Reprodukčná výkonnosť a produkcia mlieka sú kľúčovými faktormi ovplyvňujúcimi ekonomiku a udržateľnosť chovu hovädzieho dobytka. Dlhodobé úspešné riadenie stáda závisí od schopnosti kráv efektívne dojčiť, udržiavať si dobrú kondíciu a pravidelne sa reprodukovať. V moderných chovoch, kde sa niekedy uvažuje o systémoch dojčenia viacerých teliat, či už vlastných alebo adoptovaných, sa komplexne prejavujú vplyvy na dojivosť a plodnosť matiek. Táto dynamika je ovplyvnená mnohými premennými, od energetickej bilancie a výživy, cez sociálne prostredie a stres, až po fyziologické mechanizmy spúšťania mlieka a manažment odstavu teliat. Hlbšie pochopenie týchto faktorov je nevyhnutné pre optimalizáciu chovateľských postupov a zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat.
Plodnosť a dĺžka produkčného života kráv
Plodnosť je dôležitým dôvodom vyraďovania zvierat zo stáda, čo má priamy vplyv aj na počet laktácií dojníc a celkovú produkčnú životnosť. Tradične je cieľom dosiahnuť interval otelenia 365 dní alebo menej, čo zodpovedá jednému teľaťu na dojnicu ročne. Týmto prístupom sa zabezpečí, že kravy budú môcť byť zasušené a pripravené na ďalšiu laktáciu v čase, keď ich dojivosť začne prirodzene klesať. Avšak vo vysokoprodukčných stádach môžu byť kravy počas prvých mesiacov po otelení v silne zápornej energetickej bilancii. V takom prípade môže byť pre ne mimoriadne ťažké zabreznúť do 115 dní po otelení. Ak je trvalá produkcia mlieka vysoká, vplyv na celoživotnú produkciu udržiavania krátkeho intervalu medzi oteleniami sa zdá byť nezanedbateľný a môže mať negatívny vplyv na ekonomiku farmy a dobré životné podmienky zvierat.
Niektoré farmy sa preto môžu zamerať aj na dlhší interval otelenia, a to až 415 dní. Zníži sa tým riziko, že kravy na konci laktácie príliš stúpnu na váhe, čo by mohlo viesť k metabolickým problémom. Dĺžka života kráv je prirodzene až 20 rokov. V 30. rokoch 20. storočia bola bežná produktívna životnosť 5 až 10 rokov po otelení, teda celkovo 7 až 12 rokov. Tento vek sa minimálne od 60. rokov 20. storočia výrazne skracuje. Dnes je priemerná produkčná životnosť americkej dojnice asi 3 roky, zatiaľ čo u českých dojníc je priemerné poradie laktácie u dojníc zaradených v kontrole úžitkovosti 2,4. Zmeny v reprodukcii sú významným faktorom tohto trendu. Historicky bolo „nezabrezávanie“ hlavným kritériom pre vyraďovanie laktujúcich kráv. Po niekoľkých desaťročiach stagnujúcej alebo klesajúcej reprodukcie došlo v posledných dvoch desaťročiach k zlepšeniu chovateľských úspechov, čo sa pripisuje zmenám v riadení a genetickej selekcii.
Predlžovanie dĺžky laktácie predĺžením dobrovoľnej čakacej doby znižuje frekvenciu kritických prechodov, ako je zasušenie, otelenie a začatie novej laktácie, a to tak u jednotlivých kráv, ako aj na úrovni celého stáda. Toto môže mať pozitívny vplyv na sociálne a environmentálne otázky. Americká verejnosť vyjadrila znepokojenie nad vnímanou krátkou životnosťou dojníc a uvádzala predčasné vyraďovanie ako znak zlých životných podmienok zvierat. Vysoká prevalencia krívania a neschopnosť zabreznúť boli zaznamenané ako špecifické problémy welfare. Ekologická stopa mliečnych výrobkov je rovnako problémom verejnosti. Vedci zistili, že predlžovanie produktívneho života preukázateľne znižuje dopad produkcie mlieka na životné prostredie, pretože stáda s mladšími zvieratami vypúšťajú viac skleníkových plynov. V kontexte dojčenia viacerých teliat sa energetické nároky na kravu výrazne zvyšujú, čo môže ešte viac skrátiť jej produkčný život a zhoršiť reprodukčné výsledky, ak nie je zabezpečená adekvátna výživa a manažment. Zvýšená záťaž môže viesť k hlbšej negatívnej energetickej bilancii a následným problémom s plodnosťou, čím sa ďalej komplikuje dosiahnutie ideálneho intervalu otelenia.
