zo spánku mal stať boj, sa odvráťte ako od našich rád, tak od rád známych či z výchovných knižiek, nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim/nerežim, aby to vyhovovalo hlavne vám. A vôbec nevadí, ak budete flexibilní a sem-tam rutinu narušíte. Alebo narušíte flexibilitu sem-tam rutinou :) Ako je každé dieťa individualita, tak aj rodina ako celok je odlišná od druhej.
Ste vyčerpaní? Ľahnite si spať vedľa dieťaťa aj vy a povinnosti odložte na inokedy - vaše zdravie je prvoradé. Ste vyčerpaní a máte pocit, že to nezvládate? V ideálnom svete by každé dieťa po položení do postieľky zaspalo lusknutím prsta. Najlepším darčekom, ktorý by mohla pri narodení dieťatka každá mama dostať, by boli pokojné noci plné nerušeného spánku. Nanešťastie však väčšina rodičov na zázrak perfektných nocí so svojím novorodencom ešte stále čaká.
Základné pravidlá pre bezpečný spánok
Na záver len pridávame, na čo ale v prípade spánku určite nezabúdajte:
- Ukladajte dieťatko spinkať na chrbát na pevnej, rovnej podložke, žiadne mäkké vankúšiky, hračky či iné mäkké objekty, do ktorých by sa mohlo ponoriť a predstavovali by prekážku pre dýchacie cesty.
- Ukladajte deti spať bez prekrytia úst, nosa, hlavy kvôli dýchacím cestám.
- Ukladajte ich nadojčené, nakŕmené, prebalené, čisté.
- Ukladajte ich do čistej, vyvetranej miestnosti s vhodnou teplotou a vlhkosťou, bez cigaretového dymu.
- Deti do 1 roka potrebujú našu asistenciu, neignorujte ich potreby - aj potrebu blízkosti rodiča.
tags: #preco #zrazu #dieta #nechce #jest #v