Mýty a neopodstatnené obmedzenia týkajúce sa stravovania dojčiacich matiek sú častým zdrojom stresu a neistoty. V snahe urobiť to najlepšie pre svoje dieťa, mnohé ženy zbytočne obmedzujú svoj jedálniček, čo v konečnom dôsledku neprospieva ani im, ani ich bábätkám. Tento článok sa zameriava na rozptýlenie týchto mýtov a poskytnutie overených informácií o dojčení a trávení novorodencov, zdôrazňujúc, že dojčenie je prirodzený proces, ktorý nevyžaduje radikálne zmeny v životnom štýle matky.
Mýty o stravovaní dojčiacich matiek
Existujú dlhé a najmä neopodstatnené zoznamy „zakázaných“ jedál pre dojčiace matky, a to aj napriek tomu, že v skutočnosti počas dojčenia netreba dodržiavať žiadnu špeciálnu „diétu“ ani preventívne vylučovať z jedálnička potraviny. Mnohé dojčiace ženy v úprimnej snahe urobiť to najlepšie vylúčia zo stravy toľko potravín, že ich strava je mimoriadne oklieštená, čo nie je dobre. Obmedzovanie jedálnička dojčiacich žien nemá opodstatnenie vo vedeckých štúdiách, naopak, viaceré vedecké štúdie dokázali, že zoznam potravín, ktoré sa dojčiacim ženám odporúčajú alebo zakazujú, nie je výsledkom vedeckých štúdií, ale kultúrnych zvyklostí.
Dojčiaca žena môže teda jesť všetky potraviny, bez ohľadu na to, na ktoré písmeno sa začínajú (často sa napr. uvádza, že matky nesmú jesť zeleninu, ktorej názov začína na písmeno „k“), ovocie a zeleninu aj so šupkou, strukoviny, taktiež citrusové plody, cesnak, koreniny ako celý zoznam iných vecí, ktoré sa často spomínajú. Chuť materského mlieka sa mení aj v závislosti od toho, čo matka konzumuje. Rozmanitá strava matky ovplyvňuje bábätko pozitívne: bábätko si zvyká na rozličné chute a materské mlieko chráni tráviaci trakt dieťatka aj tým, že vystiela sliznicu čreva (a iné sliznice), a tým posilňuje jeho imunitu.
Nie je pravda, že by citrusové plody znižovali tvorbu mlieka. Nie je pravda, že vynechanie potenciálnych alergénov ochráni dieťa pred alergiami (skôr je pravdepodobne opak pravdou). Rovnako nemá zmysel piť nadmerné množstvá tekutín. Pite podľa toho, ako ste smädná (a samozrejme na prijímanie tekutín nezabúdajte), a jedzte to, na čo ste boli zvyknutá, toľko, koľko ste hladná. Nemá zmysel sa obmedzovať v jedle ani jesť nadmerné množstvá.
Ako by sa mala stravovať dojčiaca žena?
Je dobré, ak sa žena stravuje zdravo. Otázka, ako má zdravé stravovanie vyzerať, je potom otázkou pre výživových odborníkov. Dojčiaca žena nepotrebuje zdravú stravu o nič viac a o nič menej ako akýkoľvek iný človek. Hoci mnohé ženy sú ochotné sa pre svoje dieťatko nesmierne obetovať a jesť takmer výlučne dvojdňové suché rožky, je takáto obeta zbytočná a ničomu neprospieva. Obmedzovanie v stravovaní nie je jediné z neopodstatnených obmedzení, o ktorých sa dojčiace matky dočítajú. Často sú dojčiace ženy bezdôvodne obmedzované v cvičení, liečbe svojich zdravotných problémov a podobne, tak, že sa dojčenie stáva neúnosným bremenom, pretože ženy nadobudnú pocit, že všetky tieto obmedzenia sa nedajú zvládnuť, a to do takej miery, že po určitej dobe uvažujú o odstavení. Toto všetko nie je potrebné. Tieto obavy prerástli do takých rozmerov, že nie je neobvyklé, že matky sa pýtajú, či pri dojčení môžu brať vitamíny alebo piť zelený čaj. Dojčenie je normálny stav ženy a pre dieťa je dojčenie fyziologická norma. Z hľadiska dlhodobého dojčenia, ktoré je dobré pre zdravie matky aj dieťatka, je dôležité, aby sa matkám nekládli medicínsky nepodložené prekážky. Je načase, aby dojčiace matky prestali žiť v neustálom strachu, že sa bábätku niečo stane len preto, že zjedli nejakú normálnu potravinu.