Význam obdobia otelenia a rast teliat
Stanovenie obdobia otelenia v stáde mäsového dobytka je jedným z významných manažérskych rozhodnutí. Ide o pomerne zložitú premennú, do ktorej vstupujú také faktory ako organizácia práce v podniku, ceny teliat a možnosti odbytu v jednotlivých obdobiach roka, rôzna cena teliat v závislosti od ich živej hmotnosti, náklady na krmivá, úrodnosť pastevného porastu, lokalizácia pasienkov a ich nadmorská výška, dostatok kvalitných pracovníkov a ďalšie. Analýza všetkých týchto faktorov si vyžaduje väčší priestor. Je klasicky zaužívaný názor, že pastevný porast dokáže využívať dvojmesačné a staršie teľa. Dovtedy je jeho hlavným krmivom mlieko matky. Samozrejme, to zostáva súčasťou kŕmnej dávky až do odstavu, ktorý sa tradične robí, vzhľadom na priemernú dĺžku laktácie kráv mäsových plemien, vo veku okolo 7 mesiacov.
Tvar laktačnej krivky mäsových kráv ukazuje, že vrchol dosahuje okolo 90. dňa po otelení. V tomto období by krava mala mať dostatok živín na produkciu mlieka. Pri pastevnom chove, ktorý je pre mäsový dobytok charakteristický, by v tomto období mala mať k dispozícii pastevný porast dobrej úrody a hlavne s vysokým obsahom stráviteľných živín. Pri extenzívnych pasienkoch v našej oblasti to býva zväčša v mesiaci jún. Začiatok pastevného obdobia závisí od aktuálnych poveternostných podmienok a nadmorskej výšky lokality. Niekde to môže byť koniec apríla, inde koniec mája. Vek 2 mesiace v tomto období majú teľatá, narodené v termíne koniec februára - koniec marca. Z rastovej krivky mäsového dobytka vidíme, že k akcelerácii priemerných denných prírastkov teliat dochádza vo veku okolo 70 dní. Pastevný porast je v našich podmienkach k dispozícii väčšinou v období od mája do konca októbra, pričom jeho produkčný potenciál sa najprv zvyšuje, potom postupne klesá.
Keď skombinujeme faktory tvaru laktačnej krivky kráv, rastovej krivky teliat a potenciálu pasienkového porastu, dokážeme odhadnúť požadované obdobie otelenia pre čo najoptimálnejšie využitie pastvy v chove mäsového dobytka. Napríklad, ak sa teľa narodí 28. februára, je schopné sa pásť okolo 1. mája (začiatok pastevnej sezóny v nižších nadmorských výškach). Vrchol laktácie jeho matky je okolo 1. júna. Tento pík dokáže kvalitný pasienkový porast v júni ešte predĺžiť. Ak sa teľa narodí 15. mája, dokáže prijímať pastevný porast v júli, keď je už jeho úrodový potenciál nižší. Jeho matka je na vrchole laktačnej krivky tiež v období, keď už z pastvy dokáže získať menej živín. To spôsobuje strmší pokles dennej produkcie mlieka. V čase, keď je potenciál prírastkov živej hmotnosti teliat na základe rastovej krivky vysoký, teľa nemá ani dostatok paše, ani dostatok mlieka. Toto obdobie, vďaka klimatickým zmenám prejavujúcim sa extrémnymi výkyvmi počasia, kladie na teľa i matku vysoké nároky (nedostatok zrážok, tepelný stres). Preto je potrebné prikrmovanie, čo je vždy finančne náročnejšie ako živiny z pastevného porastu. Prírastok živej hmotnosti teliat, narodených v inom období než v mesiacoch január - apríl, je ekonomicky drahší.
Sezóna otelenia má vplyv nielen na náklady potrebné na kilogram prírastku teliat, ale aj na natalitu stád. Najvyššia schopnosť oplodnenia je v období s dostatkom paše a predlžujúcim sa dňom, čo v našich podmienkach predstavujú mesiace máj - jún. V rámci kontroly úžitkovosti, ktorú vykonávajú Plemenárske služby, š.p., je možné získať údaje o tom, ako je otelenie v priebehu roka rozložené. Prvýkrát sa takto spracované výsledky nachádzajú v ročenke z kontrolného roka 2002/2003. Tieto hodnoty boli porovnané s najnovšími údajmi za kontrolný rok 2020. V období, najvhodnejšom pre využitie pastvy na tvorbu denných prírastkov teliat (január - apríl), sa v kontrolnom roku 2002/2003 narodilo 60 % teliat. V roku 2020 to bolo už len 52 %, pričom najväčší pokles bol zaznamenaný v marci. Ak sa teľa narodí v mesiacoch september a október, počas svojho odchovu má len obmedzenú, alebo žiadnu šancu využívať pastevný porast. Takýchto teliat bolo v roku 2002/2003 len jedno percento. V roku 2020 už nezanedbateľných osem percent. Tieto zmeny v distribúcii otelení majú priamy vplyv na efektívnosť chovu a môžu sa ešte viac prehĺbiť, ak sa krava musí starať o viacero teliat naraz, čím sa zvyšujú nároky na jej výživu a energetickú bilanciu mimo optimálneho pastevného obdobia.