Stravovanie dojčiacej ženy a trávenie bábätka
Niektoré ženy vylučujú zo stravy niektoré potraviny, pretože sa obávajú, že dieťatku bude „bolieť bruško“ alebo bude plakať. V skutočnosti nie je vôbec také jednoduché spojiť konzumáciu niektorej potraviny s plačom dieťaťa. V drvivej väčšine prípadov plač dieťatka nemá súvislosť so stravou matky. Ak by ste nejakú súvislosť objavili a potvrdili, tak je možné, že jednu konkrétnu potravinu môže mať zmysel vylúčiť a vyskúšať neskôr (jednou z najčastejších takýchto potravín je kravské mlieko - aj keď tiež nie paušálne a nemá zmysel ho vylučovať bezdôvodne, ak patrí do jedálnička matky). Na vylúčenie danej potraviny treba pádny dôvod. A navyše, ak by aj daný dôvod bol skutočný, neznamená to, že toto isté bude platiť pre mnohé ďalšie ženy - tie pravdepodobne v drvivej väčšine žiaden takýchto problém mať nebudú. Dojčiace ženy na celom svete jedia vo všeobecnosti všetko bez rozdielu a bez toho, aby ich deti mali nejaké problémy. Príčina plaču je väčšinou inde než v strave.
Bábätká sú často nespokojné z niekoľkých dôvodov (ktoré sa často omylom pripisujú „problémom s bruškom“ či „strave matky“):
- Nedostatočný príjem mlieka zo strany bábätka.
- Nedostatočný tok mlieka počas dojčenia.
- Nedostatočný spánok bábätka a to, že bábätko potrebuje, aby sme mu pomohli zaspať.
- To, že bábätko „oznamuje“ potrebu cikať a kakať. Ak táto potreba zostáva nepovšimnutá, tak sú niektoré bábätká skutočne nespokojné.
- Prílišná únava bábätka, príliš veľa podnetov, prílišná predráždenosť.
- Ak má matka príliš veľa mlieka a táto situácia nebola správne zvládnutá.
- Používanie fľašky, cumlíka či klobúčika.
- Potreba bábätka byť nosené, v kontakte s matkou.
- Niekedy môže byť príčinou napríklad cudzorodá bielkovina. Ale toto nie je bežné a nie veľmi pravdepodobné. Vtedy môže pomôcť napríklad vylúčenie kravského mlieka zo stravy matky.
- Iné príčiny, medicínske príčiny.
Vplyv stravy na tvorbu materského mlieka
Vo všetkých kultúrach existovali potraviny, ktoré ľudia považovali za potraviny, ktoré podporujú tvorbu mlieka. Napriek tomu účinky potravín a potravinových doplnkov na tvorbu mlieka nie sú vedecky dokázané. Niektoré kultúry hovorili o pozitívnych účinkoch moringy olejodarnej na tvorbu mlieka, v iných o senovke gréckej či benedikte lekárskom, ale aj o mnohých ďalších bylinkách. Takisto sú rôzni ľudia presvedčení o rozličných potravinách, ktoré im pri tvorbe mlieka pomáhali - a nie je jednoducho vyhodnotiteľné, či išlo o skutočný efekt alebo len placebo. Sú to všetky tie potraviny, ktoré si ľudia medzi sebou radia, ako napríklad ovsené vločky, alfalfa, jastrabina, malinové listy, fenikel, pivovarské kvasnice, žihľava a mnohé iné.
Sú faktory, ktoré sú pre tvorbu mlieka dôležitejšie ako jedenie potravín na tvorbu mlieka. Je oveľa podstatnejšie, aby bábätko na prsníku skutočne pilo mlieko a aby bolo správne prisaté. Ak by bolo potrebné zvýšiť tvorbu mlieka, existujú postupy, ktoré dokážu pomôcť, obráťte sa na poradkyňu pri dojčení. Ale ak dojčenie prebieha dobre, bábätko dobre pije, dobre priberá, nemusíte sa zbytočne strachovať o udržanie tvorby mlieka. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu bez problémov s tvorbou mlieka.
Čo nejesť počas dojčenia - realita a mýty
Mnoho mamičiek sa po pôrode teší na okamih, kedy si konečne dopraje aj jedlá, ktoré počas tehotenstva museli obmedziť. Faktom však je, že aj počas dojčenia je potrebné dbať na vyváženú a vhodnú stravu. Netreba sa teda hlava - nehlava rozjesť. Niektoré z látok, ktoré sú obsiahnuté v strave sa totiž môžu dostať k dieťaťu práve prostredníctvom materského mlieka. Mamičky, ktoré o svoju životosprávu dbajú aj po pôrode často hľadajú, akýsi zoznam potravín pre dojčiace matky. Čo nejesť počas dojčenia alebo, ktoré zakázané potraviny nemožno konzumovať. Nič také neexistuje. Skúsenosti mamičiek hovoria jasne, všetkého s mierou a dôležité je predovšetkým pozorovať svoje telo a reakcie bábätka (v prípade alergií). Žiadne extrémne radikálne zásahy do stravovania nie sú nutné. Je však dôležité dbať o to, aby bola strava počas dojčenia zdravá a vyvážená. A dôvodom je nielen to, aby sa cítila dobre samotná žena, ale takisto malý stravník, ktorý si deň, čo deň vychutnáva dúšky materského mlieka. Určité potraviny dokážu napríklad ovplyvniť chuť či arómu materského mlieka. To dieťaťu nie vždy musí vyhovovať. Zároveň môžu niektoré potraviny vplývať aj na samotnú tvorbu mlieka.
Potraviny, na ktoré treba dávať pozor
- Surové mäsové výrobky a tepelne neupravené pokrmy: Sem spadajú napríklad aj surové ryby (sushi), tatarák či údené mäsové výrobky. Pozor taktiež na paštéty alebo mäsové krémy.
- Nepasterizované mliečne výrobky: Zakázané sú tiež nepasterizované mliečne výrobky, napríklad nepasterizovaná bryndza, žinčica, ale ideálne nie sú ani plesňové syry. Bežná bryndza, ktorú kupujete v obchodoch je prevažne pasterizovaná. Preferujte skôr nízkotučné mliečne produkty.
- Polotovary a spracované potraviny: Zabudnite na polotovary. Platí to aj pre sladkosti, umelým sladidlám či konzervantom sa snažte vo väčšom vyhýbať.
- Výrazne pikantné a korenisté jedlá: Tieto jedlá môžu ovplyvniť chuť materského mlieka a v niektorých prípadoch aj trávenie dieťaťa.
- Kyslé ovocie a zelenina: Spomedzi ovocia sú veľmi vhodné hlavne menej kyslé druhy ovocia ako broskyne, banány alebo na vlákninu bohaté jablká. Práve kyslá chuť sa môže čiastočne prenášať do chuti materského mlieka. To isté platí napríklad aj pre kyslé uhorky.
- Nadmerná konzumácia kofeínu: Kofeín počas dojčenia má svoje optimálne hladiny. Jeho príjem obmedzte na maximálne dve šálky kávy denne. Môže spôsobovať nespavosť a u detí plačlivosť.
- Alkohol: V prípade alkoholu počas dojčenia nie je na mieste robiť kompromis. Napriek tomu, že malé množstvo nemusí počas dojčenia uškodiť dojčiacej matke, môže vplývať na chuť materského mlieka. V prípade, že bol počas obdobia dojčenia skonzumovaný alkohol, napríklad 2 dcl vína, kojiť by žena nemala skôr ako o 3 hodiny.
Vhodné potraviny počas dojčenia
- Ovocie a zelenina: Ideálnou voľbou sú jablká, banány, slivky, černice, čučoriedky, mrkva, tekvica či cuketa. Pozor si však treba dávať na ovocie a listovú zeleninu, ktoré nafukujú a spôsobujú plynatosť alebo ťažobu na žalúdku - kaleráb, kapusta, kel, brokolica - hrozno, marhule či hrušky. Jahody, ananás alebo citrusové plody sú potenciálny alergén. Ak však po ich konzumácii nebude žena pozorovať žiadnu alergickú reakciu u nej ani u bábätka, ich konzumácia je v poriadku.