Mechanizmy spúšťania mlieka a vplyv sociálneho prostredia
Uvoľnenie oxytocínu do krvi a vznik reflexu ejekcie mlieka je nevyhnutné pre rýchle a kompletné podojenie kráv. Vplyvom rôznych činiteľov pri získavaní mlieka dochádza k vzniku porúch, a to na centrálnej alebo periférnej úrovni. Centrálne poruchy získavania mlieka predstavujú zastavenie uvoľňovania oxytocínu z neurohypofýzy do krvi na podnety prichádzajúce z vemena. Tieto poruchy sa najčastejšie zisťujú u prvôstok v prvých dňoch po otelení, u kráv pri cicaní cudzím teľaťom, pri dojení kráv v prítomnosti teľaťa, po odstave teliat, po presune a následnom dojení v neznámych, respektíve nových podmienkach. Ak aj napriek uvoľneniu oxytocínu nedochádza k ejekcii mlieka, hovoríme o periférnych poruchách. V takýchto prípadoch je mlieko prístupné pre dojenie až vtedy, keď sa ukončí stresová reakcia, t.j. až zanikne pôsobenie negatívneho vonkajšieho vplyvu a dojnica sa upokojí.
Vplyvom vonkajších podmienok chovu a manipulácie so zvieratami dochádza k vzniku porúch spúšťania mlieka, ktoré sa prejavujú predlžovaním času dojenia, znížením nádoja, ba dokonca čiastočným alebo úplným zadržaním mlieka v priebehu dojenia. Nedostatočne vydojené mlieko spätne tlmí ďalšiu syntézu mlieka, zhoršuje sa jeho kvalita a tým sa celkovo znižuje úžitkovosť dojnice. Zadržané mlieko vo vemene slúži ako zdroj výživy pre baktérie, v dôsledku čoho sa zvyšuje riziko ochorenia mliečnej žľazy na mastitídu. Centrálne poruchy predstavujú čiastočnú alebo úplnú inhibíciu sekrécie oxytocínu do krvi. Centrálna inhibícia uvoľňovania mlieka počas dojenia sa dá odstrániť hlavne injekčným podaním fyziologických dávok oxytocínu, kedy sa získa 70 - 75 % nádoja, ale efektívna je aj vaginálna masáž, ktorou možno získať od 15 - 77 % nádoja. Periférne poruchy predstavujú stav, kedy aj napriek dostatočnému množstvu oxytocínu v krvi nedochádza k presunu alveolárneho mlieka do cisterny. Príčinou je adrenalínom vyvolaná kontrakcia hladkých svalov stien vývodných kanálikov. Tieto poruchy sa injekčným podaním oxytocínu nedajú odstrániť.
V praxi sú častokrát pozorované poruchy spúšťania mlieka u prvôstok v prvých dňoch po otelení. Mechanizmy, ktoré vyvolávajú zastavenie sekrécie oxytocínu do krvi počas dojenia v období po otelení, nie sú doposiaľ celkom objasnené. Je pozoruhodné, že u prvôstok s poruchou sekrécie oxytocínu pri dojení nie je táto porucha pozorovaná pri cicaní. Mnohé prvôstky počas prvých dojení po otelení majú problémy s ejekciou mlieka, pričom u starších kráv sa tieto poruchy nepozorovali. Príčinou tohto problému je centrálna inhibícia sekrécie oxytocínu, pretože vo všetkých prípadoch bola ejekcia mlieka vyvolaná i.v. aplikovaním oxytocínu respektíve vaginálnou masážou. K poruchám ejekcie mlieka počas prvých dojení po otelení dochádza častejšie v prípadoch, keď je prvôstka dojená v prítomnosti svojho teľaťa. Poruchy spúšťania mlieka u prvôstok po otelení môžu pravdepodobne súvisieť s nevyvinutými cestami reflexu ejekcie mlieka vo vzťahu k manuálnej masáži a následne k pôsobeniu dojacej súpravy. Jednoducho povedané, stimuly prichádzajúce z vemena pri masáži a dojení neuvoľňujú oxytocín do krvi. Prvôstkam po otelení je z tohto titulu potrebné venovať zvýšenú pozornosť. V žiadnom prípade netraumatizovať cecky vemena nadbytočne dlhým dojením a po konzultácii s veterinárnym lekárom použiť oxytocín. Je však možné, že po otelení dochádza aj k aktívnej inhibícii sekrécie oxytocínu, napríklad prítomnosť teľaťa.