- Mliečne výrobky: Preferujte nízkotučné mliečne produkty, prípadne odtučnené mliečne výrobky. Problémom nie sú ani tvaroh či kefír. Horšou voľbou sú už údené syry. Medzi zakázané potraviny počas dojčenia patria nepasterizované mliečne výrobky - ovčie či kozie syry, nepasterizovaná bryndza (bežná bryndza v obchodoch je zvyčajne pasterizovaná). Hrozí totiž nákaza infekčnou listériou.
- Mäso a ryby: Ideálne je konzumovať chudé biele mäso (najlepší pomer bielkovín a tukov) - kuracie, morčacie, králičie. Vhodné je tiež jahňacie alebo hovädzie mäso. Ryby počas tehotenstva predstavujú vhodný zdroj jódu a tiež bielkovín. Vhodné sú losos, treska alebo pstruh.
- Vajíčka: Tepelne upravené vajíčka sú vhodné, no s množstvom to neprežeňte, plynatosť je potom takmer zaručená.
- Celozrnné produkty: Vláknina je jedna z dôležitých zložiek stravy, ktorá sa výraznejšie dostáva aj do materského mlieka. Skvelým zdrojom vlákniny je napríklad jablko, ale primárne ide o celozrnné alebo pšeničné pečivo.
- Čokoláda: Čokoláda je síce považovaná za silný alergén, no chuť horkej či mliečnej čokolády nie je dôvod si odoprieť, ak vám či bábätku nespôsobuje ťažkosti.
- Bylinky: Bylinkové čaje môžu byť skvelým doplnkom. Veľmi dobre pôsobia počas dojčenia čaje z medovky alebo alchemilky, ktorá dokonca podporuje tvorbu materského mlieka.
Hydratácia počas dojčenia
Najdôležitejšou zložkou potravy, ktorej príjem mnohé ženy podceňujú je voda. Hydratácia je dôležitá v každej fáze nášho života. O to viac počas tehotenstva alebo dojčenia. Koniec koncov, voda tvorí približne 70 % nášho tela. Ženám, ktoré dojčia sa odporúča vypiť aspoň 2,5 až 3 litre vody za deň. Dostatočné zásobenie organizmu vodou pozitívne vplýva aj na tvorbu mlieka - laktáciu. Vsaďte na čistú pitnú vodu, neperlivé minerálky, ovocné šťavy alebo čaje. Občas nie je hriech dopriať si aj pohár sladeného nápoja. Škody nenapácha ani jedna či dve malé šálky kávy za deň.
Dojčenie a tráviace problémy bábätka
Niektoré deti po dojčení grckajú. Bez ohľadu na to, či mliečko, ktoré bábätko grcká, je natrávené alebo riedke, alebo či ide o grckanie oblúkom - samotné grckanie, ak nie je sprevádzané ničím iným a bábätko je zdravé a zároveň prospieva, nie je niečím, čo treba riešiť, aj napriek tomu, že to pravdepodobne rodičov znepokojuje. Ak sa aj stane, že materské mliečko tečie aj z nošteka (často napr. pri dojčení poležiačky), nie je to problém. Je to spôsobené tým, že ústočká a nos bábätka sú prepojené, ale materské mlieko vzhľadom na svoje vynikajúce vlastnosti pri prechode sliznicou nosa, nespôsobuje bábätku žiaden problém, skôr naopak, môže odstraňovať baktérie a vírusy a napomáha imunitu bábätka vystielaním slizníc počas grckania. Netreba teda robiť špeciálne opatrenia, netreba robiť odstupy medzi dojčeniami ani dojčenie obmedzovať - takéto opatrenia by mohli naopak viesť k potenciálnym problémom s dojčením. Mnohé deti sa po grckaní chcú dojčiť a je to tak úplne v poriadku. Dojčenie ich totiž upokojí, ak im je niečo nepríjemné, dojčenie im pomôže, aby sa začali cítiť lepšie. Samotné satie na prsníku bábätkám pomáha prekonávať bolesť, nespokojnosť a podobne. Počas dojčenia bábätká grckajú len veľmi málokedy, a ak sú na prsníku často, umožňuje im to piť menšie množstvá mlieka častejšie, čo je pre ne i z hľadiska grckania dobré.
Odgrgávanie a reflux
„Grckaniu“ sa odgrgnutím nedá zabrániť, naopak, často odgrgnutie je zbytočné. Dávajte bábätko odgrgnúť len, ak si to skutočne vyžaduje, lebo často práve snaha o odgrgnutie bábätko zobudí, keď zaspáva, čo môže byť potom problematické z hľadiska opätovného zaspania a bludného kruhu, v ktorom bábätko plače, dojčí sa, nezaspí a grcká. Prečítajte si aj zaujímavé diskusie (1, 2, 3) na našej sociálnej sieti o zbytočnosti rutinného odgrgávania. To, že odgrgávanie nie je nevyhnutné, potvrdzuje aj vynikajúco urobená štúdia, ktorej závery hovoria o tom, že snaha o odgrgnutie je síce niečo, čo ľudia na základe tradícií robia a čo sa stalo nepísaným pravidlom bez toho, aby sa niekto nad tým zamyslel, ale čo môže dokonca spôsobovať ešte viac grckania. Ďalej je záverom štúdie, že odgrgávanie nezlepšuje "koliku" či dĺžku plaču bábätka.
Ak bábätko pri dojčení zaspí, nechajte ho spať - napríklad u seba v nosiči či šatke alebo v spoločnej posteli pri vás. Ak bábätko po grckaní štikúta alebo je nespokojné, pomôže mu, ak ho budete dojčiť. Ak bábätko grcká pri prebaľovaní, možno vám môže pomôcť, ak mu nožičky otočíte do strany, miesto toho, aby ste ich zdvíhali hore smerom k brušku. Ale ak aj bábätko počas prebaľovania niečo vygrcne, nemusíte sa obávať.
Modernou diagnózou je dnes aj tzv „tichý reflux“. Touto diagnózou sa často nesprávne definuje situácia, kedy bábätko býva uplakané, ale zo žalúdka sa nič nevracia. V takom prípade je reálne ťažké popísať mechanizmus, na základe ktorého by vlastne to, že sa nič nevracia, spôsobovalo bábätku problém. To neznamená, že takéto správanie bábätka neexistuje - samozrejme, mnoho žien pozoruje časté plakanie bábätka, a je to veľmi náročné. Podstatné je, či bábätko dobre pije na prsníku. Ak áno, tak bez ohľadu na to, či ide o „tichý reflux“ alebo o naplnenie iných fyziologických potrieb bábätka, je riešenie pravdepodobne rovnaké - teda kontakt s bábätkom, nosenie, umožniť bábätku, aby bolo na prsníku, spoločné spanie a podobne.
09 - Nepokoj dieťaťa pri prsníku a laktačná kríza
Koliky a bolesti bruška u dojčených detí
Plač u novorodencov či bábätiek je úplne prirodzený prejav nespokojnosti. Avšak niekedy, keď je plač dlhotrvajúci a neutíšiteľný, dieťa vyčerpáva a nie je preň prospešný. Deti plačú z rôznych dôvodov. Môže ich trápiť hlad, mokrá plienka či bolesť rôznorodej príčiny. Veľmi často padne podozrenie na bolesti bruška spojené s dojčenskými kolikami - stav, kedy sa v tráviacom trakte bábätka hromadia plyny, ktoré spôsobujú bolestivé kŕče.
Novorodenečké koliky sa môžu objaviť už po prvých dvoch týždňoch od narodenia dieťatka. S najväčšou frekvenciou sa však koliky objavujú okolo 6. týždňa života novorodenca a zvyknú pretrvávať niekedy až do 3. mesiaca.