Strojové i ručné dojenie patria medzi nefyziologické spôsoby získavania mlieka. Je veľmi dobre známa reakcia menej prešľachtených, respektíve primitívnejších plemien, pri ktorých pre úspešné ručné respektíve strojové dojenie je potrebné vyvolať ejekciu mlieka krátkou stimuláciou cicaním. V procese domestikácie sa pravdepodobne oslabili niektoré mechanizmy, ktoré reagujú na nefyziologický spôsob získavania mlieka. Chovateľ by mal vedieť, že pri dojení kráv v prítomnosti teliat a pri dočasnom presúvaní kráv do dojárne k pôdoju môže byť ejekcia mlieka narušená až inhibovaná, pretože je narušená sekrécia oxytocínu. V období po otelení možno pozorovať poruchy sekrécie oxytocínu aj počas cicania, ak je krava cicaná cudzím teľaťom respektíve opätovne cicaná. Zistilo sa, že pri cicaní vlastným teľaťom došlo u všetkých kráv po otelení k uvoľneniu oxytocínu do krvi, avšak pri cicaní cudzím teľaťom len asi u 36 % kráv v druhom a 55 % kráv v štvrtom dni po otelení. Pri cicaní cudzím teľaťom je dojnica agresívnejšia a je znížená sekrécia oxytocínu. K inhibícii sekrécie oxytocínu dochádza aj počas prvých cicaní kráv, ktoré boli už dlhodobejšie len strojovo dojené. Menej problémov však bolo pozorovaných u kráv, ktoré mali už skúsenosti s cicaním, ako u tých, ktoré nemali tieto skúsenosti. Aj keď tieto poruchy nie sú ekonomicky závažné, je potrebné o nich vedieť pri odchove teliat pod dojčiacimi matkami, respektíve adopcii teľaťa inou kravou.
V situácii dojčenia viacerých teliat sa tieto problémy môžu znásobiť. Zvýšená frekvencia alebo intenzita cicania, najmä ak ide o cudzie teľatá, môže vyvolať väčší stres u matky, čo vedie k ešte výraznejšej inhibícii oxytocínu a narušeniu ejekcie mlieka. Matka, ktorá dojčí viacero teliat, je vystavená neustálym stimulom, ktoré môžu byť vnímané ako stresujúce, a tým narúšať normálnu fyziologickú odpoveď potrebnú pre efektívne uvoľňovanie mlieka. Tento nepretržitý stres môže viesť nielen k zníženiu reálnej dojivosti, ale aj k negatívnemu vplyvu na jej celkovú kondíciu a následne na plodnosť.
Dopady nestabilného sociálneho prostredia na dojivosť a plodnosť
Stabilné sociálne prostredie hrá dôležitú úlohu v živote hovädzieho dobytka, pretože ovplyvňuje jeho správanie, zdravotný stav, welfare i produkciu. Časté preskupovanie zvierat, ktoré je bežnou súčasťou moderného manažmentu stáda, spôsobuje sociálny stres, ktorý sa prejavuje poklesom mliečnej úžitkovosti, zhoršením kvality mlieka i zvýšeným rizikom ochorení vemena. Hovädzí dobytok je sociálny druh, ktorý v extenzívnych podmienkach chovu či v prostredí bez zásahu človeka žije v stabilných materských skupinách zložených prevažne z matiek, teliat a dospievajúcich jedincov. Noví dospelí jedinci sa k stádu pripájajú len zriedka, až na výnimku, kedy sa býky pripájajú v období reprodukcie.
Naproti tomu, v produkčných chovoch dochádza v rámci obratu a manažmentu stáda k častému presunu zvierat medzi skupinami a k zmenám v sociálnom prostredí zvierat. V rámci medziobdobia krava zmení svoje sociálne prostredie päť- až šesťkrát. Skorú mladosť trávi väčšina teliat v čiastočnej izolácii až do veku 8 týždňov, čo je zhruba o 7 týždňov dlhšie, ako je tomu v prirodzených podmienkach. Teľatá už od 3 týždňov veku vytvárajú škôlky, kde trávia väčšinu času a vytvárajú väzby najskôr s ostatnými teľatami a následne aj s ďalšími členmi stáda. Teľatá medzi sebou v ranom období ešte hierarchiu nemajú. Avšak v neskoršom období, okolo 6 mesiacov veku, sa postupne zaraďujú na spodné priečky hierarchie stáda a v priebehu života postupujú v tejto hierarchii nahor. V tejto hierarchii hrá vek primárnu úlohu na umiestnenie jedinca. Naopak, v nestabilných stádach hrá rozhodujúcu úlohu v umiestnení rebríčka hierarchie hmotnosť daného jedinca, prítomnosť a veľkosť rohov a ďalšie faktory, ako napríklad skúsenosti.