Príčiny kolík
Etiológia dojčenských kolík je vo väčšine neznáma. U niektorých detí je spôsobená alergiou na bielkoviny kravského mlieka. Jednou z príčin kolík môže byť aj gastroezofageálny reflux - ide o stav kedy dochádza k spätnému chodu (vráteniu) žalúdočných štiav či natráveniny zo žalúdka späť do pažeráka. Ďalšou z príčin bolestí brucha dojčiat môžu byť aj lieky užívané matkou, ktorá dieťa dojčí, a vylučujú sa do materského mlieka. Bolesti brucha ovplyvňuje aj prítomnosť a zloženie baktérií v tráviacom trakte.
Čo robiť, ak má bábätko koliky?
Diagnostika a teda aj následná liečba je veľmi náročná. Rovnako sa osvedčilo aj podávanie probiotík. Pri potvrdenej laktózovej intolerancii sa osvedčilo pridávať do materského alebo umelého mlieka kvapky s obsahom laktázy.
Ak matka dojčí, je vhodné sledovať, po akom jedle sa zhoršujú koliky bábätka a následne sa mu vyhýbať; ide najmä o potraviny, ktoré spôsobujú nafukovanie - napr. strukoviny, kapusta, karfiol. Môžete vyskúšať tzv. rektálnu rúrku, ktorá napomôže odchodu plynov z čriev. Môžete využiť aj tzv. "masáž bruška" - jemné krúživé pohyby v smere hodinových ručičiek. Lekára by ste mali vyhľadať v prípade, ak vaše bábätko plače nezvyčajne dlho alebo bez prestania, ak je jeho plač intenzívny, ak sa k bolestiam bruška pridruží zvýšená teplota/horúčka, hnačky či vracanie.
Ako zistiť, či má dieťa dostatok mlieka?
Počas dojčenia často dochádza k situáciám, kedy sa mamičke zdá, že má menej mlieka a zvažuje, či by nebolo vhodné dieťatko prikrmovať aj umelým mliekom. Neraz však ide o neopodstatnené obavy a dojčenie bábätku postačuje. Ako vlastne zistiť, kedy sú naše starosti zbytočné a kedy naozaj zvážiť prikrmovanie bábätka?
Prvé dni po pôrode
Ak ste tesne po pôrode a bojíte sa, že vám ešte z prsníkov netečie „skutočné“ mlieko, nemajte obavy. Materské mlieko sa tvorí už asi okolo 16. týždňa tehotenstva, takže ho má pre svoje bábätko pripravené každá mamička. V prvých dňoch však ide o takzvané kolostrum, žltkastú tekutinu, ktorá je pre dieťatko veľmi cenná a obsahuje veľké množstvo látok dôležitých okrem iného pre imunitný systém dieťatka. Prsia sa vám nemusia na druhý či tretí deň po pôrode „naliať“, ako sa to neraz dozviete v pôrodnici či z iných zdrojov.
Priberanie a počet plienok
Jednou z obáv, ktoré majú mamičky v súvislosti s dojčením je, či ich drobček dostatočne priberá. Niektoré bábätká priberajú rýchlejšie, iné pomalšie. Ak máte pediatra, ktorý je príliš „tabuľkový“ a vaše dieťatko nespĺňa celkom presne rastové a váhové tabuľky, môže na vás lekár naliehať, aby ste dieťa prikrmovali. Často to je ale zbytočné, pretože nie každé dieťa je „tabuľkové“.
To, či bábätko pije a či pije dostatok materského mlieka, zistíte okrem iného aj podľa množstva pocikaných plienok. Napríklad bábätko vo veku jedného týždňa by malo mať asi 6 precikaných plienok (nielen trošku ocikaných, ale skutočne „plných“) za deň. Farbu stolice si príliš všímať netreba, ani zelená stolica nemusí znamenať problém, pokiaľ je bábätko očividne spokojné a priberá. Váženie pred a po dojčení s cieľom odhadnúť, koľko mlieka dieťa vypije, je veľmi zavádzajúce a často vedie k zbytočnému začiatku prikrmovania.
Aby dieťatko dobre priberalo a celkovo prospievalo, mamičky by sa nemali držať žiadnych harmonogramov dojčenia! Dojčite ako potrebuje. Nie je správne robiť medzi dojčeniami 3-4-hodinové prestávky a nechávať dieťa na prsníku len 5-10 minút. Dojčenie by malo byť na požiadanie, teda podľa potrieb dieťaťa. Niektoré bábätká vyžadujú dojčenie častejšie, niektoré menej často. Treba si uvedomiť, že dojčenie nie je len zdrojom výživy, ale dieťatko sa na prsníku aj upokojí, mnohé pri dojčení najlepšie zaspávajú (a neraz ani nevedia inak zaspať) a počas dojčenia sa vytvára puto medzi matkou a jej drobčekom.