V spoločensky stabilných skupinách sociálna hierarchia už nie je udržovaná agresivitou a hrozbami dominantných zvierat voči ostatným jedincom stáda. Namiesto toho sa podriadené kravy skôr vyhýbajú konfliktom s dominantnými kravami, čím predchádzajú fyzickým potýčkam a hierarchia je zároveň stabilná, lebo každý vie, kde je jeho miesto. Kravy medzi sebou vytvárajú preferované (priateľské) väzby, ktoré začínajú vznikať od chvíle, kedy sa teľa pridá do takzvaných škôlky a často pretrvávajú až do dospelosti. Tieto väzby sú pre kravy dôležité a umožňujú im lepšie fungovanie v stáde. Preferované väzby sa môžu prejavovať niekoľkými spôsobmi - spoločným odpočinkom, vzájomným allogroomingom (navzájom si čistia srsť) či dobou strávenou v blízkosti druhého jedinca. V štúdiách bolo preukázané, že dojnice po preskupení preferujú svoje známe z obdobia mladosti. Sociálny stres vzniká pri preskupovaní kráv, ktoré si musia budovať novú sociálnu štruktúru skupiny. Tento proces je sprevádzaný častými agonistickými interakciami, ktoré sa ešte stupňujú s rastúcou hustotou osadenia. Najviac konfliktov možno pozorovať pri kŕmnom mieste, kde dochádza k vytlačovaniu zvierat od krmiva, alebo pri miestach s obmedzeným prístupom (škrabadlá). Akýkoľvek ďalší negatívny vplyv, ako je napríklad zvýšená záťaž z dojčenia viacerých teliat, môže tento stres len posilniť a obdobie adaptácie dojníc predĺžiť. Aj presuny kráv v rámci podniku sa môžu negatívne podieľať na úžitkovosti, i keď nedochádza k viditeľným poruchám ejekcie.
Vplyv odstavu teliat na dojivosť a správanie
V súčasnom období sa v chovoch rozšírilo otelenie kráv vo voľných kotercoch, kde v niektorých prípadoch zostáva teľa dlhšie pri matke. Spoločné ustajnenie matky a mláďat v prvých dňoch po otelení priaznivo ovplyvňuje obidve strany. Kritickým momentom je okrem už spomínaných problémov pri dojení v prítomnosti teliat aj psychický stres vyvolaný odstavom teliat od matky. V dostupnej literatúre sú pri hodnotení odstavu rozpracované predovšetkým prejavy správania matiek a niektoré reakcie vnútorného prostredia hodnotiace stresový stav (hladiny kortizolu a činnosť srdca). Bezprostredný vplyv odstavu v období laktácie na ejekciu mlieka, t. j. na sekréciu oxytocínu, bol len nedávno zdokumentovaný. Bolo otázne, či výrazný pokles produkcie mlieka po odstave je možné vysvetliť aj prostredníctvom zmien ejekcie. Zistilo sa, že počas dojenia po odstave teliat došlo k centrálnej inhibícii sekrécie oxytocínu. V tejto práci sa odstav uskutočnil súbežne s presunom kráv z pôrodnice do produkčnej maštale, no prvé dojenie nasledovalo až po niekoľkých hodinách po presune a odstave. Nebol teda celkom jasne definovaný samotný vplyv odstavu na sekréciu oxytocínu počas dojenia krátko po odstave teľaťa. Okrem toho sa predpokladá, že reakcia kráv na odstav teliat je ovplyvnená aj dĺžkou trvania spoločného ustajnenia.
Pri odstave teliat v prvom týždni po otelení pred dojením boli zistené veľmi intenzívne prejavy v správaní sa dojníc (bučanie, prešľapovanie, prerušovaný príjem potravy a pod.), ale neodzrkadlilo sa to na ejekcii mlieka. Vo všeobecnosti bol zaznamenaný len minimálny pokles úžitkovosti po odstave teliat, ako pri prvôstkach, tak aj pri starších kravách (1 - 1,5 kg). Našli sa však aj jedince, u ktorých bol po odstave väčší pokles nádoja. Ak je odchov teliat pod matkami realizovaný v produkčnej maštali, je možné po odstave teľaťa pozorovať u niektorých dojníc zvýšené bučanie až do troch týždňov ako následok toho, že majú možnosť vidieť iné teľatá. Zvýšená aktivita takýchto dojníc by mohla vyvolávať určitý nepokoj aj u ostatných. Výsledky zahraničných autorov uvádzajú, že odstav teliat do 72 hodín od otelenia dojníc mliekového holštajnsko-frízského plemena nevyvoláva nárast kortizolu. Na základe zmien hladín kortizolu posledne uvádzaní autori konštatujú, že odstav v tomto období nie je pre kravu stresom. Ďalej poukazujú na to, že náhle zvýšenie frekvencie činnosti srdca po odstave teliat sa v priebehu jednej minúty vrátilo do normálneho stavu.