Kedy zakročiť?
Problémom však je, ak dieťa dlhšie nič nepriberá či dokonca chudne a málo močí. Taktiež ak odmieta prisať sa na prsník, alebo krátko po priložení na prsník zaspáva a očividne sa nenapije dostatočne. Ak sa bábätko málo dojčí, mamičke klesá tvorba mlieka a potom môže byť problém naozaj na svete. Takéto situácie je vhodné riešiť s poradkyňou pri dojčení. Tá mamičke zhodnotí vážnosť problému a poradí s jeho nápravou.
Dojčenie ako prirodzený proces
Dojčenie je normálny, fyziologický spôsob kŕmenia dojčiat a detí a materské mlieko je špecificky uspôsobené pre dojčatá. Umelé mlieka, vyrobené z kravského mlieka alebo zo sójových bôbov, nie sú ani len trochu podobné materskému mlieku a reklamy, ktoré tvrdia opak, zavádzajú. Dojčenie by malo byť ľahké a bezproblémové pre väčšinu matiek. Prevažná väčšina matiek má potenciál svoje deti výlučne dojčiť (to znamená, že bábätko pije jedine materské mlieko) približne prvých 6 mesiacov a potom v dojčení pokračovať do samoodstavenia. V skutočnosti sa väčšine matiek tvorí viac než dostatok mlieka. Ale zastarané metódy v nemocniciach, založené na kŕmení z fľaše, ešte stále prevažujú v príliš mnohých zdravotníckych zariadeniach a výsledkom je, že dojčenie sa pre príliš veľa matiek a detí stáva ťažkým, ak nie nemožným.
Intuitívne dojčenie
Skutočne k úspešnému dojčeniu potrebujeme užívať prírodné látky vo forme kapsúl či nakupovať všetky tie pomôcky na dojčenie? Alebo nám postačí jednoducho „vrátiť sa späť“ a zamerať sa na to najpodstatnejšie: naučiť sa porozumieť prirodzeným prejavom správania dieťaťa a dojčiť intuitívne. Intuitívne dojčenie začína už krátko po pôrode. Pri zdravom novorodencovi vieme pozorovať inštinktívne správanie už počas jeho prvej hodiny života. Nastáva totiž najmä pri kontakte koža na kožu.
- Prvé prejavy hladu: Vyplazovanie jazyka, oblizovanie pier, rýchly pohyb očí, cmukanie, oblizovanie a cmúľanie rúk. Novorodenec tak dáva najavo, že je pripravený prisať sa.
- Ďalšie prejavy hladu: Zvýšené pohyby okolo úst, strečing tela, hniezdenie sa a naťahovanie. Čím skôr si dieťa privinieme k sebe a nakŕmime, tým je to lepšie. Vyhneme sa tak jeho nervozite a frustrácii.
- Plač ako posledné štádium hladu: Pri plači má novorodenec jazyk v ústach hore na podnebí. Nedokáže sa teda prisať k prsníku. Preto ho sa ho pokúsime najskôr upokojiť až potom ho priložíme k prsníku.
Materské mlieko je ľahko stráviteľné, takže sa deti potrebujú dojčiť častejšie ako deti kŕmené formulou. Je úplne normálne ak je dieťa spočiatku dojčené opakovane a často, aj niekoľko krát v priebehu 1-2 hodín. Tento stav sa volá „cluster feeding“ a je prirodzeným prejavom v správaní dieťaťa. Zabezpečuje mu výživu a dostatočné množstvo materského mlieka. Pozorovaním, rozpoznaním a včasným reagovaním na potreby dieťaťa výrazne prispievame k jeho pocitu pohody. Pretože pri dojčení neuspokojujeme iba jeho hlad a smäd, ale pomáhame mu prekonať bolesť, nepríjemné pocity a uspokojiť potrebu lásky.
tags: #dojcenie #a #travenie #novorodenca