K odlišnej situácii dochádza pri odstave teliat v neskoršom období od otelenia, kedy sa zistili z hľadiska ejekcie mlieka a jeho množstva výraznejšie reakcie kráv na odstav. Po dlhodobejšom spoločnom ustajnení teliat pod matkou (3 - 6 týždňov) dochádza po odstave teliat k niekoľkotýždňovému poklesu produkcie mlieka, pravdepodobne ako následok nedostatočnej ejekcie respektíve zadržania mlieka pre potreby mláďaťa. Priaznivý vplyv cicania na neskoršiu úžitkovosť u prvôstok sa prejavil len po dvojtýždňovom spoločnom pobyte dojnice s teľaťom. Trojtýždňový spoločný pobyt sa dokonca negatívne prejavil na úžitkovosti počas celej laktácie. Mechanizmus týchto vzťahov medzi dĺžkou spoločného pobytu dojnice s mláďaťom a produkciou mlieka nie je v súčasnom období úplne jasný. V jednej z posledných štúdii sa po odstave v 6. týždni laktácie zaznamenali pomerne výrazné zmeny v sekrécii oxytocínu i v množstve nádoja. Pri odstave pred dojením, ktoré nasledovalo dve hodiny po cicaní (relatívne prázdne vemeno), došlo pri prvôstkach i starších kravách k preukaznému zníženiu oxytocínu v krvi (prvôstky 15,3 ± 7,54 ng/l k 7,4 ± 5,23 ng/l, staršie kravy 7,7 ± 5,13 ng/l k 4,3 ± 1,6 ng/l). U niektorých dojníc po odstave teliat došlo k úplnej inhibícii sekrécie oxytocínu, a tým ejekcie mlieka. Pri odstave pred dojením, ktoré nasledovalo 11 hodín po cicaní (relatívne plné vemeno), bol pozorovaný miernejší pokles sekrécie oxytocínu. Prípady úplnej inhibície sa nevyskytli. Napríklad, pri prvôstkach bol po odstave zaznamenaný pokles hladiny oxytocínu z 38,1 ± 15,8 na 25,5 ± 13,3 ng/l a u starších kráv z 26,6 ± 13,1 na 8,8 ± 3,5 ng/l. Takto pri relatívne väčšom objeme mlieka v mliečnej žľaze je možné očakávať menej problémov počas dojenia po odstave teliat. Pri hodnotení množstva nádoja bol zaznamenaný po odstave väčší pokles u starších kráv. Rozdiely medzi prvôstkami a staršími kravami pravdepodobne vyplývajú z rozdielnych materských skúseností. Levy et al. uvádzajú, že po okotení bahníc staršie jedince mali preukazne vyššie hladiny oxytocínu v čuchových buľvách než prvôstky. Tým odôvodňujú lepšiu identifikáciu vlastných jahniat v stáde, t.j. silnejší prejav materstva.
Reakcia kráv dojného plemena na odstav teliat z hľadiska ejekcie mlieka počas strojového dojenia je individuálne veľmi rozmanitá. Dôležitú úlohu tu zohráva čas odstavu a množstvo mlieka vo vemene. V dôsledku selekcie dobytka na mliekovú úžitkovosť došlo k výraznej individuálnej zmene regulačných adaptačných mechanizmov. Individuálne odlišnú reakciu sekrécie oxytocínu po odstave teliat ovplyvňujú na rozdielnom stupni manifestácie regulačné mechanizmy neurohormonálneho riadenia ejekcie mlieka. Z uvedených poznatkov je zrejmé, že odstav mláďaťa od matky môže spôsobiť zmeny vnútorného prostredia u matiek i ich teliat. Vzťah matky a mláďaťa počas odstavu teliat sa môže podieľať na regulácii ejekcie mlieka, pretože oxytocín zohráva významnú úlohu aj v materskom správaní. Odstav teliat predstavuje zložitý komplex psychických reakcií, kedy dochádza k aktivácii opioidového systému. Príčiny nižšej hladiny, alebo dokonca totálnej inhibície sekrécie oxytocínu počas dojenia po odstave teliat je možné hľadať v mechanizme regulácie sekrécie oxytocínu opioidovým systémom. Pre chovateľskú prax z hore uvedených poznatkov vyplýva, že odstav teliat od matiek môže vyvolať v procese dojenia poruchy ejekcie mlieka v prípade, ak sa realizuje príliš neskoro. Avšak ani pri skoršom odstave nie je možné tieto problémy úplne vylúčiť. V obidvoch prípadoch je inhibícia dočasná a odstav takto nezanecháva dlhodobejší negatívny vplyv na sekréciu oxytocínu počas dojenia, a tým na ejekciu mlieka. Negatívny vplyv neskorého odstavu na produkciu mlieka však nie je možné vylúčiť. Je otázne, do akej miery sa na tom podieľajú poruchy ejekcie mlieka. Problémy so sekréciou oxytocínu a následne kompletnosťou vydojenia kráv v období po odstave by mohli byť príčinou nižšieho nádoja v ďalšom období laktácie u kráv, od ktorých bolo teľa odstavené neskoro. Je známe, že mlieko v nedostatočne vyprázdnených alveolách tlmí svoju ďalšiu tvorbu. Preto v určitom období nedostatočného vyprázdňovania alveol môže dôjsť k útlmu tvorby mlieka pre nasledujúci priebeh laktácie (pôsobenie látky FIL - feedback inhibitor of lactation). V období po odstave je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť hlavne tým dojniciam, ktoré počas dojenia zadržujú mlieko, sú nepokojnejšie, zhadzujú dojaciu súpravu, kopú okolo seba, často prešľapujú a pod.
V prípade dojčenia viacerých teliat, najmä ak sa odstav vykonáva postupne alebo v neskoršom období, sa tieto výzvy znásobujú. Matka zažívajúca dlhodobejší a intenzívnejší stres z dojčenia viacerých mláďat môže mať narušenú fyziológiu oxytocínu a jej mliečna žľaza môže byť vystavená väčšiemu riziku zápalov alebo trvalého poklesu produkcie mlieka. Zvýšený tlak na kravu môže viesť k predĺženiu doby adaptácie po odstave a k zhoršeniu jej celkového zdravotného stavu a schopnosti zabrezávať.
Výživa a manažment pre optimálnu reprodukciu
Akékoľvek choroby, ktoré významne ovplyvňujú celkové zdravie dobytka, môžu ovplyvniť reprodukčnú funkciu. Infikované kravy (napríklad tuberkulóza, paratuberkulóza) môžu byť anestrické, nemusia ovulovať, a gravidita môže končiť potratom. Nízky príjem energie je pravdepodobne jednou z najčastejších príčin reprodukčného zlyhania, oneskorenej popôrodnej ruje alebo dokonca predĺženia anestru, zníženého zabrezávania a podobne. Pre normálny rast a vývoj mladého dobytka sú nevyhnutné dostatočné zásoby bielkovín, a ak je rast znížený, vek puberty sa oneskorí. Nedostatok vápnika a fosforu v dávke tiež spôsobuje problematický stav vaječníkov, čo vedie k tomu, že zvieratá sa po dlhú dobu nevykazujú estrus. Vitamíny A a D sú dôležité pre reprodukciu u dobytka. Ich nedostatok má za následok anestrus, časté prebiehanie, potraty a narodenie slabých a mŕtvych teliat.
Tepelný stres je často spojený s dlhými rujovými cyklami presahujúcimi 26 dní, nasledovanými nízkym zabrezávaním a vysokou embryonálnou úmrtnosťou. Na druhej strane, chlad môže negatívne ovplyvniť plodnosť alebo stav plodu. Ak je hladina krmiva nedostatočná alebo je málo proteínu, môžu sa objaviť komplikácie, ako je syndróm uľahnutia. Pri vážnom znížení telesného stavu môžu kravy znížiť úžitkovosť a majú problémy zabreznúť aj po reinseminácii. Všetky tieto faktory sú mimoriadne dôležité, ak krava dojčí viacero teliat, pretože zvýšené energetické a nutričné nároky si vyžadujú mimoriadne precízny manažment výživy, aby sa predišlo problémom s plodnosťou a udržala sa dojivosť.
Najdôležitejším dôvodom zlej reprodukcie je obtiažnosť detekcie estru, najmä u veľkých stád. Tipy, ktoré pomáhajú detekovať ruju, zahŕňajú: poskytovanie dostatočného priestoru, aby mohli kravy vyjadriť rujové správanie; pokrytie podláh stajne mäkkým kaučukom pomáha zvýšiť účinnosť detekcie estru zvýšením naskakovaním kráv, v prípade tvrdých podláh sú nižšie kvôli strachu z pošmyknutia; rutinne najmenej 3 x 20-30 minút pozorovať po celých 24 hodinách, inokedy než pri dojení; a použitie pomôcok pre detekciu estru - pedometre, senzory, zmeny vo vaginálnom hliene a meranie progesterónu v mlieku.Najvyššie zabrezávanie nastáva, keď sú kravy inseminované počas posledných 10 hodín, kedy pokojne stoja pri naskakovaní iných, alebo počas prvých 6 hodín po skončení prejavov ruje. Kravy prvýkrát zistené v ruji počas dopoludnia by mali byť inseminované v popoludňajších hodinách dňa, zatiaľ čo kravy prvýkrát pozorované v popoludňajších hodinách by mali byť inseminované ráno nasledujúceho dňa.
Péče po pôrode je tiež kľúčová. Obrana maternice proti chorobám môže byť po otelení znížená. Zabezpečenie čistého a pohodlného kotca je teda dôležité pre minimalizáciu stresu pri otelení. Krave by tam mala byť umiestnená pobyt aspoň deň po otelení, ale nemusí byť izolovaná od hlavného stáda po dlhšiu dobu, ak je zdravá. Po každom použití by mal byť kotec vyčistený, a ak je podozrenie na ochorenie, mal by byť dezinfikovaný. Pokiaľ ide o prvú insemináciu a interval, všeobecne platí, že čím skôr sa po otelení kravy inseminujú, tým nižšie bude zabrezávanie, ale čím kratšie bude medziobdobie. Nie je preto vhodné inseminovať kravy čo najskôr po otelení, pretože všetky kravy potrebujú čas na doplnenie telesných rezerv na začiatku laktácie - kravy inseminované za menej než 35 dní sú menej plodné. Otelené kravy vyžadujú čas, aby sa usadili v stáde, než budú zase gravidné. Skorá inseminácia môže mať škodlivý vplyv na priebeh otelenia. Ročný predaj mlieka a úžitkovosť vysoko úžitkových kráv môžu byť znížené, ak bude medziobdobie omnoho nižšie než 365 dní. Tieto manažérske aspekty sa stávajú ešte kritickejšími, keď krava dojčí viacero teliat, pretože zvýšené nároky na jej organizmus môžu predĺžiť obdobie potrebnú na regeneráciu a znovuobnovenie plodnosti.
Dopady dojčenia viacerých teliat na mliečnu úžitkovosť a reprodukciu
Hoci priamo sa text nezmieňuje o dojčení viacerých teliat, môžeme logicky odvodiť jeho dôsledky z uvedených poznatkov o energetickej bilancii, strese a fyziológii spúšťania mlieka. Ak dojná krava v prvých mesiacoch po otelení s jedným teľaťom môže byť v silne zápornej energetickej bilancii a mať problémy so zabrezávaním, situácia dojčenia dvoch alebo viacerých teliat by túto energetickú záťaž exponenciálne prehĺbila. Každé teľa predstavuje odber významného množstva mlieka, ktoré je plné živín potrebných pre rast a vývoj. Zvýšená produkcia mlieka na uspokojenie potrieb viacerých teliat by kládla extrémne nároky na matku, čím by sa ešte viac vyčerpávali jej telesné rezervy.
To by viedlo k závažnejším reprodukčným problémom, ako je oneskorená popôrodná ruja, predĺženie anestru a výrazne znížené zabrezávanie. Snaha o udržanie krátkeho intervalu otelenia by bola v takejto situácii takmer nemožná a mohla by viesť k predčasnému vyradeniu kravy zo stáda z dôvodu neplodnosti alebo vyčerpania. Navyše, neustále cicanie viacerými teľatami by mohlo zvyšovať riziko mastitídy a iných ochorení vemena, keďže vemeno je vystavené intenzívnejšej mechanickej stimulácii a potenciálnemu prenosu infekcií.
Prítomnosť viacerých teliat pri matke, najmä ak sú medzi nimi aj cudzie teľatá, by mohla taktiež zvyšovať úroveň sociálneho stresu. Ako bolo spomenuté, cicanie cudzím teľaťom môže viesť k agresivite dojnice a zníženej sekrécii oxytocínu. Ak by krava bola nútená dojčiť viacero cudzích alebo aj svojich teliat s rôznymi nárokmi a hierarchiou, mohlo by to narušiť prirodzený materský reflex a efektívnosť spúšťania mlieka. To by v konečnom dôsledku znamenalo, že hoci je dopyt po mlieku vysoký, jeho efektívne uvoľňovanie by bolo narušené stresom a fyziologickými inhibíciami.
Dlhodobé dojčenie viacerých teliat by si vyžadovalo mimoriadne intenzívny a kvalitný nutričný manažment, aby sa pokryli vysoké energetické a živinové nároky matky. Ak by takáto výživa nebola zabezpečená, krava by rýchlo strácala telesnú kondíciu, čo by viedlo k problémom s plodnosťou a celkovým zdravím. Zvýšená záťaž by tak mohla výrazne skrátiť produkčnú životnosť kravy a negatívne ovplyvniť celkovú ekonomiku chovu. Preto je pri zvažovaní systémov dojčenia viacerých teliat nevyhnutné brať do úvahy všetky tieto komplexné fyziologické, reprodukčné a manažérske aspekty, aby sa zabezpečila udržateľnosť a dobré životné podmienky zvierat.
tags: #vplyv #kojenia #viacerych #teliat #na #dojivost